Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4Co-115-2013.pdf
PDF · 76.97 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/115/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu D. T., bytom Q. č. XX, Q., zastúpený Centrom právnej pomoci Nám. slobody 12, Bratislava 15, kancelária Centra právnej pomoci Svidník, Sov. hrdinov 102, Svidník proti žalovanému Z. Y., bytom B. V. N. č. XX, v konaní zastúpený splnomocneným zástupcom Z. Y., bytom B. V. N. č. 1, o zaplatenie 1 493,73 Eur istiny s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. 7C/176/2011-85 zo dňa 21. 3. 2013 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania.
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zastavil konanie v časti zaplatenia sumy prevyšujúcej 1 161,71 Eur. Žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal a vyslovil, že žalobca nemá právo na ich náhradu.
V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 2 153,72 Eur za dlh, stravu a ubytovanie troch detí v júli, auguste a septembri roku 2011 vo vzťahu k žalovanému v 1.rade a vo vzťahu k žalovanej v 2.rade sa domáhal zaplatenia sumy 1 153 Eur za dlh, stravu a ubytovanie troch detí v júli, auguste a septembri roku 2011. Zároveň žiadal, aby žalovaní boli zaviazaní vo veci starostlivosti o maloleté deti. Zároveň v priebehu konania žiadal, aby súd zaviazal žalovaného v 2.rade na zaplatenie 1 493,73 Eur a v prevyšujúcej časti vzal žalobu späť a vo vzťahu k žalovanej v 2.rade vzal žalobu späť v celom rozsahu.
Súd poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, stanovisko účastníkov, výsluch svedka Z. Y., citoval ust. § 96 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého konanie zastavil v časti zaplatenia sumy prevyšujúcej 1 161,71 Eur vo vzťahu k žalovanému v 1.rade. Vo vzťahu k žalovanej v 2.rade konanie zastavil v celom rozsahu, a to uznesením č. k. 7C/176/2011-42 zo dňa 2. 5. 2012, ako aj v časti prevyšujúcej sumu 1 493,73 Eur a v časti starostlivosti o mal. E. Y., nar. XX. X. XXXX.
Vo veci samej súd k uplatnenému nároku žalobcu následne citoval ust. § 657 Občianskeho zákonníka, §120, §125, § 132 Občianskeho súdneho poriadku a uviedol, že bolo povinnosťou žalobcu v rámci procesnej povinnosti pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti, ako aj označiť dôkazy na preukázanie ním tvrdených skutočností. Žalobca mal dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní, že plnenie žalovanému poskytol na základe zmluvy o pôžičke. Za situácie, že neexistovala medzi účastníkmi konania písomná zmluva o pôžičke a žalovaný tvrdenia žalobcu popieral, bolo na žalobcovi, aby ním tvrdené skutočnosti preukázal. Okrem vlastného tvrdenia na preukázanie existencie zmluvy o pôžičke
žalobca navrhol vypočuť svedkov, a to svoju dcéru, manželku a ďalších svedkov, ktorí mali byť pri uzatváraní zmluvy prítomní, okrem žalovaného aj jeho dcéra a manželka. Žalobca, jeho dcéra a manželka zhodne vypovedali o tom, že mali byť poskytnuté finančné prostriedky dcére žalobcu z dôvodu zahájenia podnikania a o tejto skutočnosti mal vedieť aj žalovaný, prítomný pri odovzdávaní finančných prostriedkov. Súd poukázal na to, že žalobca opakovane menil tvrdenia ohľadne výšky poskytnutých finančných prostriedkov, až napokon ich ustálil na sumu 70 000 Sk, pričom od žalovaného požadoval zaplatenie 1 1 161,71 Eur. Ani jeden z vypočutých svedkov nebol prítomný pri uzatváraní zmluvy, ktorej uzavretie tvrdil žalobca a informácie získali len z rozhovoru so žalobcom a jeho manželkou.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že účastníkov konania viažu rodinné vzťahy, ktorým rozpad manželstva dcéry žalobcu a žalovaného neprospel. Z pohľadu negatívnej porozvodovej atmosféry v rodine žalobcu vo vzťahu k žalovanému, súd nepovažoval výpovede žalobcu, jeho manželky a dcéry za dôveryhodné. Súd nevylúčil, že počas trvania manželstva žalovaného došlo k pomoci zo strany žalobcu, aj finančnej, vo vzťahu k žalovanému a jeho manželke, avšak z vykonaného dokazovania nie je možné urobiť právny záver o tom, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke so všetkými zákonom požadovanými náležitosťami, t. j., že došlo k odovzdaniu finančnej hotovosti v konkrétnej výške a k dohode o povinnosti vrátiť finančné prostriedky v určenom čase. Napokon žalobca a jeho manželka uviedli, že finančné prostriedky poskytli svojej dcére z dôvodu začatia podnikania. Žalovaný mal o tejto skutočnosti vedieť a byť pritom. Rôzne sú aj tvrdenia žalobcu o čase splatnosti pôžičky žalovaným. Odôvodnenosť žaloby popieral počas celého konania a procesne ho nezaťažovalo dôkazné bremeno preukázať neexistenciu pôžičky, čo je logicky vylúčené. Za nespôsobilý dôkaz na preukázanie uzavretia zmluvy o pôžičke súd považoval výpis z výdavkovej časti účtovníctva dcéry žalobcu. Na základe vykonaného dokazovania súd nemohol prijať záver o pravdivosti žalobcom tvrdených skutočností, a preto z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobu zamietol. Navyše poukázal na to, že z výsluchu svedka Z. Y., otca žalovaného v 1.rade vyplynulo, že on spolu so svojou manželkou požičali žalovanej v 2.rade sumu 90 000 Sk, pričom sumu 70 000 Sk vybrali z účtu a 20 000 Sk doložili. Žalovaná v 2.rade čerpala pôžičku postupne, aj postupne ju splácala. Žalobca počas návštev nikdy nespomenul, že požičal žalovaným nejakú sumu a taktiež to nespomenula ani žalovaná v 2.rade.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, lebo si náhradu neuplatnil a žalobcovi v konaní právo na náhradu trov nevzniklo.
V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal nesprávne skutkové zistenia, ako aj nesprávne právne posúdenie. Podľa jeho názoru súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým záverom. Opätovne poukázal na skutkové okolnosti tvrdené v konaní pred súdom prvého stupňa. Namietal zamietavý výrok a výrok o nepriznaní náhrady trov konania, ktorý žiadal zmeniť a žalobe ohľadne zaplatenia 1 161,71 Eur vyhovieť, alternatívne zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu s tvrdením žalobcu nesúhlasil. Opätovne poukázal na fiktívne tvrdenie o požičaní finančných prostriedkov. Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok, trovy odvolacieho konania si neuplatnil.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý termín bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke od 6. 3. 2014 (§ 214 ods. 2 v spojení s ust. § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Z obsahu spisu, odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa, na ktoré poukazuje.
K odvolaniu žalobcu uvádza, že namietané nesprávne skutkové zistenia, vrátane nesprávneho právneho posúdenia nebolo dôvodné. Súd prvého stupňa správne žalobu zamietol z dôvodu neunesenia dôkaznej
povinnosti žalobcu vyplývajúcej mu z ust. § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, lebo ním tvrdené skutočnosti v konaní neboli preukázané. Naopak, tvrdenie žalovaného o tom, že finančné prostriedky na podnikanie požičali žalovanému a jeho manželke, t. j. dcére žalobcu jeho rodičia, boli v konaní preukázané predloženými listinnými dôkazmi v spise nachádzajúcimi sa na č. l. 36 - 37.
Dokazovanie v sporovom konaní má zásadný význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej. Dôkazná povinnosť účastníkov sporového konania vyplývajúca z ust. § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku vyjadruje základné práva a povinnosti v občianskom súdnom konaní, ktorým je povinnosť účastníka tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých účastník konania odvodzuje svoje právo alebo povinnosť protistrany, označiť dôkazy, ktorými chce účastník konania preukázať pravdivosť ním tvrdených skutočností, zodpovednosť za neunesenie dôkazného bremena a právo súdu výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Dôkazné bremeno možno charakterizovať ako povinnosť účastníka konania, pokiaľ chce byť v konaní úspešný, preukázať pravdivosť týchto svojich tvrdení, ktoré sú relevantné a sú spôsobilé privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie súdu. Zodpovednosť za neunesenie dôkazného bremena znamená, že účastník konania, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno preukázania rozhodných skutočností neuniesol, nebude v konaní úspešný. Na túto skutočnosť súd prvého stupňa správne poukázal. Z tohto dôvodu uplatnené námietky týkajúce sa nesprávnych skutkových zistení, vrátane nesprávneho právneho posúdenia nebolo opodstatnené, lebo súd na uplatnený nárok žalobcu aplikoval ust. § 657 Občianskeho zákonníka týkajúce sa zmluvy o pôžičky medzi fyzickými osobami, občanmi, ktoré zákonné podmienky pre jej splnenie preukázané neboli.
Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust. § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a zásadou úspechu žalovaného v odvolacom konaní, ktorému náhrada trov odvolacieho konania priznaná nebola, lebo návrh na priznanie predložený nebol (§ 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.