Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoE/393/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trnave vo veci exekúcie oprávnenej: Slovak Telekom, a.s., Bratislava, Bajkalská 28, proti povinnému: W. W., narodený dňa XX. Z. XXXX, zomrel dňa XX. M. XXXX, naposledy bytom XXX XX B., R. XXXX/XX, o 1.281,65 eur s príslušenstvom, za účasti súdnej exekútorky: JUDr. Ing. Zuzana Dobrodenková, PhD., 909 01 Skalica, Ružová 10, o odvolaní súdnej exekútorky proti uzneseniu Okresného súdu Skalica zo dňa 19. marca 2013, č. k. -19, EX 98/2007 takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov exekúcie p o t v r d z u j e .

Oprávnenej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

Nariaďuje súdu prvého stupňa doplniť označenie súdnej exekútorky v úvodnej časti jeho uznesenia.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením zo dňa 19. marca 2013, č. k. -19 Okresný súd Skalica (reprezentovaný sudkyňou) vo výroku v bode I/ vyhlásil exekúciu za neprípustnú, vo výroku v bode II/ túto súčasne aj zastavil a vo výroku v bode III/ vyslovil, že súdnej exekútorke (ďalej len exekútor) sa náhrada trov exekúcie nepriznáva. Rozhodnutie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení právne odôvodnil ustanoveniami a , E. p. ( v znení neskorších zmien a doplnení, teda Exekučného poriadku), , , a prvá veta ( č. v znení neskorších zmien a doplnení) a a O. z. (, teda v znení neskorších zmien a doplnení) a vecne skonštatovaním úmrtia povinného v priebehu konania a zastavením dedičského konania po povinnom pre zanechanie majetku len nepatrnej hodnoty. Keďže oprávnená v čase podania návrhu na začatie konania nemohla predpokladať úmrtie povinného v priebehu konania, ktoré je samo o sebe objektívnym faktorom, a k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu straty spôsobilosti povinného byť účastníkom konania, tým bol podľa súdu prvého stupňa založený dôvod zastavenia exekúcie podľa E. p., pričom tu navyše povinnosť z exekučného titulu neprešla na právnych nástupcov (dedičov) povinného. Rozhodnutie o náhrade trov exekúcie týkajúcich sa exekútora právne odôvodnil aplikovaním ustanovení , , , , a , E. p. a vecne potom opätovne smrťou povinného a nezavinením oprávnenej na zastavení exekúcie, keď bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie nie je nemajetnosť povinného, ale strata spôsobilosti byť účastníkom konania.

Proti tomuto uzneseniu, výlučne však len v časti týkajúcej sa trov exekúcie (teda vo vzťahu k výroku v bode III/ uznesenia), podal včas odvolanie exekútor s návrhom na jeho zmenu a priznanie náhrady trov exekúcie v požadovanej výške. Dôvodil nesprávnym právnym posúdením veci zo strany súdu prvého stupňa, keď tento síce exekúciu správne zastavil, no nesprávne však uviedol dôvod jej zastavenia. Ak totiž dedičské konanie po povinnom bolo zastavené preto, že povinný zomrel bez zanechania majetku, v takom prípade dôvodom na zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ E. p.) a nie je daná existencia iného dôvodu, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ E. p.), ako to nesprávne ustálil súd prvého stupňa. Následne tak podľa odvolateľa došlo aj k nesprávnemu rozhodnutiu o trovách exekúcie, keď okresný súd neaplikoval ustanovenie § 203 ods. 2 E. p., podľa ktorého ak dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša trovy exekúcie oprávnený.

Oprávnená odvolací návrh nepodala a ani sa k odvolaniu exekútora nevyjadrila.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastníčka konania (, a E. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (, a E. p. v znení účinnom do 31. októbra 2013 v spojení s E. p. v aktuálnom znení), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), teda len vo výslovne napadnutej časti trov exekúcie, a dospel k záveru, že odvolaniu vecný úspech priznať nemožno a napadnuté uznesenie v časti výroku v bode III/ treba považovať za vecne správne.

Podľa § 58 ods. 6 E. p. v znení účinnom do 31. októbra 2013 (ktorému do 31. decembra 2012 zodpovedal § 58 ods. 5 E. p.) proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.

Podľa § 58 ods. 6 E. p. v znení účinnom od 1. novembra 2013 proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

Podľa prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 E. p. o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

Podľa odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak (ktorým osobitným zákonom sa tu podľa poznámky č. 31 k rozumie E. p.) a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona (v tomto prípade je inak osobitným zákonom zákon o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok).

Hoci z vyššie citovaných ustanovení je zrejmé, že E. p. v čase vydania uznesenia súdu prvého stupňa odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa pripúšťal, novelou E. p. vykonanou bola s účinnosťou odo dňa 1. novembra 2013 zákonodarcom prípustnosť odvolania voči takémuto výroku vylúčená, a to tým, že E. p. od tohto dátumu prípustnosť odvolania v tejto otázke ani nezmieňuje, resp. pôvodné (odvolanie pripúšťajúce) ustanovenie nahradzuje ustanovením vyslovene vylučujúcim možnosť podať mimoriadne dovolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa . Keďže však predmetné rozhodnutie (ktoré bolo v časti náhrady trov exekúcie napadnuté odvolaním exekútora podaným pred 1. novembrom 2013) vydala sudkyňa súdu prvého stupňa, v zmysle ustanovenia E. p. sa o odvolaní exekútora muselo rozhodovať podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ktoré prípustnosť odvolania voči takémuto výroku pripúšťali, čo spôsobovalo v konečnom dôsledku aj povinnosť odvolacieho súdu sa odvolaním vecne zaoberať.

Z obsahu spisového materiálu v prejednávanej veci odvolací súd zistil, že Okresný súd Skalica uznesením sp. zn. , zo dňa 21. septembra 2012 dedičské konanie po povinnom ako poručiteľovi zastavil podľa z dôvodu zanechania poručiteľom len (nešpecifikovaného) majetku nepatrnej hodnoty, ktorý bol vydaný sestre poručiteľa, ktorá sa postarala o jeho pohreb (viď č. l. 13 spisu).

Podľa § 196 E. p. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 E. p. trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 E. p. ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 E. p. ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 E. p. ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

Podľa § 203 ods. 3 E. p. ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

Podľa ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.

Podľa konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo skôr.

Odhliadnuc od použitého dôvodu zastavenia exekúcie v prejednávanej veci (ktorého existenciou vo vzťahu k zastaveniu exekúcie sa odvolací súd nemal dôvod zaoberať pre nedostatok odvolania osoby k tomu oprávnenej) je potrebné v prvom rade uviesť, že vyššie citované ustanovenie § 203 ods. 1 E. p. ako podmienku uloženia povinnosti na náhradu trov exekúcie oprávnenému predpokladá zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie. Takýmto zavinením treba zásadne rozumieť také vedomé konanie či opomenutie oprávneného, s ktorým je zastavenie exekúcie v príčinnej súvislosti. Pri zavinení oprávneného navyše zo znenia citovanej úpravy vyplýva, že musí ísť o výlučné zavinenie oprávneného, teda dokonca nemôže ísť ani o také konanie či opomenutie, ktoré by bolo len jednou z viacerých príčin vedúcich k zastaveniu exekúcie. Aj pri preukázanom zavinení oprávneného má potom súd možnosť (por. zákonnú formuláciu „môže“) rozhodnúť spôsobom uvedeným v citovanom ustanovení a túto možnosť tak zásadne nemožno stotožňovať s povinnosťou tak urobiť. Naopak druhý odsek vykladaného ustanovenia (§ 203 ods. 2 E. p.) síce zakotvuje bezvýnimočné pravidlo znášania trov exekúcie oprávneným, toto pravidlo však výslovne dopadá len na jeden dôvod zastavenia exekúcie, ktorým je zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (kedy ide o dôvod zastavenia exekúcie priamo upravený v ustanovení § 57 ods. 1 písm. h/ E. p.).

V prejednávanej veci však nešlo o žiaden z takýchto prípadov, keďže tu o zavinení oprávnenej v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu smrti povinného hovoriť nemožno. Rovnako nebolo možné vec posúdiť ani podľa ustanovenia § 203 ods. 2 E. p., nakoľko tu došlo k zastaveniu exekúcie práve pre úmrtie povinného v priebehu exekučného konania, čiže pre stratu spôsobilosti jedného z účastníkov konania byť účastníkom konania a takto z dôvodu, ktorý nemá pôvod priamo v E. p., ale v predpise majúcom sa tu použiť podporne, teda v (pre nedostatok úpravy všetkých otázok v E. p. podľa E. p. a a ) a nie pre nedostatok majetku povinného (hoc aj je zrejmé, že právne neexistujúca osoba už nemôže vlastniť žiaden majetok). Podľa názoru odvolacieho súdu by totiž nebolo možné považovať za akceptovateľnú ani prípadnú snahu o analogické použitie E. p., teda o prakticky extenzívny (rozširujúci) výklad toho ustanovenia, ktorým by sa malo dospieť k záveru, že i všetky prípady zániku povinného bez právneho nástupcu by sa mali považovať za prípady nedostatku majetku povinného spôsobilého aspoň na úhradu trov exekúcie. Ustanovenia a E. p. totiž zjavne majú na mysli len prípady zastavenia exekúcií vedených proti právne existujúcim, avšak nemajetným povinným (o ten prípad tu však nešlo). Použiteľnou okrem toho by nemohla byť ani argumentácia zásadou práva exekútora na náhradu trov exekúcie s odkazom na § 200 ods. 2 E. p., keďže z tohto ustanovenia nemožno vyvodiť povinnosť mu túto priznať za každých okolností v prípadoch, keď aj exekútor zastavenie exekúcie nezavinil. V tejto súvislosti nemožno prehliadnuť ani existenciu práva na majetok u každej fyzickej aj právnickej osoby, čo platí aj vo vzťahu k v exekúcii oprávnenej osobe, ktorá nemôže dôsledky bezvýslednosti exekúcie znášať dva razy - po prvý raz nevymožením jej skôr exekučným titulom priznaného práva a teda takýmto reálnym znížením jej majetku a po druhý raz uložením jej ešte povinnosti na náhradu trov zastavenej exekúcie, čím by sa paradoxne oprávnená dostala do horšej pozície, ako keby k exekučnému vymáhaniu svojej pohľadávky vôbec nepristúpila (v tejto súvislosti pozri tiež názor Ústavného súdu SR vyslovený v jednom z jeho rozhodnutí, tu por. nález zo 17. decembra 2004 sp. zn. ). Z vyššie uvedených dôvodov by preto nebolo možné oprávnenej uložiť povinnosť na náhradu trov exekúcie.

Vedený vyššie uvedenými úvahami preto odvolací súd, po vyčerpaní odvolacích dôvodov uplatnených do uplynutia lehoty na odvolanie, uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov exekúcie podľa a a ako vecne správne potvrdil.

Zároveň však podľa a nariadil súdu prvého stupňa opraviť zrejmú nesprávnosť v úvodnej časti napadnutého uznesenia. Tam totiž vôbec nebol označený poverený exekútor, ktorý však je v zmysle vyššie citovaného ustanovenia E. p. účastníkom konania za situácie, keď sa rozhoduje o trovách exekúcie.

Účastníkmi odvolacieho konania v prejednávanej veci boli potom už len oprávnená a exekútor (keď sa už konalo len o otázke náhrady trov exekúcie ním požadovaných, ktoré podľa jeho názoru má hradiť oprávnená, pričom v rozhodnom čase už povinný ako účastník konania neexistoval). V tomto konaní bola plne úspešnou oprávnená a bola to ona, komu podľa , a vzniklo právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. Pretože však oprávnenej v tomto odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli a táto účastníčka nepodala návrh na priznanie čo i len náhrady trov podávajúcich sa zo spisu ( a ), odvolací súd jej žiadnu náhradu nepriznal.

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.