Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_10C-366-2013.pdf
PDF · 96.88 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/366/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Martinom Kopinom, v právnej veci žalobcu: CEE COLLECT FUND 1 LTD, IČO: HE 308237, Agiou Nikolaou 67-69, 1st floor, Flat/Office 103, 2408 Egkomi, Nikózia, Cyprus, zastúpeného Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., Jilemnického 30, 036 01 Martin, proti žalovanému: L. N., M.. XX.X.XXXX, Q. P. XX, o zaplatenie sumy 753,86 € s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 261,84 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne z tejto sumy od 7.5.2013 do zaplatenia, v lehote do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
Súd n e p r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 753,86 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 753,86 € od X.X.XXXX R. zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že dňa X.X.XXXX uzatvoril žalovaný so Všeobecnou úverovou bankou a.s., ako pôvodným veriteľom (ďalej len „pôvodný veriteľ“) zmluvu (ďalej len „Zmluva“), predmetom ktorej bolo okrem iného aj poskytnutie povoleného prečerpania k bežnému účtu žalovaného (ďalej len „Povolené prečerpanie“ alebo „úver“). Žalovaný podpisom zmluvy vyslovil súhlas so všeobecnými obchodnými podmienkami pôvodného veriteľa pre depozitné produkty, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy (ďalej len „VOP“). Pôvodný veriteľ sa podpisom Zmluvy zaviazal poskytnúť žalovanému povolené prečerpanie tým spôsobom, že bude realizovať platobné príkazy žalovaného na prevod alebo výbery hotovosti z účtu žalovaného, a to aj vtedy, ak nebude existovať žalovaného pohľadávka voči pôvodnému veriteľovi z účtu žalovaného, ktorá vznikne v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech účtu žalovaného alebo vkladom v hotovosti. Žalovaný podpisom zmluvy sa zaviazal povolené prečerpanie splácať pôvodnému veriteľovi formou započítania pohľadávky pôvodného veriteľa proti pohľadávke žalovaného z jeho účtu, a to vždy v momente vzniku pohľadávky žalovaného z jeho účtu, a v rozsahu v ktorom sa tieto pohľadávky kryjú.
Pôvodný veriteľ svoj záväzok vyplývajúci mu zo zmluvy splnil riadne a včas, t. j. žalovanému poskytol povolené prečerpanie k jeho bežnému účtu, za podmienok uvedených v zmluve. Nakoľko žalovaný využil možnosť prečerpania svojho bežného účtu v zmysle zmluvy, avšak pôvodnému veriteľovi svoj záväzok zo zmluvy na vrátanie povoleného prečerpania pôvodnému veriteľovi nesplnil riadne a včas, žalobca písomne vyzval žalovaného na splnenie svojho záväzku. Ku dňu XX.X.XXXX pôvodný veriteľ evidoval voči žalovanému pohľadávku vo výške 753,86 €. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi pôvodným veriteľom a žalobcom ako novým veriteľom zo dňa XX.X.XXXX (ďalej len
„Zmluva o postúpení“) došlo k postúpeniu pohľadávky pôvodného veriteľa voči žalovanému (vrátane jej príslušenstvá) na žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca k dnešnému dňu eviduje voči žalovanému pohľadávku vo výške istiny v celkovej výške 753,86 €. Ďalej uviedol, že si uplatňuje aj nárok na zákonné úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy istiny od X.X.XXXX až do zaplatenia.
Podľa § 115a ods. 2 OSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 €, od toho okamihu ide o drobný spor - s výnimkou vecí uvedených v § 200ea ods. 2 OSP.
Poukazujúc na vyššie citované ustanovenie, súd nenariadil pojednávanie na prejednanie veci samej a doručil účastníkom procesné poučenie vo forme uznesenia, ktorým ich okrem iného poučil aj o tom, že podľa ust. § 120 ods. 1, 4, OSP, sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Všetky dôkazy musia predložiť alebo musia označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a OSP.
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a preto súd rozhodol na základe obsahu listín predložených žalobcom a to: zmluvou o bežnom účte, prehľadom histórie transakcií na bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, výzvou k úhrade dlžnej sumy zo dňa XX.X.XXXX, oznámením o postúpení pohľadávky, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa XX.X.XXXX, podaním žalobcu zo dňa XX.X.XXXX, všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s. pre depozitné produkty a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
Pôvodný veriteľ a žalovaný ako žiadateľ a dlžník uzatvorili dňa X.X.XXXX zmluvu o bežnom účte, ktorej predmetom bolo aj poskytnutie povoleného prečerpania k bežnému účtu žalovaného za podmienok dohodnutých v zmluve a vo všeobecných podmienkach.
V zmysle záverečných ustanovení zmluvy, písm. a), majiteľ účtu podpísaním tejto zmluvy vyhlásil, že bol oboznámený so Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s. pre depozitné produkty, obchodnými podmienkami VÚB, a.s. a cenníkom, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy a súhlasí s nimi. Podľa písm. c), g) záverečných ustanovení zmluvy, VÚB, a.s. sa zaväzuje vydať majiteľovi účtu na základe tejto zmluvy, debetnú platobnú kartu na vykonávanie bezhotovostných a hotovostných platobných operácii na ťarchu alebo v prospech účtu, ku ktorému bola platobná karta vydaná a majiteľ účtu sa zaväzuje využívať platobnú kartu v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy. VÚB, a.s. je oprávnená po splnení ňou stanovených kritérií klientovi zriadiť k bežnému účtu povolené prečerpanie.
Z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, z postupcu Všeobecná úverová banka, a.s. na postupníka - žalobcu, čím je preukázaná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
Postupca listom zo dňa XX.X.XXXX adresovaným žalovanému oznámil, že ku dňu XX.X.XXXX postúpil svoju pohľadávku z predmetnej zmluvy uzatvorenej medzi ňou ako dlžníčkou a postupcom ako veriteľom na žalobcu a upozornil ju, že momentom doručenia tohto oznámenia je povinná svoje záväzky zo zmluvy plniť výhradne postupníkovi a postupník je voči nej oprávnený uplatňovať všetky práva veriteľa vyplývajúce zo zmluvy a dokumentov, na základe ktorých bolo poskytnuté zabezpečenie jeho záväzkov zo zmluvy.
Žalobca následne listom z XX.X.XXXX vyzval žalovaného k úhrade dlžnej sumy vo výške 810,93 € a stanovil mu lehotu do XX.X.XXXX.
V písomnom podaní zo dňa XX.X.XXXX žalobca uviedol, že pôvodný veriteľ uzavrel so žalovaným zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu. Predmetom zmluvy bolo aj povolené prečerpanie na účte v prípade splnenia podmienok stanovených VÚB, a.s. Žalovanému bol na základe zmluvy povolený maximálne denný limit vo výške 8.000 Sk. Dlžná suma ku dňu postúpenia predstavuje sumu 774,28 €. Predmetom konania je nárok žalobcu len na zaplatenie zostatku istiny vo výške 753,86 €, ktorá neobsahuje žiadne poplatky ani zmluvné pokuty.
Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.
Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere, predmetom ktorej bolo aj povolené prečerpanie, z ktorého vzniknutá pohľadávka bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
Ďalej mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva, predmetom ktorej bolo okrem iného aj poskytnutie povoleného prečerpania k bežnému účtu žalovaného.
Žalovaný využila možnosť prečerpania svojho bežného účtu v zmysle Zmluvy, avšak svoj záväzok zo zmluvy na vrátenie povoleného prečerpania nesplnil riadne a včas. V danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ. Obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalobca v konaní uplatňoval zaplatenie sumy 753,86 €. Súd nepriznal žalobcovi sumu 492,02 €, pozostávajúcej zo sumy 467,99 € predstavujúcej debetný úrok zinkasovaný, sumy 11,10 € ako poplatok za recykláciu a sumy 12,93 € predstavujúcej účtovné položky. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým.
Súd z vlastnej činnosti bol oboznámený so všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, napríklad v konaní tunajšieho súdu sp. zn. XXC/XXX/XXXX, kde boli tieto všeobecné obchodné podmienky
žalobcom pripojené V tomto konaní však žalobca ani nepripojil všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s., čiže potenciálny rozpor alebo súlad uvedených nárokov so spotrebiteľským právom, môže súd posudzovať len v rovine domnienok. Z dôvodu ich nepripojenia sa však žalobca nachádza v stave dôkaznej núdze, pretože nepreukázal vôbec podklad k účtovaniu uvedených položiek. Preto pre neunesenie dôkazného bremena ako bolo uvedené vyššie súd žalobu v uvedenej časti zamietol.
Žalobca je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Aj v prípade preukázania vykonania takého úkonu, súd by daný nárok podrobil posúdeniu z hľadiska ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko je zrejmé, že podmienky na takýto úkon zo strany žalobcu boli splnené, pretože žalovaný si neplnil riadne svoje povinnosti. Súd však považuje poplatky žalobcu v počte 37 x za recykláciu, ako aj účtovné poplatky spolu s debetným úrokom zinkasovaným za neprimerané. Na základe uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku poplatku za recykláciu, účtovné poplatky a debetný úrok zinkasovaný, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje a za súčasného zhodnotenia predmetného dojednania ako takého, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, v tejto časti žalobu zamietol.
Žalovaný tým, že riadne a včas nevrátila žalobcovi sumu povoleného prečerpania dostala do omeškania s plnením celej dlžnej sumy. Žalobca uplatnil aj nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy odo dňa podania žaloby. Podľa zistenia súdu výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná k uvedenému dňu, t. j. X.X.XXXX bola 0,75% ročne. Výška úrokov z omeškania ku dňu X.X.XXXX bola teda 8,75% ročne. Súd preto priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania v súlade s platnou právnou úpravou a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho Zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške 8,75% ročne od X.X.XXXX do zaplatenia zo sumy 261,84 €.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP, podľa ktorého nepriznal žalovanému náhradu trov konania, porovnajúc pritom pomer úspechu a neúspechu žalobcu a žalovaného, berúc do úvahy, že žalovaný trovy priznať nežiadal, ani zo spisu žalovanému žiadne trovy konania nevyplynuli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešova
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.