Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12P-27-2014.pdf
PDF · 74.85 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/27/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno vo veci starostlivosti o maloleté deti: H. U., nar. XX.X.XXXX, J. U., nar. XX.X.XXXX, A. U., nar. XX.X.XXXX, H. U., nar. XX.X.XXXX v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Komárno, deti rodičov: T. U., nar. XX.X.XXXX, bytom D., I. XX a Z. N., nar. XX.X.XXXX, bytom D., I. XX za účasti Okresného prokurátora Komárno v konaní o nariadení ústavnej starostlivosti sudkyňou JUDr. Adrianou Konkolovskou takto
rozhodol:
Súd nad výchovou mal. detí: H. U., nar. XX.X.XXXX, J. U., nar. XX.X.XXXX, A. U., nar. XX.X.XXXX, H. U., nar. XX.X.XXXX nariaďuje ústavnú starostlivosť , ktorej výkon bude realizovaný v Detskom domove X. X. R. , Y.F. E. XXX/XX, J. .
Matka je povinná platiť výživné na mal. deti jednotlivo po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené , neplnoleté dieťa mesačne počnúc odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Otec je povinný platiť výživné na mal. deti jednotlivo po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené , neplnoleté dieťa mesačne počnúc odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Výživné je zročné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet Detského domova X. X. R. J..
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Na podnet tajomníka Okresného súdu Komárno uznesením zo dňa 31.1.2014 bolo začaté konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti . Uznesením Okresného súdu 9P/384/2013 zo dňa 21.11.2013 boli maloleté deti dočasne zverené do starostlivosti právnickej osoby -X. X. R. J. .
Kolízna opatrovníčka uviedla, že odo dňa vydania predbežného opatrenia sa u rodičov mal. dieťaťa nezmenili pomery , naďalej nie sú schopní zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. deti. V čase nariadenia predbežného opatrenia bola zanedbaná základná starostlivosť o mal. dieťa v oblasti hygieny . Deti mali svrab a po preliečení boli umiestnené v Detskom domove. Rodičia počas umiestnenia deti navštívili len jeden krát . O deti sa nezaujímajú. Dňa 14.3.2014 bolo vykonané šetrenie pomerov u rodičov mal. dieťaťa, ktorí javili znaky požitia alkoholu. K dispozícii nemali žiadne potravinové zložky. Obývajú drevenú chatku , kde nie sú vyhovujúce podmienky na výchovu mal. detí. Rodina nespolupracovala s pedagógmi ani so zdrav. pracovníkmi. Vzhľadom na uvedené žiadala nariadiť ústavnú starostlivosť. Určiť výživné v min. výške vzhľadom na ich fin. a majetkové pomery a deti žiadala umiestniť do Detského domova J., X. X.K. R..
Prokurátorka sa pripojila k návrhu kolízneho opatrovníka.
Súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa so spisom OS KN 9P/384/2013, správou zo šetrenia pomerov zo dňa 17.3.2014 a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil tento skutkový a právny záver:
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že uznesením tunajšieho súdu 9P/384/2013 zo dňa 21.11.2013 boli maloleté deti dočasne zverené do starostlivosti právnickej osoby z dôvodu zanedbania starostlivosti o mal. deti rodičmi . Zo správy zo šetrenia pomerov súd zistil, že rodina obýva drevenú chatku . V čase šetrenia rodičia vykazovali znaky požitia alkoholu. V chatke sú umiestnené len postele a malá piecka na ktorej varia a vykurujú izbu tuhým palivom. Matka mal. detí je evidovaná na ÚPSVaR KN ako uchádzač o zamestnanie. Otec mal. detí má príjem s príležitostných prác cca vo výške mesačne 100,- eur. V čase šetrenia rodina nemala k dispozícii žiadne potraviny.
Podľa § 54 ods.2 Zák. o rodine (účinný od 1.4.2005) súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností , možností a majetkových pomerov.
Podľa § 62 ods.3 Zák. o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Z definície náhradnej starostlivosti v zmysle § 44 Zák. o rodine je zrejmé, že ústavná starostlivosť musí byť vždy len dočasným opatrením. Ide o výnimočnosť formy náhradnej starostlivosti. Ústavná starostlivosť sa uplatní len vtedy, keď predošlé formy nemohli predchádzať. I v prípade umiestnenia dieťaťa do ústavného zariadenia sú za jeho riadnu výchovu naďalej zodpovední rodičia. Rodičia alebo iné osoby, ktorým inak patrí právo vychovávať dieťa sú vo svojom práve obmedzení len v tej časti ktorá bola priznaná tomuto zariadeniu. Dôvody umiestnenia detí do ústavných zariadení sú rôzne. Súd je povinný preverovať, či neprichádzajú do úvahy ako vhodné osoby na výkon osobnej starostlivosti prarodičia, súrodenci rodičov, iný príbuzný, známi, alebo iné osoby, ktoré majú k dieťaťu blízky citový vzťah. Ústavná starostlivosť sa môže nariadiť len vtedy ak výchova mal. dieťaťa je vážnej ohrozená, alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave. Spôsob ani stupeň ohrozenia ani narušenia zákon neuvádza, iba zdôvodňuje, že to musí byť vážne. Ohrozená môže byť negatívnym postojom a až patologickým správaním voči dieťaťu a pod. Príčiny vážneho narušenia spočívajú najčastejšie v prostredí v ktorom dieťa vyrastá, rodičia žijú asociálnym spôsobom života, rodičia nie sú osobnostne zrelí a pod. Príčinou však môže byť aj prípad, keď rodič ani pri náležitom úsilí nemôže zvládnuť výchovu dieťaťa pre odchýlky v jeho vývoji, jeho drogovú alebo inú závislosť a pod. výkon podmieňuje nariadenie ústavnej výchovy aj celým radom výchovných opatrení ktoré však neviedli k náprave. Ústavnú starostlivosť možno nariadiť aj vtedy ak rodičia nemôžu zabezpečiť starostlivosť o dieťa z iných vážnych dôvodov. Nariadením ústavnej starostlivosti vzťah medzi dieťaťom a rodičmi naďalej trvá.
V danom prípade mal súd za preukázané vykonaným dokazovaním, že podmienky na nariadenie ústavnej výchovy sú splnené. Deti nie je možné zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a vo výchove detí zo strany rodičov sa vyskytli také nedostatky, ktoré toto nariadenie odôvodňujú. Súd poznamenáva, že rodičia okrem jednej návštevy maloletých detí nejavia záujem o deti. Preto súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Súd ďalej rozhodol o vyživovacej povinnosti rodičov nakoľko každá povinná osoba musí vždy aj keď na úkor svojho minima zabezpečiť výživu dieťaťa. Právo dieťaťa na výživu voči rodičom vzniká jednoznačne najskôr narodením. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Plnenie vyživovacej povinnosti je zákonná povinnosť rodičov a existuje ako podporný
prostriedok výživy po celú dobu života subjektov tohto právneho vzťahu. V danom prípade sú obaja rodičia nezamestnaní, žijú z príležitostného príjmu otca mal. detí vo výške 100,- eur, preto súd určil obom rodičom výživné v minimálnej výške, t. j. 30% základného životného minima. Obaja rodičia sú povinní súdom stanovené výživné platiť na účet DD X. X. R. J., nakoľko tento subjekt v súčasnosti zabezpečuje celodennú starostlivosť maloletým deťom.
Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ustanovení § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v troch vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a ) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.