Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13S-23-2013.pdf
PDF · 107.38 KB
Case nature
Area
Subarea
13S/23/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr. Juraja Floroviča a JUDr. Miroslava Manďáka v právnej veci žalobcu Q. S., bytom P. K. B. č. XX, zastúpeného JUDr. Dušanom Motúsom, advokátom, so sídlom Prievidza, Hviezdoslavova 3, proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Žilina, J. M. Hurbana 16, Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 31. januára 2013, č. AZ/XXXX/XXXXX-XXX, jednomyseľne takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. AZ/XXXX/XXXXX-XXX zo dňa 31. januára 2013 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2, písm. d) O.s.p..
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 251,81 euro do troch dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám jeho advokáta.
odôvodnenie:
Žalobca sa včas podanou žalobou domáha preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, § 37 ods. 15, § 65 ods. 18, 19 zákona č. 447/2008 Z.z. zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, odboru sociálnych vecí a rodiny, vysunuté pracovisko Nováky zo dňa 15. júna 2011, č. R./B/XXXX/XXXXX-XX/XXXXXXPEA, ktorým podľa § 37 ods. 1, 15, § 55 ods. 12, § 65 ods. 18, 19 zákona č. 447/2008 Z.z. uložil žalobcovi povinnosť vrátiť rozdiel medzi výškou peňažného príspevku na úpravu kúpeľne poskytnutého podľa rozhodnutia č. XXXX/XXXX-XX/ XXXXXUr zo dňa 18. marca 2003 v sume 4.730,85 euro.
Žalovaný, ako i správny orgán I. stupňa, vychádzajúc zo znaleckého posudku H.. V. X., znalca z oboru stavebníctvo, zo dňa 25. mája 2011, č. 083/2011 ustálili, že za cenu úpravy kúpeľne, ktorá je vydokladovaná daňovými dokladmi je možné považovať čiastku 1.718,19 € (51.762,22 Sk), z ktorej 95 % (príloha 7 zákona č. 195/1998 Z.z.) predstavuje peňažný príspevok na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže vo výške 1.632,29 € (0,95 x 1.718,19 €). Za stavu, keď bolo žalobcovi na úpravu kúpeľne poskytnutých 6.363,14 euro, pričom žalobca vydokladoval len čiastku, ktorej zodpovedá peňažný príspevok vo výške 1.632,29 euro, je žalobca povinný vrátiť sumu 4.730,85 euro (6.363,14 € - 1.632,29 €).
Žalobca v správnej žalobe vytýka žalovanému, že nezistil skutkový stav v rozsahu dostačujúcom na posúdenie veci, pretože neuznal všetky daňové doklady preukazujúce vykonané práce, nezistil u dodávateľských subjektov rozsah vykonaných prác a miesto ich výkonu, pričom zo znaleckého posudku H.. V. X., znalca z oboru stavebníctvo, zo dňa 25. mája 2011, č. 083/2011 jednoznačne vyplýva,
že cena skutočne vykonaných prác pri úprave kúpeľne je vo výške 7.319,19 euro, z čoho podľa žalobcu vyplýva, že celý príspevok na úpravu kúpeľne vo výške 6.363,14 euro bol použitý na určený účel. Žalobca ďalej v žalobe namieta, že správny orgán uložil žalobcovi povinnosť vrátiť peňažný príspevok 4.730,85 euro nesprávne podľa ust. § 37 ods. 15 zákona č. 447/2008 Z.z.. Z ust. § 65 ods. 19 zákona č. 447/2008 Z.z. totiž výslovne vyplýva, že na povinnosti a lehoty súvisiace s jednorazovými peňažnými príspevkami na kompenzáciu, ktoré boli poskytnuté podľa zákona účinného do 31. decembra 2008, sa po 31. decembri 2008 vzťahuje zákon účinný do 31. decembra 2008, teda zákon č. 195/1998 Z.z..
Na žiadosť žalobcu bola uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 20. marca 2013, č.k. 13S/20/2013-12 odložená vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktorú si súd od neho vyžiadal, navrhol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, odbor sociálnych vecí a rodiny, vysunuté pracovisko Nováky, rozhodnutím zo dňa 15. júna 2011, č. R./B/XXXX/ XXXXX-XX/XXXXXXPEA, v súlade so zákonom č. 447/2008 Z.z. uložil žalobcovi povinnosť vrátiť rozdiel medzi výškou peňažného príspevku na úpravu kúpeľne poskytnutého podľa rozhodnutia č. XXXX/XXXX- XX/XXXXXUr zo dňa 18. marca 2003 v sume 4.730,85 euro. Žalovaný je toho názoru, že rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa je vydané v súlade s platnou legislatívou a závermi znaleckého posudku. Žalovaný zdôraznil, že v záujme preukázania skutočného stavu veci a odborného posúdenia skutočností dôležitých pre rozhodnutie o zúčtovaní peňažného príspevku na úpravu kúpeľne bol v správnom konaní v zmysle ust. § 36 správneho poriadku ustanovený znalec, zo záverov ktorého správny orgán vo svojom rozhodnutí vychádzal. Námietky žalobcu ohľadne nedostatočne zisteného skutkového stavu veci nepovažoval žalovaný za dôvodné s odôvodnením, že vo veci bol do konania pribratý znalec. Žalovaný sa taktiež nestotožnil ani s námietkou ohľadne nesprávnej aplikácie ust. § 37 ods. 15 zákona č. 447/2008 Z.z. na prejednávanú vec s tým, že namietané ustanovenie § 37 ods. 15 zákona č. 447/2008 Z.z. je zhodné s ustanovením § 65 ods. 13 zákona č. 195/1998 Z.z..
Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 247 ods. 1 O.s.p., v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario) a ustálil, že žalobe žalobcu je potrebné priznať úspech.
Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. AZ/XXXX/ XXXXX-XXX zo dňa 31. januára 2013, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, § 37 ods. 15, § 65 ods. 18, 19 zákona č. 447/2008 Z.z. zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, odboru sociálnych vecí a rodiny, vysunuté pracovisko Nováky zo dňa 15. júna 2011, č. R./B/XXXX/XXXXX-XX/XXXXXXPEA, ktorým podľa § 37 ods. 1, 15, § 55 ods. 12, § 65 ods. 18, 19 zákona č. 447/2008 Z.z. uložil žalobcovi povinnosť vrátiť rozdiel medzi výškou peňažného príspevku na úpravu kúpeľne poskytnutého podľa rozhodnutia č. XXXX/XXXX-XX/ XXXXXUr zo dňa 18. marca 2003 v sume 4.730,85 euro.
Z administratívneho spisu predloženého žalovaným na žiadosť súdu vyplýva tento skutkový a právny stav:
Žalobca požiadal dňa 21. októbra 2002 Okresný úrad v Prievidzi, odbor sociálnych vecí, o poskytnutie peňažného príspevku na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže, na základe ktorej žiadosti bol dňa 18. novembra 2002 vydaný posudok č. XXXX/XXXXX-XXX/XXXXXXLac/Val/Koll, v ktorom ako forma kompenzácie sociálnych dôsledkov nebol navrhnutý peňažný príspevok na úpravu bytu, rodinného domu, alebo garáže, z ktorého dôvodu nebol tento príspevok (na úpravu bytu, rodinného domu, alebo garáže) rozhodnutím zo dňa 22. novembra 2002, č. XXXX/XXXX-XXX/XXXXXUr žalobcovi priznaný. Na základe odvolania žalobcu (voči rozhodnutiu č. XXXX/XXXX-XXX/XXXXXUr zo dňa 22. novembra 2002), Krajský úrad v Trenčíne, odbor sociálnych vecí, rozhodnutím č. U zo dňa 12. februára 2003 napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Posudkom Krajského úradu v Trenčíne č. U zo dňa 11. februára 2003 bol žalobca uznaný za občana s ťažkým
zdravotným postihnutím s tým, že je odkázaný na úpravu bytu, rodinného domu, alebo garáže. Následne, na základe vyššie uvedeného, Okresný úrad v Prievidzi, odbor sociálnych vecí, stále pracovisko Nováky, rozhodnutím zo dňa 18. marca 2003, č. XXXX/XXXX-XX/XXXXXUr priznal žalobcovi peňažný príspevok na úpravu kúpeľne vo výške 191.696,- Sk. Z úradného záznamu Okresného úradu v Prievidzi, odbor sociálnych vecí v Prievidzi zo dňa 24. marca 2003 vyplýva, že úrad na základe žiadosti žalobcu odpočítal od priznaného príspevku 191.696,- Sk dlžnú sumu 18.377,- Sk s tým, že žalobcovi bude vyplatená čiastka 173.319,- Sk. Na základe platobného poukazu vystaveného Okresným úradom v Prievidzi, odbor sociálnych vecí, zo dňa 25. marca 2003 bola prevedená na účet žalobcu čiastka 173.319,- Sk.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, odbor sociálnych vecí a rodiny, vysunuté pracovisko Nováky, rozhodnutím zo dňa 8. apríla 2010, č. R./B/XXXX/XXXXX-XX/XXXXXXPEA, uložil žalobcovi podľa § 37 ods. 1, 15, § 55 ods. 12, § 65 ods. 18, 19 zákona č. 447/2008 Z.z. povinnosť vrátiť rozdiel medzi výškou peňažného príspevku na úpravu kúpeľne poskytnutého podľa rozhodnutia č. XXXX/ XXXX-XX/XXXXXUr zo dňa 18. marca 2003 v sume 2.608,38 euro. Na odvolanie žalobcu zo dňa 30. apríla 2010, rozhodnutím žalovaného zo dňa 12. júla 2010, č. AN/XXXX/XXXXX/Ma bolo prvostupňové rozhodnutie zrušené a vec vrátená na nové prrejednanie a rozhodnutie.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, odbor sociálnych vecí a rodiny, vysunuté pracovisko Nováky, rozhodnutím zo dňa 8. septembra 2010, č. R./B/XXXX/XXXXX-XXX/XXXXXXXPEA, uložil žalobcovi podľa § 37 ods. 1, 15, § 55 ods. 12, § 65 ods. 18, 19 zákona č. 447/2008 Z.z. povinnosť vrátiť rozdiel medzi výškou peňažného príspevku na úpravu kúpeľne poskytnutého podľa rozhodnutia č. XXXX/XXXX-XX/XXXXXUr zo dňa 18. marca 2003 v sume 3.576,52 euro. Na odvolanie žalobcu zo dňa 15. októbra 2010, rozhodnutím žalovaného zo dňa 13. decembra 2010, č. AZ/XXXX/XXXXX-XXX bolo prvostupňové rozhodnutie zrušené a vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, odbor sociálnych vecí a rodiny, vysunuté pracovisko Nováky, rozhodnutím o ustanovení znalca zo dňa 16. februára 2011, č. R./B/XXXX/XXXXX- X/XXXXXXPEA pribral do konania znalca z oboru stavebníctvo, H.. V. X., ktorý vypracoval znalecký posudok zo dňa 25. mája 2011, č. 083/2011, ktorý bol podkladom rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa, ako i rozhodnutia žalovaného.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, odbor sociálnych vecí a rodiny, vysunuté pracovisko Nováky, rozhodnutím zo dňa 15. júna 2011, č. R./B/XXXX/XXXXX-XX/XXXXXXPEA, uložil žalobcovi podľa § 37 ods. 1, 15, § 55 ods. 12, § 65 ods. 18, 19 zákona č. 447/2008 Z.z. povinnosť vrátiť rozdiel medzi výškou peňažného príspevku na úpravu kúpeľne poskytnutého podľa rozhodnutia č. XXXX/XXXX- XX/XXXXXUr zo dňa 18. marca 2003 v sume 4.730,85 euro.
Voči rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, odbor sociálnych vecí a rodiny, vysunuté pracovisko Nováky zo dňa 15. júna 2011, č. R./B/XXXX/XXXXX-XX/XXXXXXPEA podal žalobca dňa 29. júna 2011 odvolanie s tým, že finančné prostriedky boli použité a preinvestované na daný účel - úpravu kúpeľne. Žalobca v odvolaní namietal závery znaleckého posudku H.. V. X., znalca z oboru stavebníctvo, zo dňa 25. mája 2011, č. 083/2011, ako i to, že mu znalecký posudok nebol doručený.
O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. AZ/XXXX/XXXXX-XXX zo dňa 25. augusta 2011 tak, že zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. R./B/XXXX/XXXXX- XX/XXXXXXPEA zo dňa 15. júna 2011 ako vecne správne.
Správnou žalobou zo dňa 11. októbra 2011 napadol žalobca rozhodnutie žalovaného č. AZ/XXXX/ XXXXX-XXX zo dňa 25. augusta 2011.
Krajský súd v Trenčíne svojím uznesením zo dňa 8. augusta 2012, č.k. 13S/11/2012-51 odložil vykonateľnosť rozhodnutia žalovaného č. AZ/XXXX/XXXXX-XXX zo dňa 25. augusta 2011 do právoplatného skončenia veci vedenej na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 13S/11/2012 a vo veci samej Krajský súd v Trenčíne svojím rozsudkom zo dňa 14. novembra 2012, č.k. 13S/11/2012-84 zrušil správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. AZ/XXXX/XXXXX-XXX zo dňa 25. augusta 2011 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 3 O.s.p., keď žalovaný sa k podanej žalobe nielenže nevyjadril, ale súdu nepredložil ani kompletný administratívny spis (na pojednávaní pred Krajským súdom v Trenčíne predložil žalovaný administratívny spis, ktorého súčasťou však nebol administratívny spis správneho orgánu I. stupňa).
Po zrušení a vrátení veci Krajským súdom v Trenčíne rozhodol žalovaný vo veci opakovane žalobou napadnutým rozhodnutím (č. AZ/XXXX/XXXXX-XXX zo dňa 31. januára 2013) tak, že zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie (č. R./B/XXXX/XXXXX-XX/XXXXXXPEA zo dňa 15. júna 2011). K odvolacím dôvodom (ktoré sú totožné s dôvodmi uvedenými v správnej žalobe) uviedol žalovaný v napadnutom rozhodnutí tie isté argumenty, aké sú obsiahnuté vo vyjadrení k žalobe (obsah vyjadrenia žalovanej k žalobe je uvedený vyššie v tomto rozsudku). K námietke žalobcu, že mu nebol doručený znalecký posudok žalovaný uviedol, že žalobca ako účastník správneho konania má právo nazerať do spisu v ktoromkoľvek štádiu konania a oboznámiť sa s celým obsahom spisu.
Nakoľko žalobca v správnej žalobe namietal okrem iného, že správny orgán uložil žalobcovi povinnosť vrátiť peňažný príspevok 4.730,85 euro nesprávne podľa ust. § 37 ods. 15 zákona č. 447/2008 Z.z., keď z ust. § 65 ods. 19 zákona č. 447/2008 Z.z. výslovne vyplýva, že na povinnosti a lehoty súvisiace s jednorazovými peňažnými príspevkami na kompenzáciu, ktoré boli poskytnuté podľa zákona účinného do 31. decembra 2008, sa po 31. decembri 2008 vzťahuje zákon účinný do 31. decembra 2008, teda zákon č. 195/1998 Z.z., t.j. žalobca namieta závažné procesné pochybenie správneho orgánu, súd sa najskôr zaoberal touto námietkou.
Podľa § 53 ods. 1 a 2 zákona č. 447/2008 Z.z., na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa odseku 2, ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze.
Nakoľko konanie pred správnymi orgánmi je konaním vo veci kompenzácie, niet pochýb, že sa naň vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, teda zákon č. 71/1967 Zb. (správny poriadok).
Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Zakotvená zásada zákonnosti vyjadruje požiadavku, aby správne orgány v konaní pri vydávaní rozhodnutia zachovali procesné predpisy, ako aj predpisy hmotnoprávne, ktoré sa vzťahujú na prejednávanú vec.
Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
Správny orgán I. stupňa a ani žalovaný sa vyššie citovanými ustanoveniami zákona dôsledne neriadili, keď nerešpektovali zásady zrozumiteľnosti výrokovej časti rozhodnutia.
Výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia. Určujú sa v ňom konkrétne práva a povinnosti účastníkov správneho konania. Výrok je potrebné odlíšiť od ostatných obsahových náležitostí rozhodnutia. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci, je teda jadrom celého rozhodnutia, preto len výrok je záväzný, schopný nadobudnúť právoplatnosť a byť vykonateľný. Správny poriadok vo vyššie citovanom ustanovení § 47 obsahuje povinné obsahové náležitosti výroku. Vždy je potrebné uviesť ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. V prípade zmeny právnej úpravy musí byť vo výroku správneho rozhodnutia právny predpis, podľa ktorého správny orgán rozhodol vymedzený tak, aby nedochádzalo k pochybnostiam, podľa účinnosti ktorej právnej úpravy správny orgán rozhodol. Rovnako je nevyhnutné, aby z výroku bolo jasné, kto je adresátom rozhodnutia (účastník konania) a čo sa rozhodnutím zakladá, mení, alebo ruší (konkrétne právo, alebo povinnosť), resp. autoritatívne potvrdzuje. Výrok musí byť formulovaný jasne, stručne a pritom určite, aby účastník konania i orgán, ktorý má rozhodnutie preskúmať, resp. vykonať, mohol bezpečne a bez pochybností poznať výsledok konania (pozri bližšie rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Sžo/239/2008 zo dňa 17. júna 2009, sp. zn. 6Sžo/163/2009 zo dňa 29. apríla 2010, sp. zn. 3Sž/11/2010 zo dňa 8. februára 2011).
Krajský súd v Trenčíne poukazuje predovšetkým na to, že v súdenej veci bola žalobcovi uložená povinnosť vrátiť peňažný príspevok na úpravu bytu, rodinného domu, alebo garáže. K vyplateniu predmetného príspevku (ide o jednorazový peňažný príspevok na kompenzáciu) došlo v roku 2003 (t.j. za účinnosti zákona č. 195/1998 Z.z.). V čase rozhodovania žalovaného o vrátení peňažného príspevku však nadobudol účinnosť zákon č. 447/2008 Z.z. (t.j. žalovaný rozhodoval o vrátení v čase účinnosti zákona č. 447/2008 Z.z.). Z prechodných ustanovení zákona č. 447/2008 Z.z., a to konkrétne z ustanovenia § 65 ods. 19 citovaného zákona je zrejmé, že na povinnosť vrátiť peňažný príspevok na úpravu bytu, rodinného domu, alebo garáže (ktorý príspevok je jednorazovým peňažným príspevkom na kompenzáciu), sa vzťahuje zákon účinný do 31. decembra 2008, t.j. zákon č. 195/1998 Z.z.. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že pokiaľ správny orgán chcel uložiť žalobcovi povinnosť vrátiť peňažný príspevok na úpravu bytu, rodinného domu, alebo garáže, ktorý príspevok bol žalobcovi vyplatený v roku 2003, mohol tak učiniť len na základe zákona č. 195/1998 Z.z. v nadväznosti na ust. § 65 ods. 19 zákona č. 447/2008. Výroková časť rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov obsahuje viaceré ustanovenia zákona č. 447/2008 Z.z., napr. aj § 65 ods. 19 v spojení s § 37 ods. 15, avšak neobsahuje ani jedno ustanovenie zákona č. 195/1998 Z.z.. Ako je zrejmé, správny orgán I. stupňa a aj žalovaný, vedomí si zmeny právnej úpravy (keď zákon č. 195/1998 Z.z. bol nahradený zákonom č. 447/2008 Z.z.) správne pri právnom posúdení veci vychádzali z prechodných ustanovení zákona č. 447/2008 Z.z. (§ 65 ods. 19), avšak pre súd z nepochopiteľných dôvodov neuložili žalobcovi povinnosť vrátiť peňažný príspevok podľa zákona č. 195/1998 Z.z., ale podľa § 65 ods. 19 zákona č. 447/2008 Z.z.. Za stavu, keď znenie ust. § 65 ods. 19 zákona č. 447/2008 Z.z. je jednoznačné v tom zmysle, že bez akýchkoľvek pochybností odkazuje v prípadoch, aký sa prejednáva v súdenej veci, na zákon č. 195/1998 Z.z. a správne orgány oboch stupňov uložili žalobcovi povinnosť vrátiť peňažný príspevok nie podľa zákona č. 195/1998 Z.z., ale nesprávne podľa ust. § 37 ods. 15 zákona č. 447/2008 Z.z., vyvoláva znenie výroku v rozhodnutiach oboch správnych orgánov pochybnosti o tom, podľa akej úpravy bolo vo veci vlastne rozhodnuté (či podľa zákona č. 195/1998 Z.z. v nadväznosti na § 65 ods. 19 zákona č. 447/2008 Z.z., čo by bolo síce správne, ale to z výroku jednoznačne nevyplýva, alebo podľa § 37 ods. 15 zákona č. 447/2008 Z.z., čo je absolútne nesprávne). Krajský súd v Trenčíne zdôrazňuje, že právny predpis, podľa ktorého správny orgán rozhodol musí byť vo výroku rozhodnutia vymedzený tak, aby nedochádzalo k pochybnostiam, podľa ktorého zákona (účinnosti ktorej právnej úpravy) správny orgán rozhodol, a to najmä ak došlo k zmene právnej úpravy v období medzi skutočnosťou zakladajúcou povinnosť žalobcu (v danom prípade povinnosť žalobcu vrátiť peňažný príspevok, ktorý mu bol vyplatený v roku 2003) a
rozhodovaním žalovaného o povinnosti žalobcu tento príspevok vrátiť. Pretože z výroku napadnutého rozhodnutia to nie je možné bez pochybností zistiť, je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Z uvedeného je teda zrejmé, že výrok správneho rozhodnutia nie je formulovaný v súlade so zákonom, a preto Krajský súd v Trenčíne považuje rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Už samotná táto vada výroku rozhodnutia žalovaného spôsobila podľa názoru Krajského súdu v Trenčíne nezákonnosť rozhodnutia žalovaného z dôvodu nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti výroku a následne aj celého správneho rozhodnutia. Na uvedenom nemôže nič zmeniť ani tvrdenie žalovaného, že namietané ustanovenie § 37 ods. 15 zákona č. 447/2008 Z.z. je zhodné s ustanovením § 65 ods. 13 zákona č. 195/1998 Z.z. (žalovaný mal zrejme na mysli nie ods. 13, ale ods. 14 ustanovenia § 65 zákona č. 195/1998 Z.z.).
Podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, alebo pre nedostatok dôvodov.
Z popísaných dôvodov nemohol Krajský súd v Trenčíne rozhodnúť inak ako napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.. Úlohou žalovaného bude vyššie vytknuté vady vo svojom ďalšom konaní odstrániť.
Napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo zrušené z procesných dôvodov, preto sa krajský súd bližšie nezaoberal vecou v jej merite. I napriek tomu však krajský súd zdôrazňuje, že neušlo jeho pozornosti, že i keď žalobca opakovane namietal výsledky znaleckého dokazovania, správne orgány sa jeho námietkami bližšie nezaoberali, ba dokonca predmetný znalecký posudok, ktorý bol rozhodujúcim podkladom pre vydanie rozhodnutí správnych orgánov I. a II. stupňa, nebol žalobcovi ani doručený, čím bola zásadným spôsobom porušená zásada súčinnosti správneho orgánu s účastníkom, ktorá zásada je obsiahnutá v ustanovení § 3 ods. 2 správneho poriadku.
Podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p., ak mal žalobca úspech celkom, alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú, alebo čiastočnú náhradu trov konania.
Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd podľa cit. ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 11 ods. 4 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby po 60,07 € - prevzatie a prípravu právneho zastúpenia dňa 20.07.2013 (§ 13a ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.), 1 úkon právnej služby po 61,87 € - účasť na pojednávaní dňa 19. marca 2014 (§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.), 1 x 7,81 € a 1 x 8,04 € režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.), cestovné 33,62 € (§ 16 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z.), náhradu za stratu času 80,40 € za 6 polhod. po 13,40 € (§ 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.). Úhrnom tak súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v celkovej výške 251,81 €, ktoré v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. je žalovaný povinný zaplatiť k rukám advokáta žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.