Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3To-6-2014.pdf
PDF · 91.96 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/6/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Jozefa Ryanta, v trestnej veci obžalovaných Y. J. a T. H., pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19. marca 2014, o odvolaní obžalovaných Y. J. a T. H., proti rozsudku Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 31.07.2013 sp.zn. 4T 139/2011 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolania obžalovaných Y. J. a T. H. z a m i e t a.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 31.07.2013 sp.zn. 4T 139/2011 boli obžalovaný Y. J. a obžalovaný T. H. uznaní vinnými, a to obžalovaný Y. J. z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a obžalovaný T. H. z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 18.12.2010 v čase približne o 01.00 h vo Zvolene na ulici Pribinova obvinený 1) Y. J. ako prechádzal na OMV zn. Ford Galaxy, ev.č. A. XXX Z. zastavil pri skupinke osôb, kde došlo medzi nimi k slovnej roztržke, načo vystúpil z vozidla a fyzicky napadol M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. č. XX tak, že ho najmenej jedenkrát udrel päsťou do oblasti tváre, následne z vozidla vystúpil obvinený 2) T. H., ktorý v rukách držal plynovú samonabíjaciu pištoľ zn. KIMAR model 85 AUTO, kalibru 9 mm, P.A.Knall, výr. č. D23772 a pažbou udrel M. S. do ľavej strany hlavy, ktorý po údere spadol na zem, načo k nemu pristúpila T. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. č. XXX, ktorú udrel päsťou do oblasti tváre - nosa, ktorá po údere spadla na zem a namieril na M. S. zbraň, pričom M. S. spôsobili zranenia, a to pomliaždenie v oblasti obočia vľavo, pomliaždenie hlavy v sluchovej oblasti a tržné zmliaždenej rany s dobou PN do 7 dní, T. P. pomliaždenie v pravej čeľustnej a nosovej oblasti s dobou PN do 7 dní.
Za to im boli uložené tresty, a to obžalovanému Y. J. podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2,3, § 56 Tr. zák. peňažný trest vo výmere 250,- Eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu úmyselne zmaril, súd ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere jeden mesiac.
Obžalovanému T. H. podľa § 364 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2,3 Tr. zák., § 56 Tr. zák. peňažný trest vo výmere 400,- Eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu úmyselne zmaril, súd ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere dvoch mesiacov.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému uložil aj trest prepadnutia veci, a to 1 ks plynová samonabíjacia pištoľ zn. KIMAR, model 85AUTO, kalibru 9 mm, P.A.Knall, ev.č. D023772 spolu so zásobníkom s tým, že podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd oboch obžalovaných zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť škodu poškodenému UNION zdravotná poisťovňa, a.s., Bajkalská 29/A, 821 01 Bratislava, vo výške 13,38 Eur a Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., Skuteckého 22, 974 01 Banská Bystrica, škodu vo výške 14,39 Eur.
Proti prvostupňovému rozhodnutiu podali prostredníctvom svojho obhajcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie obaja obžalovaní. V písomných dôvodoch odvolania okrem iného uviedli, že s rozhodnutím prvostupňového súdu nesúhlasia, pretože oni sa žiadneho trestného činu, ktorý im kládla obžaloba za vinu, nedopustili. Okrem toho zdôraznili, že okresný súd opomenul odvolacím súdom nariadenú povinnosť vypočuť určeného príslušníka polície a poškodeného, pričom keďže takto súd prvého stupňa nekonal, nemohlo byť v ich veci zákonne rozhodnuté, a to s poukazom na § 2 ods. 10 a § 2 ods. 12 Tr. por. a § 168 Tr. por. Takýmto konaním došlo zo strany okresného súdu k porušeniu § 327 ods. 1 Tr. por. Okrem toho obhajca obžalovaných poznamenal, že aj pri uskutočnenom doplnení dokazovania nedošlo k zmene dôkaznej situácie, ktorá bola popísaná v rozsudku zo dňa 15.02.2012, kde boli obaja obžalovaní oslobodení spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr. por., nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý boli stíhaní, a preto obhajoba má za to, že nemôže dôjsť k inému hodnoteniu dôkazov podľa vnútorného presvedčenia, založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako i v ich súhrne tak, ako to vyhodnotil súd v rozsudku 4T 139/2011 zo dňa 31.07.2013, a to hlavne z toho dôvodu, že obžaloba nevyprodukovala žiadny nový dôkaz v neprospech obžalovaných a vypočutie znalca neprinieslo žiadne nové skutočnosti v ich neprospech. Záverom dodal, že súd prvého stupňa tiež neodôvodnil vo svojom rozsudku, prečo hodnotil v novom rozsudku vykonané dôkazy inak, ako v rozsudku zo dňa 15.02.2012.
Vzhľadom na vyššie uvedené obhajca v mene obžalovaných navrhol odvolaciemu súdu, aby po splnení prieskumnej povinnosti postupoval v súlade s ust. § 321 ods. 1 Tr. por., nakoľko sa dá dôvodne domnievať, že mohlo dôjsť k porušeniu § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por., § 321 ods. 1 písm. c) Tr. por., § 2 ods. 10 Tr. por., § 2 ods. 12 Tr. por. a § 168 ods. 1 Tr. por. Pokiaľ odvolací súd sa nestotožní s právnym názorom, navrhol odvolaciemu súdu postup podľa § 322 ods. 3 Tr. por., aby rozsudok prvostupňového súdu bol zrušený a obžalovaní boli oslobodení spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú stíhaní.
Krajský prokurátor navrhol na verejnom zasadnutí odvolanie obžalovaných 1/ a 2/ ako nedôvodné zamietnuť.
Obhajca obžalovaného uviedol, že trvá na tých údajoch, ktoré uviedol v odvolaní, nakoľko sú pravdivé a opätovne zdôraznil, že súd nevykonal tie dôkazy, ktoré mu nariadil odvolací súd v zrušujúcom uznesení. Okrem toho dodal, že sa pridržiava stanoviska, ktoré uviedol v odvolaní a navrhol oboch obžalovaných spod obžaloby oslobodiť.
Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaného odvolania primárne zistil, že nie je daný dôvod pre rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. (odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou) a nie je ani daný dôvod pre zrušenie rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preto postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že tak odvolanie obžalovaného Y. J., ako aj obžalovaného T. H. nie sú dôvodné.
Odvolací súd zdôrazňuje, že skutkové zistenie súdom prvého stupňa je správne a zodpovedá dokazovaniu, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní. Súd prvého stupňa pri zachovaní kontradiktórnosti konania vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy, potrebné pre zákonné rozhodnutie o obžalobe, ktorá bola na obžalovaných Y. J. a T. H. podaná. V tejto súvislosti treba uviesť, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam, tvoriacim podstatu súdeného trestného činu, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym podstatným chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pokiaľ ide o zistenie, že predmetný skutok uvedený v napadnutom rozhodnutí sa stal spôsobom, popísaným v rozsudku a že ho spáchali obžalovaní Y. J. a T. H. a že z ich konania nastal tam uvedený následok. Nepochybne bola preukázaná aj subjektívna stránka žalovaného prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. (a to u obžalovaného Y. J.) a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. ( u obžalovaného T. H.), ako aj jeho ostatné zákonné znaky, a preto v tomto smere vznesené odvolacie námietky obžalovaných sú neopodstatnené.
Súd produkované dôkazy vyhodnotil jednotlivo ako aj v ich súhrne, logickým a zároveň podrobne a presvedčivo odôvodneným spôsobom, ktorému z hľadiska pravidiel, stanovených pri hodnotení dôkazov tak, ako sú uvedené v ust. § 2 ods. 12 Tr. por. nemožno nič vytknúť.
V súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por., v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne a vyčerpávajúcim spôsobom rozviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a z akých dôvodov a prečo obžalovaných Y. J. a T. H. uznal za vinných.
Krajský súd si v celom rozsahu osvojil skutkové závery prvostupňového súdu a v podrobnostiach odkazuje na presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozsudku. Odôvodnenie napadnutého rozsudku podrobne analyzuje dôkaznú situáciu a obsahuje úvahy, ktorými sa súd spravoval pri hodnotení dôkazov, ako aj pri právnych úvahách na to nadväzujúcich. V tomto smere preto odvolací súd nepovažuje za potrebné opakovať dôvody, ktoré viedli prvostupňový súd k presvedčivému rozhodnutiu, pretože by to bolo duplicitné - teda samoúčelné.
K odvolacím námietkam obžalovaných Y. J. a T. H. odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné:
Zo spisového materiálu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 15.02.2012 sp.zn. 4T 139/2011 boli obžalovaný Y. J. a obžalovaný T. H. podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodení spod obžaloby pre skutok, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože nebolo dokázané, že sa stal. Súčasne podľa § 288 ods. 3 Tr. por. boli poškodené strany so svojím nárokom na náhradu škody odkázané na občianske súdne konanie.
Na základe odvolania Okresného prokurátora vo Zvolene, ktoré bolo podané včas a oprávnenou osobou, odvolací súd uznesením zo dňa 15.08.2012 sp.zn. 3To 80/2012 podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V dôvodoch prvostupňového rozhodnutia okrem iného uviedol, že súd prvého stupňa rozhodol predčasne, pretože nevykonal všetky dôkazy, potrebné pre správne a zákonné rozhodnutie. Okrem iného súdu prvého stupňa nariadil, aby doplnil dokazovanie výsluchom ošetrujúceho lekára Y.. M. V., ďalej príslušníka polície, ktorý vypočúval obžalovaného 1/ a 2/, ako aj poškodených na skutočnosti vyššie uvedené, vysporiadal sa s tvrdením poškodených ohľadne vzniku ich zranení a až následne pri dodržaní ust. § 2 ods. 10 a 12 a § 168 ods. 1 Tr. por. vo veci mal rozhodnúť.
Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 08.01.2013 vyplýva, že súd prvého stupňa pri účasti oboch obžalovaných, ako aj ich obhajcu JUDr. Petra Múkeru vypočul svedka K.. R. I., tohto času J., ďalej obžalovaného Y. J., obžalovaného T. H., poškodeného M. S., svedka poškodenú T. P., svedka R. T., svedka K. V., svedka R. Q., svedka W.. L. Y., svedka W.. A. F., svedka por. K.. Y. Y., svedka L.. C. M., svedka npor. R. Y., svedka Y.. M. V., pričom po ich výsluchoch vyhlásil uznesenie, že hlavné pojednávanie sa odročuje na neurčito, pretože bude potrebné v danej trestnej veci vypracovať znalecký posudok.
Uznesením zo dňa 10.04.2013 sp.zn. 4T 139/2011 bol podľa § 142 ods. 1 Tr. por. do trestného konania pribratý znalec Y.. Y. P. z chirurgickej ambulancie, V. W. XX, za účelom vypracovania znaleckého posudku, zameraného na zistenie a popísanie zranení M. S., trvale bytom T. č. XX a T. P., trvale bytom T. č. XXX, ktoré mali utrpieť dňa 18.12.2010.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31.07.2013 bol uvedený znalec Y.. Y. P. vypočutý k záverom znaleckého posudku, z ktorého vyplynulo, že poškodená T. P. utrpela dňa 18.12.2010 pomliaždenie pravej časti tváre nosovej a čeľustnej oblasti a poškodený M. S. utrpel dňa 18.12.2010 pomliaždenie ľavej strany tváre v oblasti nadočnicového oblúka, povrchovú tržne zmliaždenú ranu v spánkovej oblasti vľavo a povrchovú odreninu pravého zápästia, pričom u poškodenej T. P. ide o tupé zranenie vznikajúce buď úderom inej osoby alebo aj narazením tvárou do prekážky, či podložky pri páde, pričom zo spôsobených následkov možno predpokladať jednorázové pôsobenie tupého násilia na oblasť pravej strany nosa a pravej strany tváre, a toto zranenie mohlo byť veľmi dobre spôsobené tak, ako uviedla poškodená, teda jedným úderom päsťou do tváre. Vznik zranenia pri páde u tejto poškodenej znalec pripustil, ale nepovažoval ho za pravdepodobný. U poškodeného M. S. došlo ku zraneniu, ktoré bolo spôsobené najčastejšie úderom päsťou pri frontofrontálnom postoji u poškodeného a útočníka, teda úder pravou päsťou do oblasti ľavého obočia. Prítomnosť tržne - zmliaždenej rany v ľavej spánkovej oblasti vznikol ďalším úderom, pričom tento typ rany vzniká kombináciou pôsobenia tupého tlaku a ťahu na kožu v spánkovej oblasti. Znalec dodal, že muselo ísť o tvrdý tupý predmet so zaoblenými hranami, pričom charakter objektívne zistených zranení predpokladá minimálne dva údery do oblasti hlavy poškodeného. Pádový mechanizmus vzniku zranení hlavy u poškodeného pri tomto type zranení je len v teoretickej rovine, vzhľadom na nutnosť pôsobenia opakovaného násilia na jeho hlavu. Okrem toho znalec ako prílohu priložil aj bodové ohodnotenie zranenia oboch poškodených, pričom u poškodeného M. S. zranenie hodnotil na päť bodov a zranenie u T. P. na desať bodov.
Predmetný deň bol aj vyhlásený odsudzujúci rozsudok s tým, že obaja obžalovaní boli uznaní za vinných z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a obžalovaný T. H. aj podľa ods. 2 písm. b) s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák.
Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že dôvody odvolania, ktorými argumentoval obhajca obžalovaných v písomnom vyhotovení odvolania, ako aj na verejnom zasadnutí neobstoja, nakoľko súd prvého stupňa v súlade s ust. § 327 ods. 1 Tr. por. sa riadil právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd a vykonal úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.
K tvrdeniu obhajoby, že obaja obžalovaní, či už Y. J., ako aj T. H. sa protiprávneho konania nedopustili, odvolací súd uvádza, že tak u obžalovaného Y. J., ako aj u obžalovaného T. H., bola vina dokázaná najmä výpoveďou poškodených M. S., T. P., ako aj svedka R. T., ktorí najmä v prípravnom konaní podrobne opísali, ako malo ku konfliktu medzi nimi a oboma obžalovanými dôjsť. Aj keď obaja poškodení M. S., ako aj poškodená T. Ťažká na hlavnom pojednávaní už nezopakovali dôsledne tak výpovede o svojom napadnutí, ako to urobili v prípravnom konaní, odvolací súd podobne ako súd prvostupňový, vzal úvahu jednak dĺžku času, od ktorého uplynula udalosť, ktorá je predmetom trestného stíhania, ale aj skutočnosť, že obaja poškodení, čo sami ani nepopreli, boli pod vplyvom alkoholu v čase útoku oboch obžalovaných, a preto na podrobnosti útoku sa aj vzhľadom na túto skutočnosť nepamätali. Poškodený M. S. však v prípravnom konaní jasne uviedol, že bol vodičom motorového vozidla (Y. J.) dvakrát udretý päsťou do tváre, na čo pristúpil k nemu jeho spolujazdec (T. H.), ktorému zbadal v ruke pištoľ, s ktorou na neho najprv mieril a následne bez slov ho udrel pažbou do hlavy na ľavú stranu nad uchom. Obdobne aj poškodená T. P. potvrdila, že keď auto zastalo, videla jedného z pasažierov auta, že má v ruke pištoľ a následne dostala úder, avšak nevedela uviesť, ktorý z prítomných obžalovaných ju mal napadnúť. Skutočnosť, že boli obaja poškodení napadnutí obidvomi obžalovanými, potvrdil aj svedok R. T., ktorý jednak potvrdil to, že videl, ako M. S. dostal pištoľou úder do hlavy, ako aj, že keď sa snažil brániť poškodeného M. S., ktorý v tom čase už bol na zemi, útočníci sa nachádzal za jeho chrbtom.
Z tohto možno teda vyvodiť, že tak obžalovaný Y. J., ako aj obžalovaný T. H. na mieste verejnosti prístupnom sa dopustili hrubej neslušnosti tým, že napadli jednak M. S., ako aj T. P.. O konflikte medzi poškodenými a obžalovanými svedčili aj svedkovia K. V. a R. Q., avšak títo nevedeli presne uviesť, ktorí z obžalovaných sa v tom momente ako správal, resp. ako konkrétne konal. Do ich výpovedí však zapadá záver znaleckého posudku, vypracovaný znalcom Y.. P., ktorý, ako je už vyššie uvedené, konanie obžalovaných popísal ako také, ktoré mohlo spôsobiť zranenia, ktoré sú podrobne uvedené v predmetnom znaleckom posudku. U oboch poškodených spôsob zranenia iným spôsobom ako napadnutím zo strany iných osôb, teda pádom, považoval za veľmi nepravdepodobný a len možný v teoretickej rovine.
Za daných skutočností a na základe dôkazov, ktoré boli súdom prvého stupňa na hlavnom pojednávaní prebraté, ani odvolací súd nemal pochybnosti o tom, že obaja obžalovaní spoločným konaním sa na mieste verejnosti prístupnom dopustili hrubej neslušnosti tým, že napadli iného, pričom u obžalovaného T. H. išlo o konanie spáchaného závažnejším spôsobom konania, a to so zbraňou.
Súd prvého stupňa nepochybil ani pri ukladaní trestu obom obžalovaným, keď v súlade s § 34 Tr. zák. a nasl. prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti a poľahčujúce okolnosti a zhodnotil aj osoby oboch obžalovaných. Okrem toho zohľadnil aj individuálnu, ako aj generálnu prevenciu a u spolupáchateľov aj to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu.
Na základe týchto skutočností súd správne a zákonne obžalovanému Y. J. uložil peňažný trest vo výmere 250,- Eur s tým, že pre prípad, že by výkon peňažného trestu úmyselne zmaril, mu bol ustanovený náhradný trest odňatia slobody vo výmere jedného mesiaca a obžalovanému T. H. peňažný trest vo výmere 400,- Eur a pre prípad, že by výkon peňažného trestu úmyselne zmaril, mu ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere dva mesiace. Okrem toho u tohto obžalovaného súd správne postupoval, keď mu uložil aj trest prepadnutia veci, a to 1 ks plynovú samonabíjaciu pištoľ zn. KIMAR s tým, že vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát. U oboch obžalovaných bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť, a to podľa § 36 písm. j) Tr. zák., teda, že viedli pred spáchaním trestného činu riadny život.
Vyššie uvedené peňažné tresty vytvárajú predpoklady naplnenia svojho účelu z hľadiska požiadaviek individuálnej i generálnej prevencie u oboch obžalovaných.
Súd prvého stupňa nepochybil ani keď oboch obžalovaných zaviazal nahradiť spôsobenú škodu, a to spoločne a nerozdielne postupom podľa § 287 ods. 1 Tr. por.
Keďže odvolanie tak obžalovaného Y. J., ako aj obžalovaného T. H. nebolo dôvodné, odvolací súd postupom podľa § 319 Tr. por. ich odvolanie ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.