Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-286-2005.pdf
PDF · 71.41 KB
Case nature
Subarea
6Er/286/2005
Uznesenie
Okresný súd Komárno, vo veci exekúcie oprávneného 1.) D. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX/XX, XXX XX L., štátne občianstvo: SR, 2.) M. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX/XX, XXX XX L., štátne občianstvo: SR, proti povinnému G. D., nar. XX.XX.XXXX, zomrelá XX.XX.XXXX v L., bytom N. U. XX/XX, XXX XX L., o vymoženie 3.950,08 Eur s prísl., o návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekučného konania, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnení sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Szabóovi trovy exekúcie v sume 24,94 Eur do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Komárno poverením zo dňa 24.05.2005 č. 5401 005683* poveril súdneho exekútora JUDr. Ladislava Szabá vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného v sume 3.950,08 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie na podklade exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného uznesenia Okresného súdu Komárno, č. k.: 6C/100/98-51 zo dňa 04.08.1998.
Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 11.02.2008 písomné podanie, ktorým súdu podáva návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný v priebehu exekučného konania zomrel. Okresný súd Komárno uznesením č. k.: 5D/731/2005 zo dňa 14.02.2006 konanie v dedičskej veci po povinnej zastavil z dôvodu, že poručiteľka nevlastnila žiaden majetok.
Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 107 ods. 1 O.s.p. ak účastník konania stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť, alebo či môže v ňom pokračovať.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je to iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
V konaní bolo preukázané, že povinný v priebehu konania zomrel. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p. pre jeho nemajetnosť. Exekučný súd teda zastavil konanie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku). Prípadní dediči nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, pretože tento bol nemajetný, a preto súd musí zastaviť exekučné konanie s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (a nie § 57 ods. 1 písm. g).
Súd preto exekúciu zastavil s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, keď v priebehu exekúcie bolo zistené, že povinný nevlastní majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku oprávneného a trovy exekúcie.
Súdny exekútor je oprávnený vykonávať exekúciu po udelení poverenia na vykonanie exekúcie exekučným súdom, pričom v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku určí spôsob jej vykonania (zrážky zo mzdy alebo iného príjmu, prikázanie pohľadávky z účtu v banke a podobne). Exekútor môže exekúciu v jednom exekučnom konaní vykonať aj niekoľkými spôsobmi. Účelom je uspokojenie pohľadávky oprávneného, v čo najkratšom čase, v rozsahu udeleného poverenia.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Súd na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie prvá veta, nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu nevymožiteľnosti jeho pohľadávky.
Súdny exekútor si uplatnil právo na náhradu trov exekúcie v sume 72,13 Eur, pričom súdu predložil na nahliadnutie aj exekučný spis značka EX 326/2005.
Hodinovú odmenu uplatnenú s poukazom na § 14 ods. 1 písm. a), ods. 3 a § 15 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v celkovej časovej dĺžke 45 minút (t.j. 1 začatá hodina/6,64 Eur) t.j. odmena je vo výške 6,64,- Eur.
Podľa názoru súdu si súdny exekútor nesprávne uplatnil odmenu za činnosť, ktorej predmetom bolo prevzatie návrhu, prekontrolovanie všeobecných náležitostí návrhu, zaevidovanie návrhu, založenie a zaregistrovanie spisu, vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia, nakoľko tieto úkony súdny exekútor uskutočnil pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie, a teda v tomto prípade nešlo o exekučnú činnosť, ale o činnosť spojenú so získaním poverenia na vykonanie exekúcie, za ktoré súdnemu exekútorovi patrí odmena paušálna (§ 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky).
Súd nepriznal ani odmenu za úkon spočívajúci vo vypracovaní upovedomenia o začatí exekúcie, nakoľko hodinová a paušálna odmena sa nesmú prekrývať. Súd totiž zistil, že súdny exekútor si uplatnil aj paušálnu odmenu za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie.
Súd súdnemu exekútori nepriznal ani odmenu za návrh na zastavenie exekúcie, vyúčtovanie trov exekúcie - faktúra a za oznámenie povinnému o ukončení exekúcie, nakoľko v uvedených prípadoch nešlo o úkony smerujúce k výkonu exekúcie, ale o administratívne úkony (§ 25 vyhlášky).
V časti odmeny súdneho exekútora určenej paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhlášky (á 3,32 Eur) súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v sume 3,32 Eur za nasledovné úkony:
získanie poverenia na vykonanie exekúcie doručenie upovedomenia o začatí exekúcie zisťovanie platiteľa mzdy povinného
spolu: 9,96 Eur.
Súd súdnemu exekútorovi priznal paušálnu odmenu za jedno doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, v súlade s § 15 ods. 1 písm. c) vyhlášky.
S poukazom na § 22 vyhlášky súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s doručovaním jednotlivých úkonov exekučnej činnosti v sume 4,18 Eur.
Súd priznal súdnej exekútorovi uplatnenú 20 %-nú DPH z priznanej odmeny 16,60 Eur a z priznaných náhrad 4,18 Eur, a to v sume 4,16 Eur.
Súd súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie súhrnne v sume 24,94 Eur a na ich náhradu zaviazal oprávneného tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Komárno, a to písomne v troch vyhotoveniach (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).