Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/545/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej, sudcov Mgr. Miroslava Šeptáka a JUDr. Jany Urbanovej, v právnej veci navrhovateľa: DK02.Net, s.r.o., so sídlom Dolný Kubín, Mierová č. 1967/12, IČO: 45 432 015, zastúpený advokátkou JUDr. Michaelou Pagáčikovou, so sídlom J. W., G. č. XXXX, proti odporcovi: L. T., nar. XX.X.XXXX, bytom J. W., Ľ. P. č. XXXX/X, o zaplatenie 150,20 Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. -33 zo dňa 24. septembra 2013, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým v ostatnej časti návrh zamietol, potvrdzuje.

Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania zrušuje a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi podľa o elektronických komunikáciách, podľa o ochrane spotrebiteľa, podľa a povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 150,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,0 % ročne zo sumy 46,37 eur od 1.6.2010 do 15.7.2010, s 9,0 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 10,95 Eur od 16.7.2010 do 29.1.2011, s 9,0 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 11,61 Eur od 30.1.2011 do 15.2.2011, 9,0 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 11,61 Eur od 16.2.2011 do 16.3.2011, 9,0 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 11,61 Eur od 17.3.2011 do 15.4.2011, 9,0 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 11,61 Eur od 16.4.2011 do 15.5.2011, 9,0 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 11,61 Eur od 16.5.2011 do 15.6.2011, 9,0 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 11,61 Eur od 16.6.2011 do 15.7.2011, 9,5 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 11,61 Eur od 16.7.2011 do 15.8.2011, 9,5 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 11,61 Eur od 16.8.2011 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V ostatnej časti návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že odporca na základe zmluvy č. 102109 zo dňa 4.5.2010 a objednávky zo dňa 4.5.2010, využíval služby dátovej siete, za ktoré mu navrhovateľ vyfakturoval dodanie ním poskytovaných služieb za obdobie od 4.5.2010 do 15.8.2011. Odporca tieto faktúry v lehote ich splatnosti neuhradil. Zaplatenie faktúr nemal súd preukázané ani ku dňu rozhodnutia vo veci, preto odporcu zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy 150,20 Eur.

Pokiaľ sa týka v žalobe uplatňovaného úroku z omeškania v navrhovateľom požadovanej výške 0,1 % denne z dlžnej sumy, súd tento nepriznal, a to z dôvodu, že na predmetný vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, keďže sa jedná jednoznačne o spotrebiteľský vzťah. Navrhovateľ v zmysle o elektronických komunikáciách vydal dňa 12.2.2010Všeobecné podmienky pre používanie dátovej siete, ktoré súd v záujme ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany preskúmal a dospel k záveru, že ustanovenie v časti „pri nedodržaní termínu splatnosti faktúry prináleží prevádzkovateľovi za každý deň omeškania penále vo výške 0,1 % z dlžnej čiastky“ je neplatné podľa a . upravuje penále v a je možné ho žiadať iba z dôvodov uvedených v zákone, a to podľa a 723 ods. l a 2 , teda tam kde to zákon výslovne umožňuje. V iných prípadoch tak nie je možné urobiť.

Pre prípad porušenia zmluvných povinností je možné tiež dojedať zmluvnú pokutu medzi účastníkmi zmluvy podľa , pričom takéto dojednanie musí byť písomné. Dojednanie o zmluvnej pokute je samostatným právom, netvorí príslušenstvo pohľadávky ( ). Zmluvná pokuta bola síce dohodnutá v Dodatku ku zmluve č. 102200 zo dňa 20.9.2010, avšak žalovaná nebola.

Spomínané ustanovenie všeobecných obchodných podmienok o penále nezodpovedá ani v tom čase platnej vyhlášky .

Na základe týchto skutočností, z pohľadu ochrany spotrebiteľa, je nevyhnutné toto ustanovenie, ktoré nemá oporu v zákone, považovať za neplatné, nakoľko ustanovenia medzi odberateľom a podnikom, ktoré sa na základe prejavov vôle oboch zmluvných strán stali súčasťou tejto spotrebiteľskej zmluvy a v neprospech spotrebiteľa sa odchýlili od právnej úpravy danej , sú neprijateľné zmluvné podmienky. V tomto prípade sa odchýlili od , keď od spotrebiteľa je požadovaná sankcia vo výške 36,5 % ročne. Túto podmienku však súd nevyhlásil za neprijateľnú vo výroku rozsudku, nakoľko ustálil, že predmetné ustanovenie je absolútne neplatné, a teda žiadne práva a povinnosti stranám na jeho základe nevznikli. Súd je názoru, že v danom prípade má navrhovateľ právo iba na úrok z omeškania vo výške ustanovenej v nariadenia vlády č.87/95 Z.z.. Úrok z omeškania patrí navrhovateľovi od splatnosti jednotlivých faktúr do zaplatenia, avšak súd priznal tento úrok iba do dňa uplatňovaného v návrhu, keďže sa jedná o návrhové konanie a súd nemôže priznať viac ako je požadované.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, a to proti výroku, ktorým bol návrh vo zvyšnej časti zamietnutý, a proti výroku o trovách konania. V danom prípade niet pochýb o tom, že navrhovateľ skutočne poskytoval dohodnuté služby riadne a nepretržite počas trvania zmluvného vzťahu, je zrejmé, že navrhovateľovi preukázateľne vznikol nárok na zaplatenie dohodnutej ceny týchto služieb. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,1% z dlžnej sumy počítanej za každý deň omeškania, uviedol, že výška úroku z omeškania predstavuje legálnu sankciu za neplnenie si zmluvných povinností zo strany účastníka zmluvného vzťahu. Hoci v prípade jej uplatnenia môže byť takáto sankcia dlžníkom subjektívne pociťovaná ako neprimerane vysoká, zaťažujúca a nespravodlivá, a to bez ohľadu na to, či je v konkrétnom prípade pre neho likvidačná alebo nie. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , z ktorého vyplýva, že výška úrokov z omeškania musí byť posudzovaná s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu, ako aj na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa zaoberali otázkou výšky úrokov z omeškania. V danom prípade sa práve odporca správal v hrubom rozpore s dobrými mravmi, pretože poskytovanú službu reálne využíval počas obdobia od mája 2010 do augusta 2011, avšak dohodnutú cenu za túto službu neuhradil. V prípade, ak by odporca plnil svoje povinnosti zo zmluvy riadne a včas, nárok na úhradu úroku z omeškania by navrhovateľovi nikdy nevznikol, nakoľko úrok z omeškania predstavuje sankciu, ktorú možno uplatniť iba v prípade omeškania dlžníka a má viesť dlžníka k tomu, aby svoje povinnosti plnil riadne a včas. V danom prípade bol odporca povinný uhrádzať mesačné faktúry vo výške 11,61 Eur. Po prepočítaní výšky úroku z omeškania v sume 0,1% denne z tejto čiastky, za obdobie jedného kalendárneho mesiaca (t. j. 30 dní), predstavuje úrok z omeškania čiastku 0,35 Eur vzhľadom na nízku sumu pohľadávky. Uvedenú výšku úroku z omeškania nemožno považovať za neprimerane vysokú, teda takú, ktorá by bola spôsobilá negatívne ovplyvniť, či poškodiť dlžníka. V danom prípade sa ako problematická javí skutočnosť, že odporca je v omeškaní s úhradou väčšieho množstva faktúr vystavených postupne od roku 2010. Ďalej odvolateľ namietal nesprávne rozhodnutie o náhrade trov konania. Návrh bol zamietnutý len v časti príslušenstva žalovanej pohľadávky, pričom okresný súd použil

pri otázke náhrady trov konania ustanovenie , pričom svoj myšlienkový postup riadne neodôvodnil.

Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací ( O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s tento rozsudok podľa ako vecne správny potvrdil vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti. Vo výroku o náhrade trov konania tento rozsudok zrušil podľa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V nenapadnutom výroku ostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o zamietajúcu časť rozsudku. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ).

Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné zdôrazniť, že právna úprava sankcií z omeškania v spotrebiteľskom právnom vzťahu prísne vychádza zo znenia v nadväznosti na nariadenia vlády SR č. , ako na to správe poukázal prvostupňový súd. Pokiaľ navrhovateľ dojednal s odporcom vyššie úroky z omeškania, v danej časti treba zmluvu považovať za neplatnú. Odvolateľ poukazoval v podanom odvolaní na niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu, k čomu krajský súd pripomína, že označené rozhodnutia sa zaoberali otázkami sankcií z omeškania v obchodno-právnych vzťahoch a nereflektovali špecifiká spotrebiteľských právnych vzťahov. Na podporu uvedenej argumentácie odvolací súd poukazuje aj na úpravu , ktorý v limituje výšku úroku z omeškania odkazom na občianskoprávne predpisy. Aj z uvedenej regulácie možno vyvodiť, že aktuálna legislatíva neumožňuje sankcionovať spotrebiteľa vyššími úrokmi z omeškania, ako ich upravuje Prípadné iné sankcie spojené s neplnením povinností odporcu (napr. zmluvná pokuta) by museli byť navrhovateľom v konaní uplatnené a ich existencia preukázaná.

V časti týkajúcej sa otázky trov konania považoval odvolací súd prvostupňové rozhodnutie za nepreskúmateľné. Súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia citoval ustanovenie a uviedol, že tak postupoval pre „čiastočnú úspešnosť strán“.

Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa . Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje , dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pokiaľ súd náležite neodôvodní svoje rozhodnutie, osobitne také, ktorým ukladá nejakú povinnosť, odníme účastníkovi konania právo konať pred súdom, čo je jeden z dôvodov pre zrušenie rozhodnutia v odvolacom konaní ( ).

Z uvedeného vyplýva, že súd je povinný pri odôvodňovaní svojich rozhodnutí dodržať základné obsahové požiadavky formulované v ustanovení Odôvodnenie je koncipované tak, aby jasne, stručne a zrozumiteľne v sebe zahrnulo všetky náležitosti uvedeného zákonného ustanovenia

- vymedzenie predmetu konania, dôkaznej situácie a jej právne posúdenie. Súd je pri formulovaní odôvodnenia rozhodnutia viazaný predovšetkým požiadavkou stručnosti, presnosti, ako aj základnými princípmi logického myslenia.

Prvostupňové rozhodnutie okresný súd v časti o náhrade trov konania neodôvodnil zákonu zodpovedajúcim spôsobom, nijako sa nevysporiadal s otázkou pomeru úspechu a neúspechu procesných strán, svoj myšlienkový postup neodôvodnil, z ktorého dôvodu nemohol odvolací súd v danej časti napadnutý rozsudok preskúmať.

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.