Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4CoP-6-2014.pdf
PDF · 93.59 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoP/6/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci navrhovateľky S. T., bytom Z. XX, G., právne zastúpená JUDr. Martinom Staroňom, advokátom, Hlavná 89, Prešov proti odporcovi P. T., bytom Z. XX, G., právne zastúpený JUDr. Konštantínom Vaľom, advokátom, Konštantínova 3, Prešov, o zvýšenie príspevku rozvedeného manžela, o odvolaniach účastníkov proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k.17C 72/2013-108 zo dňa 4. 12. 2013 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Náhradu trov odvolacieho konania odporcovi nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľky na zvýšenie príspevku rozvedeného manžela zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, obsah pripojeného spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 17C 161/2011, v ktorom konaní súd prvého stupňa zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa, v danom konaní odporcu, prispievať na výživu odporkyne, v danom konaní navrhovateľky, vo forme príspevku na výživu rozvedeného manžela dňom 26. 8. 2009 z dôvodu, že uplynula päťročná lehota od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva a odporkyňa v rámci plynutia tejto lehoty nepodala návrh na predĺženie vyživovacej povinnosti. V predmetnom konaní podala protinávrh navrhovateľka, ktorý súd vylúčil na samostatné konanie, ktorý je predmetom tohto konania.
Následne súd citoval ust. § 72 Zákona o rodine, zhodnotil výsledky vykonaného dokazovania, stanovisko účastníkov konania a uviedol, že navrhovateľka je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 125,90 Eur mesačne, zároveň jej bola rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove zo dňa 16. 4. 2013 priznaná ako občanovi v hmotnej núdzi dávka a príspevok v sume 23,88 Eur mesačne od 1. 4. 2013 z dôvodu, že navrhovateľka je od 19. 3. 2013 vedená ako uchádzačka o zamestnanie bez nároku na dávku v nezamestnanosti. Je spoluvlastníčkou rodinného domu, poberá invalidný dôchodok vo výške 125,90 Eur mesačne, z dôvodu jej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z predložených lekárskych správ MUDr. S. T. a MUDr. R. O., ako aj neurologickej ambulancie vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľky je stabilne nepriaznivý s občasnými akútnymi zhoršeniami, neevidujú však výnimočné zhoršenie zdravotného stavu. Navrhovateľka je v dlhodobej liečbe u neurológa pre problémy s chrbticou, ďalej mala plánovaný operačný zákrok na obidvoch očiach pre počínajúci šedý zákal. Súd ďalej poukázal na ďalšie lekárske
správy z odboru gastroenterológie, onkogynekológie, neurológie, na ktoré ochorenia je navrhovateľka liečená.
Odporca taktiež predložil lekárske správy zo dňa 20. 8. 2013, z ktorých vyplýva, že je liečený pre hypertenziu, poruchy metabolizmu a výživy, ďalej na neurológii, ortopédii, argezylogickej ambulancii. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 22. 10. 2013 mu bol priznaný invalidný dôchodok v sume 213,10 Eur mesačne od 10. 1. 2013. Z daňového priznania odporcu za rok 2012 súd mal preukázané, že odporca vykázal stratu vo výške 6 194 Eur. Účastníci spolu vlastnia rodinný dom nadobudnutý za trvania manželstva, v ktorom bývajú. Navrhovateľka potvrdila, že z titulu dedičského konania nadobudla sumu 5.000 Eur po poručiteľoch z predaja rodinného domu po starých rodičoch v lete roku 2013, ktorý odpredali za 15 000 Eur. Celú sumu použila na zaplatenie dlhu. Dôkazy o tom súdu nepredložila. Z darovacej zmluvy mal súd preukázané, že odporca daroval Ing. Q. P. a Ing. W. T. pozemok parc. E KN 599/1 - orná pôda o výmere 8595 m2, vedený na liste vlastníctva (ďalej len LV) č. XXXX k. ú. X. v podiele 1/9, ktorej vklad bol zapísaný dňom 12. 3. 2012. Sporný pozemok odporca previedol na svojich bratrancov, lebo išlo o majetok, ktorý dedili po rodičoch a starých rodičoch a na tomto pozemku je 30 až 70 spoluvlastníkov. Odporca tvrdil, že z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu už dva roky nemôže vykonávať živnostenskú činnosť, jeho zákazky dokončuje jeho syn a z týchto výnosov, ktoré získava syn mu vyplatil ročne asi 1.000 Eur.
Na základe zhodnotenia predložených listinných dôkazov súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela po uplynutí piatich rokov v prospech navrhovateľky, pretože aj u odporcu vznikla trvalá pracovná neschopnosť vykonávať a živiť sa prácou, resp. zabezpečovať si výživu vlastnou prácou. Jediným jeho príjmom je invalidný dôchodok vo výške 213 Eur, z ktorého si môže zaplatiť tiež základné a nevyhnutné potreby. Súd nezistil, že by odporca disponoval iným majetkom vyššej hodnoty, z ktorého by mal výnosy. Z dokazovania vyplynulo, že obaja účastníci vlastnia rodinný dom, ktorý je predmetom súdneho konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 12C 283/2011. S poukazom na ust. § 72 ods. 3 Zákona o rodine, súd uzavrel, že neboli splnené podmienky pre vyhovenie návrhu, lebo navrhovateľka sa nenachádza v horšej situácii, než v akej je odporca z hľadiska zdravotného stavu, ako aj ich príjmov, ktoré pozostávajú z invalidných dôchodkov. Navyše navrhovateľka nepreukázala, že sa u nej jedná o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý si vyžaduje sústavnú opateru, a preto súd návrh navrhovateľky zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 150 Občianskeho súdneho poriadku tak, že z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznal náhradu trov konania účastníkom. Poukázal na osobné a majetkové pomery, ako aj iné pomery na strane navrhovateľky, jej nepriaznivý zdravotný stav, ktorý jej znemožňuje zamestnať sa na trhu práce, ako aj nízky príjem pozostávajúci z invalidného dôchodku vo výške 129,90 Eur a dávky v hmotnej núdzi a príspevku vo výške 23,80 Eur. Zároveň prihliadol na to, že v čase kedy navrhovateľka podala návrh, nebolo ešte rozhodnuté o priznaní invalidného dôchodku odporcovi, ale v priebehu konania sa zhoršil jeho zdravotný stav. Vzhľadom na tieto objektívne okolnosti súd s prihliadnutím na dôvody hodné osobitného zreteľa prihliadal, a preto úspešnému účastníkovi nepriznal náhradu trov konania.
V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie odporca. Namietal nepriznanie náhrady trov konania. Poukázal na to, že aplikácia ust. § 150 Občianskeho súdneho poriadku nezodpovedá aktuálnej súdnej praxi. Zdôraznil, že súd neoprávnene vyhodnotil pomery na strane navrhovateľky ako okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré nepochybne existujú aj na strane odporcu. Tvrdil, že o nepriaznivom zdravotnom stave odporcu navrhovateľka má vedomosť, a preto s prihliadnutím aj na výsledky trestného konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 4T 96/2011, ktoré trestné stíhanie pre prečin zanedbania povinnej výživy bolo zastavené, mohla mať vedomosť o nákladoch, ktoré v súvislosti so súdnym konaním vzniknú. Zdôraznil, že odporca je invalidný dôchodca, poberá dôchodok vo výške 213,10 Eur, čo je jeho reálny príjem. Navrhovateľka je schopná starať sa sama o seba, sama cestuje i na lekárske vyšetrenie, ako aj na návštevu svojho priateľa. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania a odporcovi priznať náhradu trov konania, ktoré špecifikoval.
V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku odvolanie navrhovateľka. Namietala výrok vo veci samej. Poukázala na to, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, na základe čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj nesprávnemu právnemu posúdeniu. Náležite nezohľadnil jej zlý zdravotný stav, nepriaznivú sociálnu a najmä finančnú situáciu. Podľa jej názoru sú splnené podmienky pre priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela aj po uplynutí piatich rokov. Ďalej namietala, že súd nesprávne vyhodnotil majetkové pomery odporcu, najmä jeho podielové spoluvlastníctvo k rodinnému domu, o ktorom sa vedie konanie na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 12C 283/2011. Podľa jej názoru odporca si privyrába, teda má aj iný príjem. Navrhla zrušiť napadnutý rozsudok, alternatívne zmeniť a návrhu vyhovieť.
Právny zástupca odporcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu považoval odvolanie za neprípustné a zmätočné. Zdôraznil, že navrhovateľka je invalidná už od roku 2006, t.zn., že už viac ako osem rokov. I napriek tomu tento čas nevyužila na to, aby aspoň riadne ukončila stredoškolské vzdelanie, resp. iné odborné vzdelanie, a teda aby mala odbornú kvalifikáciu, ktorá by jej umožňovala pracovať a získať vlastný príjem bez potreby pomoci iných osôb. Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania s poukazom na uplatnené dôvody v podanom odvolaní odporcu.
Právny zástupca navrhovateľky v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že ho nepovažuje za dôvodné. Poukázal na to, že jediným príjmom navrhovateľky je invalidný dôchodok a vzhľadom na jej nepriaznivý zdravotný stav, ako aj finančnú situáciu, súd o trovách konania rozhodol správne. Navrhol napadnutý výrok potvrdiť.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) vzhľadom na včas podané odvolania preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu od 6. 3. 2014, ako aj internetovej stránke súdu (§ 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolania účastníkov nie sú dôvodné.
Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.
Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, odôvodnením napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa, na ktoré poukazuje.
K odvolaniu navrhovateľky k veci samej uvádza, že príspevok na výživu rozvedeného manžela je samostatným nárokom s rozdielnymi podmienkami pre jeho priznanie a s rozdielnym rozsahom, než je to pri nároku na vzájomnú vyživovaciu povinnosť za trvania manželstva.
Z obsahu spisu vyplynulo, a to z vyhodnotenia jednotlivých vykonaných dôkaz jednotlivo i vzájomnej súvislosti v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcou z ust. § 132 Občianskeho súdneho poriadku, že súd prvého stupňa náležite skúmal zárobkové schopnosti, možnosti, ako aj majetkové pomery odporcu, ako aj jeho zmenu v súvislosti s nepriaznivým zdravotným stavom a následným rozhodnutím o priznaní invalidného dôchodku. Tieto skutočnosti sú objektívne, na ktoré bolo potrebné prihliadať. Navyše povinnosť prispievať na výživu navrhovateľke bola zrušená dňom 26. 8. 2009 právoplatne od 2. 3. 2013 rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 17C 161/2011-229 zo dňa
14. 1. 2013 z dôvodu, že uplynula päťročná lehota od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva účastníkov sp. zn. 17C 22/2003, ktoré bolo právoplatne rozvedené dňom 26. 8. 2004.
Zo záveru súdu prvého stupňa vyplynulo, že na strane navrhovateľky nie sú splnené podmienky pre priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela aj po uplynutí piatich rokov od právoplatnosti rozvodu manželstva účastníkov z dôvodu, že súd nezistil výnimočne objektívne dôvody, pre ktoré navrhovateľka nie je schopná sama sa živiť ani po uplynutí zákonom stanovenej lehoty vyplývajúcej z ust. § 72 ods. 3 Zákona o rodine. Nepriaznivý zdravotný stav na strane navrhovateľky si nevyžaduje sústavnú opateru inej osoby. Navrhovateľka je mobilná. Z predložených lekárskych správ nevyplynulo zhoršenie zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovalo výnimočne priznať príspevok na výživu rozvedeného manžela aj po uplynutí piatich rokov od právoplatnosti rozvodu manželstva účastníkov. Tieto namietané skutočnosti navrhovateľkou, týkajúce sa neúplne zisteného skutkového stavu, vrátane nesprávnych skutkových záverov, neboli opodstatnené.
V sporovom konaní posilnenom zásadou kontradiktórnosti majú účastníci dôkaznú povinnosť vyplývajúcu im z ust. § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, t. j. povinnosť nielen tvrdenia aj preukázania nimi tvrdených skutočností. Nesplnenie dôkaznej povinnosti má za následok neunesenie dôkazného bremena. Súd prvého stupňa správne postupoval na základe návrhov na vykonanie dôkazov predložených účastníkmi konania s tým, že na pojednávaní dňa 4. 12. 2013 účastníkov poučil o ich povinnosti vyplývajúcej z ust. § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, t. j. povinnosti predložiť a označiť dôkazy pred vyhlásením dokazovania za skončené. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 4. 12. 2013 (v spise na č. l. 106) vyplýva, že účastníci nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, a preto namietanie neúplne zisteného skutkového stavu nebolo dôvodné.
Ani uplatnená námietka nesprávneho právneho posúdenia nebola opodstatnená z dôvodu, že súd prvého stupňa správne s poukazom na ust. § 72 ods. 3 Zákona o rodine uplatnený nárok navrhovateľky posudzoval, čo je v súlade s ustanoveniami hmotného práva. Z tohto dôvodu odvolací súd nepovažoval odvolanie navrhovateľky za dôvodné v celom rozsahu.
Za nedôvodné považoval odvolací súd aj odvolanie odporcu proti výroku o trovách konania. Súd prvého stupňa vzhľadom na vzťahy medzi účastníkmi konania, ich sociálne a majetkové pomery s prihliadnutím na neúspech navrhovateľky v konaní, ktorá sa domáhala určenia príspevku na výživu rozvedeného manžela, na tieto okolnosti prihliadal ako na dôvody hodné osobitného zreteľa, a preto náhradu trov konania úspešnému účastníkovi nepriznal s poukazom na ust. § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd sa stotožnil s aplikáciou ust. § 150 Občianskeho súdneho poriadku súdom prvého stupňa, a preto uplatnené námietky týkajúce sa nesprávneho zhodnotenia existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa odporcom nepovažoval za dôvodné.
Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust. § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 a zásadou úspechu odporcu vo veci samej v odvolacom konaní (§ 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Z dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane navrhovateľky s prihliadnutím aj na predmet konania a v záujme upokojenia vzájomných vzťahov medzi účastníkmi konania, ako aj spravodlivého rozhodnutia o trovách konania, odvolací súd s poukazom na ust. § 150 Občianskeho súdneho poriadku náhradu trov odvolacieho konania odporcovi nepriznal. Zohľadnil sociálne a majetkové pomery na strane navrhovateľky, ako aj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý ju obmedzuje v možnosti zapojiť sa do pracovného procesu. Je pravdou, že aj na strane odporcu sú nepriaznivé sociálne a majetkové pomery, ktorý taktiež poberá invalidný dôchodok, avšak prostredníctvom syna je mu vyplácaná provízia vo výške 1.000 Eur podľa jeho vyjadrenia, z dôvodu dokončovania zákazok jeho synom. Aplikácia ust. § 150 Občianskeho súdneho poriadku je výnimkou pri rozhodovaní o trovách konania v sporovom konaní a slúži na zmiernenie tvrdosti v prípade povinnosti neúspešného účastníka nahradiť trovy konania, ktoré súvislosti s účelným uplatnením alebo bránením práva vznikli.
Aj podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. IV. ÚS 248/2008) rozhodovanie o trovách konania prislúcha zásadne súdu. Úvaha súdu o tom, či v danej veci ide o výnimočný prípad, t. j. či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ust. § 150 Občianskeho súdneho poriadku sú splnené, musí vyplynúť z obsahu odôvodnenia rozhodnutia s tým, že odôvodenie aplikácie ust. § 150 Občianskeho súdneho poriadku musí byť riadne, presvedčivé a preskúmateľné.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.