Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4To-1-2014.pdf
PDF · 78.81 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/1/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici na neverejnom zasadnutí 19. marca 2014 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bobora a sudcov Mgr. Rudolfa Ďurtu a Mgr. Jána Bednára prejednal odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici z 13. 11. 2013, sp. zn. 5T 130/12 a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), f) Tr. por. z r u š u j e sa rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici z 13. 11. 2013, sp. zn. 5T 130/12 a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec sa v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom bola obž. Y. L. opätovne oslobodená spod obžaloby okresného prokurátora podľa § 285 písm. a) Tr. por. pre skutok kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák., ktorého sa mala dopustiť tak, že v čase okolo 11.45 h 10 decembra 2010 v X. X. na J. XX, na dvore pred rodinným domom po predchádzajúcom slovnom konflikte fyzicky napadla svoju sestru R. H., nar. X. X. XXXX, ktorá v tom čase sedela na mieste vodiča v OMV zn. Lancia, a to tak, že k nej prišla, otvorila dvere na aute a chytila ju pravou rukou za zápästie jej ľavej ruky, ktorú jej vykrúcala, stláčala a naťahovala v smere von z auta, na čo poškodená z auta vystúpila a ruku jej vytrhla, čím jej spôsobila pomliaždenie ruky a podvrtnutie zápästného kĺbu ľavej ruky s poškodením väzivového spojenia, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia 6 až 8 týždňov, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná.
Ohľadom náhrady škody rozhodol okresný súd tak, že podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodenú R. H. so svojim nárokom na náhradu škody odkázal na konanie o občianskoprávnych veciach.
Svoje rozhodnutie zdôvodnil okresný súd tým, že obžaloba v podstate poukazuje len na výpoveď poškodenej R. H., pričom z výpovedi samotnej obž. Y. L. a ani z výpovede svedkov G. A. a P. T. nevyplynuli žiadne dôkazy, ktoré by svedčili o fyzickom útoku obžalovanej na poškodenú. Tiež výpoveď svedka P. T. bola spochybnená už počas prípravného konania, ako aj na hlavnom pojednávaní. Taktiež závery odborného vyjadrenia, ktoré sú prezentované T.. W. J. nie sú takého charakteru, že by preukazovali spôsob zranenia tak, ako to uvádzala poškodená. Taktiež poukazoval na výpoveď znalca T.. Y. T., na to, že diagnostikované závery vyšetrení a zistené klinické známky poranenia a vznik zranenia poškodenej nie sú jednoznačne preukázané. Pokiaľ súd má založiť výrok o vine, tento musí byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť o tom, že skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania spáchal obžalovaný. Keďže v danej veci boli produkované dôkazy predovšetkým v prospech obžalovanej, vznikli tu určité pochybnosti o jej vine a preto súd rozhodol v zmysle zásady „in dubio pro reo“ - teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného.
Proti rozsudku zahlásil odvolanie okresný prokurátor do zápisnice o hlavnom pojednávaní hneď po vyhlásení rozsudku z 13. 11. 2013, pričom svoje odvolanie aj písomne zdôvodnil. Poukazoval na to, že
nesúhlasí s oslobodzujúcim výrokom napadnutého rozsudku, keď vykonaným dokazovaní bol v podstate preukázaný taký skutkový stav, aký bol zadokumentovaný aj v jeho obžalobe. Čo sa týka samotného skutku, pri ňom boli prítomné len dve osoby a to obžalovaná a poškodená. Neexistuje žiadny ďalší priamy svedok skutku, ktorý by konflikt videl. Z vypracovaného odborného vyjadrenia znalcom T.. W. J. vyplýva, že spôsob vzniku zranenia, ako to vo svojich výpovediach popísala poškodená je v dobrom súlade s ním rozvedeným mechanizmom a spôsobom vzniku jej zranenia, ako aj objektívnym nálezom z odborných lekárskych vyšetrení, najmä charakter, rozsahu a závažnosti poškodenia v oblasti ľavého zápästia. Okresný súd tak nesprávne aplikoval zásadu, na ktorú sa odvoláva „in dubio pro reo“, pretože v predmetnej trestnej veci sa vyskytli závažné pochybnosti, ktoré však bolo možné odstrániť vykonaním ďalšieho dokazovania. Taktiež znalecký posudok Y.. Y. T. sa v podstate neodlišuje od odborného vyjadrenia T.. W. J., odlišuje sa len v dĺžke PN, keď podľa jeho názoru ide o také zranenie, ktoré sa lieči do 14 dní.
Okresný prokurátor sa potom domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci prvostupňovému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ môže podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že prvostupňový súd rozhodol na základe nedôsledne zistenom skutkovom stave, keď dôkazy vyhodnotil len v prospech obž. Y. L., čo je v rozpore s ust. § 2 ods. 12 Tr. por.
Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd stručne a jasne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä pokiaľ si navzájom odporovali. Z odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu.
Prvostupňový súd pochybil, keď nie dôsledne sa riadil zákonným ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. Orgány činné v trestnom konaní a predovšetkým súd musia hodnotiť dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrnne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Ako zistil krajský súd prokurátor okresnej prokuratúry podal na Y. L. obžalobu pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. dňa 5. 12. 2012. Samosudca okresného súdu vydal dňa 19. 2. 2013 voči obvinenej trestný rozkaz, ktorým obvinenú uznal vinnou z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. a uložil jej trest odňatia slobody vo výmere jedného roka, výkon ktorého jej podmienečne odložil na skúšobnú dobu vo výmere 18 mesiacov.
Ohľadom náhrady škody rozhodol tak, že zaviazal obvinenú nahradiť poškodenej R. H. z titulu náhrady škody 446,70 eur.
Proti trestnému rozkazu podala odpor obžalovaná prostredníctvom svojho obhajcu a tak vo veci bolo vytýčené hlavné pojednávanie.
Rozsudkom z 1. 7. 2013 sp. zn. 5T 130/12 bola obž. Y. L. oslobodená podľa § 285 písm. a) Tr. por., pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná a podľa § 288 ods. 3 Tr. por. bola poškodená R. H. so svojim nárokom na náhradu škody odkázaná na občianskosúdne konanie.
Krajský súd sa trestnou vecou obž. obž. Y. L. a odvolaním okresného prokurátora zaoberá v podstate už druhýkrát, keď uznesením zo 14. 8. 2013, sp. zn. 4To 60/13 podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), f) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil podľa § 322 ods. 1 Tr. por. okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V záveroch svojho uznesenia uviedol akých pochybení sa dopustil prvostupňový súd, keď predovšetkým nevypočul znalca T.. W. J. ohľadom jeho podaného odborného vyjadrenia na dĺžku PN a taktiež nebolo oboznámené odborné vyjadrenie T.. X. F..
Okresný súd vo veci vykonal nové hlavné pojednávanie, keď navyše od obžalovanej a poškodenej vypočul svedkyňu T. H., ktorá uviedla, že obžalovanú pozná, pretože je jej príbuzná, ako sestra jej
nevesty, ďalej U. H., nakoľko poškodená je jej švagrinou a svedka Y. H., pretože obžalovaná je jeho švagriná. Bol vykonaný nový dôkaz, keď poškodená prostredníctvom svojho obhajcu predložila znalecký posudok T.. Y. T., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia - odvetvie chirurgia a traumatológia, pričom tento znalec bol vypočutý na hlavnom pojednávaní, taktiež bol vypočutý znalec T.. W. J. ohľadom už podaného odborného vyjadrenia a prečítané bolo odborné vyjadrenie T.. X. F..
Zo znaleckého posudku T.. Y. T. je zrejmé, že poškodená utrpela zranenie, ktoré spôsobilo obmedzenie v obvyklom spôsobe života poškodenej, keď poškodená sa musela zúčastniť rôznych vyšetrení, pričom počet a dôvodnosť množstva vyšetrení je minimálne sporná. Jej zdravotné potiaže spôsobili obmedzenie ohybnosti zápästia ľavej ruky so sprievodnými bolesťami, čo jej znemožňovalo určité bežné denné činnosti, ako príprava jedla, vykonávanie osobnej hygieny, obliekanie, vedenie motorového vozidla a podobne. Vzhľadom však na malú závažnosť zranenia nemohli u nej vzniknúť žiadne trvalé následky. Podľa jeho názoru sa u neho prejavila tzv. agravácia, teda vedomé zhoršovanie si svojho stavu nepodložené klinickým stavom, snaha poškodenej teda predlžovať liečenie.
Pokiaľ ide o výpovede už spomenutých svedkov T. H., U. H. a Y. H., ide všetko o výpovede svedkov, ktorí nevideli akým spôsobom bol skutok spáchaný a v podstate popisovali len okolnosti po zranení poškodenej, keď zhodne uvádzali, že poškodená mala veľké bolesti ruky a bola v zlom psychickom stave.
Výpovede svedkov ale aj odborné vyjadrenie T.. J. a znalecký posudok T.. T. však sú v rozpore s právnymi závermi rozsudku okresného súdu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná, pretože práve týmito dôkazmi, najmä z odborného vyjadrenia a znaleckého posudku bolo preukázané, že skutok sa stal. Okresný súd ale ani okresný prokurátor sa však dôsledne nezaoberali tou skutočnosťou, či skutok nie je trestným činom.
Nemožno okresnému súdu uprieť jednu skutočnosť, že by nevykonal všetky dostupné dôkazy, ktoré by sa dali vo veci vykonať. Skutok sa stal dňa 10. 12. 2010 a spôsob spáchania popisuje obžalovaná Y. L. iným spôsobom ako poškodená R. H.. Práve z týchto dôvodov bolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie, či už formou odborného vyjadrenia alebo znaleckým posudkom znalcami z odboru zdravotníctvo - súdne lekárstvo, eventuálne chirurgia - traumatológia.
Okresný súd bude musieť opätovne už len vyhodnotiť odborné vyjadrenie T.. J. a znalecký posudok T.. T. a ustáliť dolnú hranicu PN s liečením poškodenej R. H.. Zvážiť, či vzhľadom na správanie sa poškodenej, ktorá sa snažila predlžovať dobu liečenia, je doba PN takej dĺžky, že po objektívnej stránke napĺňa skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s prihliadnutím aj na tú skutočnosť, že poškodená je dobrovoľne nezamestnaná, takže jej prípadné zranenie ju muselo obmedzovať v podstate menej ako zamestnanú osobu.
Vykonaným dokazovaním totiž bolo preukázané, že skutok sa stal, čo vyplýva z výsluchu obidvoch znalcov, rozdielny je len ich pohľadom ohľadom dĺžky PN, preto bude musieť prvostupňový súd zvažovať, či PN u poškodenej R. H. presiahla 7 dní a či jej konanie nemá byť kvalifikované v zmysle § 49 ods. 1 písm. b) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.
Odvolanie okresného prokurátora bolo dôvodné, preto krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.
Krajský súd o odvolaní okresného prokurátora rozhodol na neverejnom zasadnutí v zmysle § 326 písm. b) Tr. por., pretože v rozhodnutí okresného súdu došlo k takým chybám, ktoré nebolo možné odstrániť na verejnom zasadnutí.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.