Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/58/2024

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie používateľov Slovenskej akademickej dátovej siete SANET, občianske združenie, Vazovova 5, Bratislava, IČO: 17 055 270, zastúpený: Bukovinský & Chlipala, s.r.o., advokátska kancelária, Svätoplukova 30, Bratislava, IČO: 35 918 098, proti žalovanému: Národný bezpečnostný úrad, Budatínska 3249/30, Bratislava, IČO: 36 061 701, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 01298/2024/KÚ/OPS-007 zo dňa 09.02.2024, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 12.04.2024 z a m i e t a .

odôvodnenie:

I.

1. Žalobca sa žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 12.04.2024 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 01298/2024/KÚ/OPS-007 zo dňa 09.02.2024 (ďalej aj len ,,napadnuté rozhodnutie“) v spojení s prvostupňovým rozhodnutím žalovaného č. č. 03911/2023/ KÚ/OPS-007 zo dňa 06.09.2023 (ďalej aj len ,,prvostupňové rozhodnutie“). Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol rozklad žalobcu podaný voči prvostupňovému rozhodnutiu, ktorým žalovaný uložil žalobcovi pokutu v sume 1 000,- EUR za spáchanie správneho deliktu na úseku kybernetickej bezpečnosti podľa o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom do 31.07.2021 (ďalej aj len ,,“), ktorého sa žalobca ako prevádzkovateľ základnej služby mal dopustiť tým, že v období od 01.06.2019 do 01.06.2021 nevykonal audit kybernetickej bezpečnosti a najneskôr do 01.07.2021 nepredložil žalovanému záverečnú správu o výsledkoch auditu kybernetickej bezpečnosti, čím došlo k porušeniu povinností prevádzkovateľa základnej služby uvedených v a

2. Návrh na priznanie odkladného účinku ako aj jeho odôvodnenie vyplynulo z petitu žaloby, kedy žalobca žiadal, aby správny súd v súlade s priznal žalobe odkladný účinok, keďže zdroje žalobcu ako občianskeho združenia sú limitované.

II.

3. Vyjadrenie žalovaného k žalobe spolu s administratívnym spisom bolo správnemu súdu doručené dňa 12.07.2024. Vo vyjadrení žalovaný k návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol, že žalobca neosvedčil dôvod pre priznanie odkladného účinku. Poukázal na to, že návrh na priznanie odkladného účinku je všeobecný a nedostatočne zdôvodnený, pričom žalobca nepredložil k návrhu ani dôkazy, osvedčujúce, že by mu mohla vzniknúť finančná škoda. Navrhol zamietnuť návrh na priznanie odkladného účinku.

III.

4. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa , správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie..

6. Podľa , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

7. Podľa ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

IV.

8. Správny súd vo všeobecnosti k odkladnému účinku uvádza, že prostredníctvom tohto inštitútu sa má vo výsledku zabezpečiť materiálna ochrana práv a oprávnených záujmov úspešného žalobcu tak, aby tento nebol dotknutý po zrušení žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy žiadnymi ich účinkami alebo následkami, pričom však priznanie a naopak ani nepriznanie odkladného účinku zo strany súdu neprejudikuje, akým spôsobom bude rozhodnuté o merite veci. K účelu inštitútu odkladného účinku je možné poukázať na to, že jeho základným zmyslom nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia správneho orgánu bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu hospodárskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia (rozhodnutie Krajského súdu v Brne sp. zn. zo dňa 03.08.2011). Samotné podanie správnej žaloby vo všeobecnosti nemá automaticky odkladný účinok, ak tak nie je výslovne uvedené v alebo v osobitnom predpise. predpokladá možnosť, kedy môže byť odkladný účinok priznaný zo strany správneho súdu za predpokladu, že sú splnené zákonom stanovené procesné podmienky pre jeho priznanie, pričom týmito sú: a) návrh žalobcu, b) vyjadrenie žalovaného k návrhu a zabezpečenie administratívneho spisu a c) naplnenie dôvodov pre priznanie odkladného účinku.

9. Pokiaľ ide o naplnenie dôvodov pre priznanie odkladného účinku, tieto sú determinované v a . S prihliadnutím na obsah návrhu žalobcu o priznanie odkladného účinku v prejednávanej veci a s poukazom na písm. a) cit. ustanovenia, žalobca v návrhu musí tvrdiť, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, pričom priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom.

10. Napriek skutočnosti, že žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa osvedčenie, resp. preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí, s čím súvisí skutočnosť, že pokiaľ chce byť žalobca vo vzťahu k návrhu na priznanie odkladného účinku úspešný, musí takéto tvrdenie doplniť dôkazmi, a teda je v tejto súvislosti zaťažený dôkazným bremenom.

11. Správny súd v kontexte vyššie uvedených východísk a v súlade s citovaným zákonným ustanovením skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené podmienky pre jeho priznanie.

12. Ako už správny súd naznačil vyššie, tvrdiť a osvedčiť predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný následok, je povinný žalobca, ktorý má na tento účel uviesť konkrétne relevantné argumenty, resp. okolnosti, z ktorých je zrejmé, v čom konkrétne závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok) vidí a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a súčasne k uvedenému musí predložiť dôkazy. Existencia hrozby vzniku závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť riadne osvedčená a hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (napr. uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. alebo uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30. mája 2018). Preukázanie hrozby je možné považovať za osobitnú obsahovú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku, ktorá vyplýva z konkrétnych dôkazov predložených žalobcom a ktoré následne správny súd môže vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -16 zo dňa 30. mája 2017). Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej závažnej ujmy, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.

13. Pokiaľ žalobca návrh na priznanie odkladného účinku odôvodňoval len všeobecným tvrdením, že zdroje žalobcu ako občianskeho združenia sú limitované, správnemu súdu nie je z uvedeného zrejmé a nie je ani jednoznačné, pre ktorý konkrétny dôvod žalobca navrhuje priznať žalobe odkladný účinok, pričom žalobca ani nešpecifikoval negatívny následok, ktorý by mu skutočne hrozil. Správny súd konštatuje, že žalobca neuviedol žiadne konkrétne dôvody a nepredložil ani žiadne dôkazy, objektívne svedčiace o tom, že okamžitým výkonom napadnutého, resp. prvostupňového rozhodnutia môže dôjsť k určitým negatívnym následkom, ktoré predpokladá. Žalobca dostatočne neodôvodnil, resp. nepreukázal existenciu dôvodov, pre ktoré by bolo možné priznať odkladný účinok v zmysle .

14. Nie je úlohou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôvody a dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku a je výhradne na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu správnemu súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu do jeho práv, nie len všeobecnými tvrdeniami a zároveň aby na účel tohto osvedčenia predložil súdu relevantné dôkazy. Vzhľadom k tomu, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom neosvedčil hrozbu závažnej ujmy a iného vážneho nenapraviteľného následku, neosvedčil ani splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení .

15. Pokiaľ ide o ďalší predpoklad priznania odkladného účinku, ktorým je preukázanie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom, správny súd konštatuje, že žalobca túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku vôbec neodôvodnil a neosvedčil.

16. Vzhľadom na to, že neboli naplnené podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd návrh priznanie odkladného účinku poukazom na zamietol.

17. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa .