Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Cob-21-2013.pdf
PDF · 79.26 KB
Case nature
Subarea
7Cob/21/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcov: 1/ Z. M., L. H. N. č. XXX, XXX XX L. H. N. a 2/ Z. M., L. H. N. č. XXX, XXX XX L. H. N., právne zastúpených advokátom JUDr. Jánom Brandtom, so sídlom Masarykova 2, 080 01 Prešov, proti žalovanému: R. K., E. XX, XXX XX K., IČO: 34 812 334, o zaplatenie 1.659,70 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 21Cb/260/2011-50 zo dňa 2 10. 2012, zhodou hlasov členov senátu takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t. j. vo výroku o splatnosti prisúdených nárokov vo veci samej, ako aj vo výroku o náhrade trov konania.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 27,29 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet právneho zástupcu advokáta JUDr. Jána Brandta.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 1.659,70 eur a 8.5 % ročný úrok z omeškania, a to zo sumy 414,92 eur od 11.4.2007 do zaplatenia, zo sumy 414,92 eur od 11.7.2007 do zaplatenia, zo sumy 414,92 eur od 11.10.2007 do zaplatenia a zo sumy 414,92 eur od 11.1.2008 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcom v 1. a 2. rade trovy konania vo výške 414,46 eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 314,96 eur a ostatných trov vo výške 99,50 eur, na účet právneho zástupcu žalobcov, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Prvostupňový súd vo veci vykonal dokazovanie, ktoré následne vyhodnotil a vo veci rozhodol. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi žalobcami a žalovaným bola uzavretá Zmluva o ekonomickom prenájme prevádzkovej jednotky. Predmetom nájmu na základe tejto nájomnej zmluvy bola prevádzková jednotka „pohostinstvo“ v budove súpisné číslo XXX, postavenej na pozemku č. parcely 22/3, zapísanej na LV č. XXX pre katastrálne územie V. N.. V Článku III. bod 1/ predmetnej zmluvy o ekonomickom prenájme prevádzkovej jednotky, si zmluvné strany dohodli ročné nájomné vo výške 50.000,- Sk s tým, že nájomca sa zaviazal prenajímateľom hradiť štvrťročne čiastku po 12.500,- Sk do 10 dňa po uplynutí štvrťroka na účet prenajímateľov, alebo do pokladne prenajímateľov. Predmetná nájomná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú od 2.1.1997. Žalovaný za rok 2007 nezaplatil žalobcom ani jednu splátku nájomného, čo predstavuje sumu 1.659,70 eur (50.000,- Sk), a to
aj napriek výzvam žalobcov na zaplatenie. Žalovaný takto žalobcom v 1.a 2. rade doposiaľ dlhuje sumu 1.659,70 eur.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný nesplnil svoju povinnosť z uzatvorenej Zmluvy o ekonomickom prenájme prevádzkovej jednotky zo dňa 25.1.1997, keď žalobcom doposiaľ
neuhradil nájomné za prenájom prevádzkovej jednotky za rok 2007 v celkovej výške 1.659,70 eur. Súd preto oprávnenej žalobe žalobcov o zaplatenie sumy 1.659,70 eur vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy v prospech žalobcov v 1. a 2. rade. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou svojho peňažného záväzku, zaviazal ho súd v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj na zaplatenie príslušného 8,5 % ročného úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho do splatnosti tej-ktorej štvrťročnej splátky nájomného, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia zo strany žalovaného, t. j. do zaplatenia. Súd teda zaviazal žalovaného aj na zaplatenie 8,5 % ročného úroku z omeškania, a to tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Obranu žalovaného v tom smere, že nájomné za rok 2007 žalobcovi uhrádzal v hotovosti podľa nájomnej zmluvy v dohodnutej lehote, a to osobne sekretárke žalobcu v jeho kancelárii v K., alebo priamo v pohostinstve v V. N. jeho zamestnancom Z. K., resp. N. X., považoval súd za účelovú. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by žalobcovia splnomocnili niekoho, či už sekretárku žalobcu v 1. rade, prípadne zamestnancov žalobcu v 1. rade Z. K. alebo N. X., prípadne niekoho iného na to, aby preberal úhradu nájomného za prenájom prevádzkovej jednotky v V. N.. Vykonaným dokazovaním nebolo ani preukázané, že by žalovaný pánovi Z. K., prípadne N. X., alebo sekretárke žalobcu v 1. rade, uhradil nájomné za prenájom prevádzkovej jednotky pohostinstva v V. N.. Žalovaný nepredložil žiadny doklad, napríklad príjmový alebo výdavkový doklad, alebo iné potvrdenie o vyplatení nájomného žalobcom za rok 2007. Jeho tvrdenie o úhrade nájomného žalobcom za rok 2007 považoval súd preto za účelové, urobené iba v snahe oddialiť rozhodnutie v danej právnej veci.
Taktiež nedôvodná bola aj premlčacia námietka žalovaného, ktorou namietal premlčanie nárokov žalobcov uplatnených v tomto konaní, keďže s poukazom na to, že žaloba bola na tamojšom súde podaná preukázateľne dňa 23.7.2009, mal súd za to, že žalobcovia uplatnili svoje nároky na nájomné vo výške 1.659,70 eur pred uplynutím 3-ročnej premlčacej doby, resp. počas jej plynutia. Premlčanou teda nie je žiadna zo štyroch štvrťročných splátok splatných dňa 10.4.2007, 10.7.2007, 10.10.2007 a 10.1.2008.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovaný bol zaviazaný na náhradu trov konania žalobcov pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 99,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 314,96 eur.
Proti tomuto rozsudku bolo v lehote podané odvolanie zo strany žalovaného. Žalovaný v podanom odvolaní namietal výrok čo do časti, v ktorej bol zaviazaný zaplatiť všetky trovy konania. Žiadal o oslobodenie od úhrady všetkých trov konania, aby nebol zaviazaný k ich plateniu. Ako dôvod uviedol, že jeho čistý mesačný príjem činí 517,16 eur, je rozvedený,
býva v byte so svojou dcérou F. K., nar. XX.X.XXXX, žiačkou Obchodnej akadémie v K.. Má výdavky spojené s užívaním bytu, a to v sume 252,35 eur. Okrem toho zabezpečuje aj výživu a všetky potrebné pre svoju dcéru. Nemá finančné prostriedky, len tie, ktoré vyššie uviedol a v prípade, že by ich musel všetko zaplatiť, vážne by to ohrozilo jeho finančnú situáciu. Taktiež požiadal o povolenie splácať v splátkach tú sumu, ktorú ho súd zaviazal zaplatiť manželom M.. Do spisu založil potvrdenie o zárobku a tiež potvrdenie o jeho platbách.
K podanému odvolaniu sa vyjadrili žalobcovia v 1. a 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Vo vyjadrení žalobcovia v 1. a 2. rade uviedli, že podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Z odôvodnenia - žiadosti žalovaného nie je zrejmé, v čom sa rozhodnutie súdu prvého stupňa z hľadiska žalovaného považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáhal Podľa obsahu podania žalovaného skôr v ňom žiada o oslobodenie od úhrady trov konania a o povolenie splácať dlh v splátkach. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa č. 21Cb/260/2011-50 zo dňa 2.10.2012 vyplynul záver, že vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný nesplnil svoju povinnosť z uzavretej zmluvy o prenájme prevádzkovej jednotky zo dňa 25.1.1997, keď žalobcom doposiaľ neuhradil nájomné
za prenájom, preto súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy v prospech žalobcov v 1. a 2. rade. Pretože sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou, zaviazal ho aj na zaplatenie príslušného ročného úroku z omeškania. Tvrdenie žalovaného o uhradení nájomného žalobcom za rok 2007 považoval súd za účelové, urobené iba v snahe oddialiť rozhodnutie v danej veci. Nedôvodná bola aj premlčacia námietka žalovaného. Žalovaný navrhol na pojednávaní vypočuť svedkov a mal súdu bez zbytočného odkladu oznámiť ich presné adresy. Žalovaný tak neurobil. Je nesporné, že trovy konania, ktoré súd prvého stupňa rozsudkom priznal navrhovateľom, zavinil svojím konaním žalovaný. Žalobcovia mali záujem pred podaním návrhu na súd sa dohodnúť so žalovaným na zaplatenie dlžnej sumy v splátkach. Na tento návrh žalovaný nepristúpil. Žalobcovia považovali odvolanie žalovaného proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa za nedôvodné a navrhli, aby odvolací súd odvolanie žalovaného zamietol a priznal žalobcom odvolacie trovy.
Odvolací súd preskúmal napadnuté odvolanie, ktoré nesmerovalo proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa vo veci samej, ale iba čo do platnosti nároku a náhrady trov konania. Súd vo veci nenariaďoval pojednávanie a rozhodoval podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania. Pri tomto preskúmavaní bol odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený preskúmavať rozhodnutie súdu prvého stupňa z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou sú len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené a dôvodné.
Zo strany odvolateľa nebol predložený dôkaz o tom, že zaplatil ekonomické nájomné za rok 2007. Z obsahu spisu súd zistil, že žalobcovia v 1.a 2. rade sa pokúšali so žalovaným
dohodnúť. Tvrdenia v odvolaní žalovaného, že splátky zaplatil, sú len účelové v snahe oddialiť rozhodnutie súdu. Žalobcovia v 1. a 2. rade vo vyjadrení uviedli, že mali záujem sa
dohodnúť so žalovaným na zaplatenie dlžnej sumy v splátkach, avšak žalovaný na zaplatenie dlhu v splátkach, nereflektoval.
Z tohto dôvodu odvolací súd mal za preukázané, že prvostupňový súd vo veci správne rozhodol, ak zaviazal žalovaného zaplatiť žalovanú istinu tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, čo do splatnosti prisúdenej pohľadávky tak, ako rozhodol súd prvého stupňa.
V odvolacom konaní nebol opodstatnený dôvod rozhodovať o nepriznaní trov konania žalobcom v 1. a 2. rade.
Dôvody odvolania týkajúce sa napadnutých prisúdených trov prvého stupňa nie sú opodstatnené. O náhrade trov prvostupňový súd správne rozhodol, ak tieto posúdil ako účelne vynaložené trovy zo strany žalobcov. Z dôvodov správania sa žalovaného k veci konania žalobcovia sa opodstatnene domáhali svojho nároku. Vo veci boli úspešní a preto im vznikol nárok na náhradu trov konania podľa výsledku úspechu.
S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p..
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 cez § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešným žalobcom v 1. a 2. rade priznal náhradu trov odvolacieho konania. Predmetom pre výpočet trov odvolacieho konania sú trovy prvostupňového konania, to znamená, že úkon právnej pomoci sa vypočítava iba z napadnutých trov prvostupňového konania. S poukazom na ustanovenie § 13 ods. 3, písm. c), z dôvodu že neide o vec samú, patrí náhrada trov konania iba v jednej polovici, to znamená že za jeden úkon právnej pomoci odvolací súd priznal náhradu trov konania vo výške 14,94 eur (jedna polovica z 29,98 eur), plus režijný paušál 7,81 eur, spolu 22,75 eur, 20 % daň z pridanej hodnoty činí 4,54 eur. Celkom priznal odvolací súd trovy odvolacieho konania vo výške 27,29 eur, na zaplatenie ktorých
zaviazal žalovaného zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcov v 1. a 2. rade JUDr. Jána Brandta, advokáta, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.