Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-10P/51/2013

Uznesenie

Okresný súd Piešťany v právnej veci starostlivosti súdu maloleté deti I.: D., A.. XX.X.XXXX Y. A. X., A.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch, deti matky: Y. I., A.. XX.XX.XXXX, S. W. U. XXX/XX, I., S.. Č.. W. O. - Ž. XXX, občianka SR a otca: G.. H. I.H., A.. XX.XX.XXXX, S. W. U. XXX/XX, I., S.. Č.. W. O. XX, I., občan SR, o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd z a m i e t a návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia doručený súdu dňa 14.03.2014.

odôvodnenie:

Otec sa návrhom doručeným súdu dňa 14.3.2014 domáhal , aby mu súd predbežným opatrením zveril deti na čas do rozvodu do jeho osobnej starostlivosti a aby mala matka neobmedzený styk s deťmi.

Návrh otec odôvodnil tým, že je schopný prevziať osobnú starostlivosť o deti. Má vytvorené podmienky na vytvorenie im bezpečia, primeranej životnej úrovne a zdravý vývoj, chce zabezpečiť záujmy detí a zabrániť ich týraniu matkou. Potrebu dočasnej úpravy vzťahov vidí i v tom, že rozvodové konanie je spojené s dlhotrvajúcim súdnoznaleckým dokazovaním.

Otec k návrhu ďalej uviedol, že matka opustila s deťmi spoločnú domácnosť dňa 21.6.2013, ale on nikdy nesúhlasil , aby matka vzala so sebou i deti. Neustále sa snažil s nimi kontaktovať, najprv matka nereagovala, neskôr mu bezdôvodne obmedzovala styk , rušila dohodnuté stretnutia. V októbri 2013 sa dohodol s matkou, že sa bude s deťmi stretávať každú sobotu na 4 hodiny v Auparku pod dohľadom matky, ale podľa otca matka i túto dohodu porušila. Otec svoj predchádzajúci návrh na vydanie predbežného opatrenia z 30.1.02013 zobral späť podľa jeho tvrdenia z dôvodu, že matka mu povedala, že deti sú zverené jej a ona mu ich nebude dávať. Napriek uzneseniu OS Piešťany č. k. -198 z 5.11.2013 ( vykonateľné dňa 12.11.2013) mu matka do 12.3.2014 už desiaty krát zabránila v styku s deťmi. Požiadal o pomoc i Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ale tí mu nevedia nič v prospech detí vykonať. Ďalej uviedol, že do 16.11.2013 mu matka neumožnila stretnúť sa s deťmi na viac ako pár hodín a od toto dátumu mu styk neumožnila vôbec. Teda matka porušuje zákon o rodine, bezprostrednej ohrozuje právo detí na vzťah k obom rodičom. Má dôvodnú obavu, že bez dočasnej úpravy rodičovských práv dôjde k neželanému odcudzeniu a deti utrpia traumu ak zostanú naďalej s matkou. Preto sa domáha ochrany svojich práv ako i ochrany práv maloletých detí. Otec poukázal na to, že v dome, kde bývali všetci do júna 2013 má vytvorené podmienky pre deti, je zamestnaný. Naopak matka je práceneschopná, býva v 3 izbovom byte, deti spia traja v jednej izbe na jednej posteli. Dcéra D. mu povedala, že sa jej nepáči, že sa musí stále modliť, v sobotu sa nesmie hrať s hračkami. Otec sa obáva, že pri náboženských úkonoch môže matka deťom ubližovať.

Otec ďalej návrh odôvodnil tým, že matka detí užívala lieky predpísané psychiatrom a podľa jeho slovo ich často počas ich spolužitia prestala užívať, následne sa správala nepríčetne. Jej správanie hodnotí

ako druh schizofrénie. Má za to, že matka detí je psychicky narušená, neschopná vychovávať deti, nedokáže sa o deti postarať.

Súd vykonal dokazovanie rodnými listami detí, sobášnym listom rodičov detí. Z obsahu otcom predložených rodných listov detí súd zistil, že mal. D. i mal. A. X. sú deti narodené z manželstva svojich rodičov. Rodičia manželstvo uzatvorili 15.12.2006 a doposiaľ trvá.

Z obsahu managmentu súdu súd zistil, že dňa 25.6.2013 bol na tunajšom súde podaný návrh na rozvod manželov I., ktorý je vedený pod sp. zn. . Matka žiadala rozvod a deti zveriť jej do starostlivosti. V rozvodovom konaní sa konali dve pojednávania a nakoľko nedošlo medzi rodičmi k dohode ohľadom práv a povinností k deťom, súd nariadil znalecké dokazovanie. Dňa 31.12.2013 bol rozvodový spis sp. zn. zaslaný znalcovi, doposiaľ sa nevrátil späť, ale nakoľko v konaní sp. zn. otec žiada už tretí raz vydať predbežné opatrenie, v spise sa nachádzajú kópie listín z tohto rozvodového spisu, súd v spise sp. zn. zažurnalizované aj z listinnými dôkazmi pod číslami listov 131 až 197.

Z obsahu lekárskej správy praktického lekára P.. X. z 23.9.2013 ( čl. 173 spisu) súd zistil, že matka je u neho ambulantne liečená pre úzkostnú symptomatiku, jej stav je plne kompenzovaný.

Z obsahu zápisníc z spisu sp. zn. (čl. 274 a ďalej ) súd zistil, že otec poukazoval na psychický stav matky i v rozvodovom konaní a preto súd robil dopyt i na lekárov, ktorých matka navštevuje ( P.. M., P.. X., P.. P. , P.. L.) a oboznamoval z obsahom správ na pojednávaní 22.10.213. Nakoľko z správ nevznikla potreba ( pr. pre zdravotný stav matky ) zveriť deti otcovi, súd to ex offo predbežným opatrením ani neučinil.

Z obsahu zápisnice o výsluchu mal. D. spísanej 18.9.2013 na OR PZ (čl. 108 spisu) súd zistil, že mal. D. nemá modriny , lebo by ju matka zbila, ale preto lebo spadla.

Z obsahu spisu súd zistil, že na návrh otca ( doručil ho súdu 31.10.2013, t.j. po pojednávaní v rozvodovej veci dňa 22.1.02013) súd formou predbežného opatrenia uznesením č. k. -198 zo dňa 5.11.2013 zveril deti do osobnej starostlivosti matky a to na čas do právoplatnosti rozsudku o rozvode. Zároveň dočasne upravil styk otca s deťmi a to na každý párny víkend od piatku do nedele i počas vianočných sviatkov. Následne zobral otec tento návrh na vydanie predbežného opatrenia späť podaním z 19.11.2013 a to i napriek tomu, že jeho návrhu bolo vyhovené. Z toto dôvodu aj Krajský súd v Trnave uznesením č. k. -264 zo dňa 17.02.2014 predmetné uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil.

Podľa , (ďalej len „), (1) Ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. (2) V konaní, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, úkony podľa odseku 1 vykoná aj bez návrhu.

Podľa , (ďalej len „), pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Príslušný na nariadenie predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný na konanie o veci. Ak nie je príslušný súd známy alebo ak príslušný súd nemôže včas zakročiť, zakročí a nariadi predbežné opatrenie podľa súd, v ktorého obvode sa maloletý zdržuje. Len čo je to však možné, postúpi vec príslušnému súdu. Účastníkmi konania sú tí, ktorí by nimi boli, keby šlo o vec samu.

Podľa -5, , , (1) Predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu. (2) Návrh má okrem náležitostí návrhu podľa obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť

predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh podľa § 75a musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia sociálnych služieb, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené, a musí byť z neho zrejmé, že navrhovateľ sa domáha vydania predbežného opatrenia podľa § 75a. Návrh podľa odseku 9 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy. (3) Ak návrh nemá všetky náležitosti podľa odseku 2, súd postupuje podľa § 43 a v uznesení uvedie vady návrhu; to neplatí na konanie, ktoré môže začať súd i bez návrhu. (4) O návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa odseku 2, rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu a v prípade, keď nebol spolu s návrhom, ktorý má náležitosti podľa odseku 2 zaplatený súdny poplatok, do 30 dní od zaplatenia súdneho poplatku. (5) Ak súd rozhoduje o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b) a g), rozhodne najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. Ak súd rozhoduje o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa § 75a, rozhodne najneskôr do 24 hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. (7) Na rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvého stupňa. (8) Súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov.

Podľa , , , (1) Predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby a) platil výživné v nevyhnutnej miere; odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd; c) poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje; d) zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde; e) nenakladal s určitými vecami alebo právami; f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal, g) nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba blízka alebo osoba, ktorá je v jeho starostlivosti alebo vo výchove, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia, h) sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva. (2) Predbežným opatrením možno uložiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať. (3) Súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote, ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde; ak ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd vydá uznesenie o začatí konania. Môže tiež určiť, že predbežné opatrenie bude trvať len po určený čas.

Podľa citovaných zákonných ustanovení pre nariadenie predbežného opatrenia zákon alternatívne vyžaduje splnenie dvoch predpokladov: jedným z nich je potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov, druhým je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Charakteristickým znakom predbežného opatrenia je jeho predbežný, teda dočasný charakter. Dočasnosť spočíva v tom, že predbežným opatrením sa upravujú pomery alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, kým súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Účelom predbežných opatrení je rýchla, i keď len dočasná úprava právnych, ale i faktických pomerov účastníkov konania. Predbežné opatrenie neprejudikuje práva a záujmy účastníkov konania. Na jeho vydanie stačí, ak je aspoň osvedčená danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy.

Predbežné opatrenie teda nepredstavuje konečné rozhodnutie a jeho účelom je iba dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov, by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Pred nariadením predbežného opatrenia nie je teda skutkový stav zisťovaný v plnom rozsahu, ale rozhodujúce skutočnosti musia byť aspoň osvedčené. To však neznamená, že súd môže vydať predbežné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľa ( matky či otca) bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, alebo bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Toto ohrozenie osvedčeného nároku účastníka musí byť konkrétne, reálne a musí hroziť bezprostredne, keď existencia nároku ešte sama o sebe nie je dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia. Predbežným opatrením sa buď upravujú pomery účastníkov alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá konečné rozhodnutie

vo veci. Preto musí mať predbežné opatrenie vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej. Je preto nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

Podľa § 28 Zákona o rodine, (1) Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. (3) Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

Podľa § 34 ods. 1 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia. Obaja rodičia zodpovedajú spoločne za všestranný vývoj dieťaťa. Vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti buď spoločne, alebo aj jednotlivo po vzájomnej dohode. Ak sa rodičia o styku s dieťaťom nedohodnú a ak je to v záujme dieťaťa, súd upraví styk rodičov s dieťaťom v rozsahu zodpovedajúcom jeho záujmu.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 25 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, (1) Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. (2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode. (3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže. (4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. (5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

V danom prípade bolo zistené, že rodičia mal. detí sú doposiaľ manželmi, v súčasnosti žijú v oddelených domácnostiach ( od 24.6.2013), sú v rozvodovom konaní. To znamená, že osobnú starostlivosť vo vzťahu k mal. deťom má právo vykonávať tak matka ako aj otec. Otec v návrhu žiadnym spôsobom nepreukázal aktuálne reálne psychické problémy matky ohrozujúce vývoj detí, t.j. naliehavú potrebu rozhodnúť formou predbežného opatrenia. Čiže otec ničím neosvedčil potrebu predbežnej úpravy v zmysle jeho návrhu, preto súd z dôvodu absencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy jeho návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol.

Predbežné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú aj právne pomery, i keď len predbežné. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je návrh navrhovateľa osvedčený, tiež je potrebné skúmať, či je predbežné opatrenie potrebné, teda naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponechá na voľnú úvahu súdu. Súd sa pritom opiera o výsledky urýchleného zisťovania. Ak na jeho základe dospeje k názoru, že návrh je dôvodný, t.j. že ohrozenie vzťahov alebo nárokov účastníkov je také značné, že si vyžaduje okamžité, hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu predbežným opatrením. Súd prihliadal podporne i na to, že na návrh otca na vydanie predbežného opatrenia uznesením č. k. -198 zo dňa 5.11.2013 zveril obe deti do osobnej starostlivosti matky a to na čas do právoplatnosti rozsudku o rozvode. Zároveň dočasne upravil styk otca s deťmi a to na každý párny víkend od piatku do nedele i počas vianočných sviatkov. Následne zobral otec dňa 19.11.2013 tento svoj návrh ( ktorým sa domáhal dočasnej úpravy rodičovských práv k deťom na čas do rozvodu) späť i napriek tomu, že jeho návrhu bolo vyhovené. Z toto dôvodu aj Krajský súd

v Trnave uznesením č. k. -264 zo dňa 17.02.2014 predmetné uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil. Tu súd poznamenáva, že práve konaním otca formou späťvzatia jeho návrhu na vydanie predbežného opatrenia ( a bolo jemu vyhovené) vznikla situácia, že rodičia nemajú opäť upravené práva a povinnosti k deťom na čas do rozvodu. Súd si z toho vyhodnotil, že ak otec zoberie späť návrh na vydanie predbežného opatrenia , pričom bolo jeho návrhu vyhovené, tak nemá záujem mať súdom upravené práva a povinnosti resp. nie je dôvod upravovať ich súdom. Toto umocnilo súd len v tom, že otec reálne nepreukázal naliehavosť právneho záujmu na opätovnom vydaní predbežného opatrenia v zmysle jeho návrhu a že by bola ohrozená výchova detí. Otec svoj aktuálny návrh na vydanie predbežného opatrenia odôvodňuje i jeho dôvodnou obavu, že bez dočasnej úpravy rodičovských práv dôjde k neželanému odcudzeniu a deti utrpia traumu ak zostanú naďalej s matkou. Súd záverom uvádza, že práve späťvzatie jeho návrhu na vydanie predbežného opatrenia ( ktorému bolo vyhovené ) hodnotí , že u otca ani takáto dôvodná obava u otca nie je.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, trojmo.

Základnými náležitosťami odvolania sú: všeobecné náležitosti ( Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. ), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny

výkon rozhodnutia.