Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28C/50/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci navrhovateľa E. J., nar. X.X.XXXX, bytom Y. Š., H. R. XXX/XX, právne zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, proti odporcovi CASSOVIA REALITAS Košice, s.r.o., IČO: 36 762 385, so sídlom v Košiciach - Sever, Národná trieda 206/75, právne zastúpený JUDr. Máriou Tomčovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Tolstého 2, v konaní o čiastočnú neplatnosť právneho úkonu takto

rozhodol:

návrh z a m i e t a ,

o trovách konania rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 12.4.2013 domáhal svojou žalobou o určenie, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti uzavretá medzi účastníkmi konania je v časti výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou a priamym prevodom na tretiu osobu neplatná. Zároveň navrhoval, aby súd určil, že zmluvné podmienky v zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 10.8.2007 uzavretej medzi navrhovateľom a Všeobecnou úverovou bankou v časti zmluvných podmienok: 6.1. v prípade, že Zabezpečovaná pohľadávka nebude včas a riadne splnená, Záložný veriteľ písomne upovedomí Záložcu a dlžníka o začatí a spôsobe výkonu Záložného práva a z výťažku uspokojí Zabezpečovanú pohľadávku, a to aj v prípade, že Zabezpečovaná pohľadávka je už premlčaná, 6.3. Záložný veriteľ je oprávnený zvoliť sám vhodný spôsob predaja Nehnuteľnosti, najmä: 6.3.1. na verejnej dražbe právne záväzným postupom podľa o dobrovoľných dražbách, 6.3.3. priamo kupujúcemu, 6.3.4. iným vhodným spôsobom, ktorý zvolí Záložný veriteľ, sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

Odporca s návrhom nesúhlasil.

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ uzavrel so Všeobecnou úverovou zmluvou úverovú zmluvu „hypopôžičku“ dňa 10.8.2007, č. zmluvy N. XXXXX-XX. Predmetom tejto zmluvy bol A úver vo výške 100.000,-- Sk so splatnosťou 72 mesiacov, ročnou úrokovou sadzbou 9,7 % a B úver vo výške 4.700,-- Sk označený ako účel - úhrada výdavkov vynaložených spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., pričom celková výška úveru bola 104.700,-- Sk (3.475,40 Eur). Na zabezpečenie úveru bola v ten istý deň uzatvorená zmluva o záložnom práve č. B. XXXXX-XX a predmetom záložného práva sa stala nehnuteľnosť navrhovateľa, byt č. XX na prízemí bytového domu č. súp. XXX, vchod XX, na ul. H. R. Y. Y. Š., ktoré nehnuteľnosti sa nachádzajú na parcele č. XXXX/X, kat. úz. Y. Š., zapísané na LV č. XXXX vrátane spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 22/270 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, vrátane spoluvlastníckeho podielu k pozemku, parcela registra „C“ s parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 159 m2 v podiele 22/270 k celku.

Navrhovateľ vo svojom návrhu ďalej uviedol, že Všeobecná úverová banka zmluvou zo dňa 17.12.2012 postúpila svoju pohľadávku postupníkovi CASSOVIA REALITAS Košice, s.r.o. - odporcovi. Odporca mu listom dňa 20.2.2013 oznámil začiatok výkonu záložného práva na predmetné nehnuteľnosti. V liste uviedol, že oznamuje výkon záložného práva v prospech záložného veriteľa predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe z titulu neuhradenia splatnej pohľadávky. Navrhovateľ namietal výkon záložného práva bez sudcu na pohľadávku, ktorej časť predstavuje plnenie z neprijateľných podmienok a plnenie v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Má za to, že výkon záložného práva sa týka najmä neprijateľných sankcií, ktoré sú podľa neplatné. Poukazoval pritom, že rozdiel medzi nesplateným úverom a trhovou hodnotou bytu je vysoký, hodnota bytu je niekoľkonásobne vyššia ako nesplatený úver.

Navrhovateľ žiadal vo veci vydať aj predbežné opatrenie, aby odporca bol povinný zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou na predmetnú nehnuteľnosť, súd návrhu na vydanie predbežného opatrenia vyhovel dňa 22.4.2013. Uznesenie sa stalo právoplatným 16.5.2013.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že jeho pohľadávka je postúpená od Všeobecnej úverovej banky, ktorá ako hypotekárna banka je povinná poskytovať hypotekárne úvery v súlade so záväznými právnymi predpismi a tak to aj urobila, platnými v čase poskytnutia úveru. Zmluva o zriadení hypotekárneho záložného práva nie je dodávateľskou zmluvou. Jej zmluvnými stranami nie sú dodávateľ a spotrebiteľ, preto táto zmluva nie je spotrebiteľskou zmluvou tak, ako je definovaná v , a preto navrhovateľom požadované plnenie zmluvných podmienok v časti 6.1., 6.3., 6.3.1. v zmluve o zriadení hypotekárneho záložného práva nie je možné prehlásiť za neprijateľné zmluvné podmienky. Zmluva o zriadení hypotekárneho záložného práva spolu so zmluvou o hypotekárnom úvere nie sú viazané zmluvy podľa , posudzuje sa každá z nich samostatne. Odporca ďalej vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že podľa platných právnych predpisov v zmysle ochrany záložného veriteľa v súlade s článkom 6 predmetnej zmluvy o hypotekárnom úvere má odporca ako záložný veriteľ právo uspokojiť svoju pohľadávku výkonom záložného práva aj predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe v zmysle . Ďalej odporca vo svojom písomnom podaní uviedol, že zákon o dobrovoľných dražbách nepredpokladá predchádzajúcu dohodu medzi záložným veriteľom a dlžníkom o možnosti dražby ako podmienku dražby ako takej, a teda aj pre prípad, ak by navrhovateľom vypočítané zmluvné podmienky boli určené za neprijateľné a teda by došlo k čiastočnej neplatnosti zmluvy, nič by nebránilo odporcovi vykonať dražbu v súlade so . Odporca ďalej uviedol, že navrhovateľ nespochybňuje záväzok voči odporcovi ako taký a svoj záväzok nemá záujem ani po početných výzvach dobrovoľne plniť a účelovo oddeľuje možnosť uspokojenia pohľadávky odporcu. Navrhovateľ mal možnosť dohodnúť sa s odporcom na splátkach, ale to odmietol. Poukazoval na to, že právny štát musí zabezpečiť súdnu ochranu tým, ktorý dodržiavajú platné zákony. Navrhoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Na pojednávaní v októbri 2013 navrhovateľ uviedol, že po rozvode ostal sám, manželka ho vyhodila z bytu a hľadal nejaké možnosti. Našiel si byt a vo VÚB banke hľadal možnosť úveru. Bolo to asi 360.000,-- Sk a skrze túto zmluvu založil nehnuteľnosť. Tvrdil, že nerozumel tomu, čo to presne obnáša, teda čo je hypotéka a aký rozdiel je medzi hypotékou a úverom. To sa udialo v roku 2007. Splátky tam boli určené 400,-- Sk mesačne na 19 rokov. Bolo to reálne, pretože vtedy zarábal okolo 15.000,-- Sk až 18.000,-- Sk mesačne. Ale potom v roku 2010 ho preradili na inú prácu a plat mu klesol na 8.000,-- Sk. Na otázku súdu uviedol, že z tých 8.000,-- Sk si už 400,-- Sk na zaplatenie hypotéky nenašiel. Navrhovateľ uviedol, že platil aj nejaké iné splátky. Potom hľadal nejaké možnosti v banke, ale jeho banková poradkyňa tam už nebola. Potom už v banke nebol a nehľadal možnosti, ako s bankou túto situáciu riešiť. Myslel si, že sa to nejako vyrieši. Asi 2 roky dozadu prišiel za ním nejaký pán a nalepil mu na dvere exekúciu a potom to začal riešiť s právnikom. Ten byt stál 430.000,-- Sk a mal ešte jeden úver.

Odporca uviedol, že navrhovateľ mal dva úvery. Poukazoval na to, aby si to neplietol, pretože teraz hovoril o úvere, ktorý nie je predmetom konania. V roku 2005 si kupoval nehnuteľnosť a nie v roku 2007. V roku 2005 si zobral prvý úver na kúpu tejto nehnuteľnosti, ale tento úver nie je predmetom konania. V roku 2007 zobral od VÚB ďalších 100.000,-- Sk, bolo to zrejme už na rekonštrukciu, ako je to uvedené v zmluve. V roku 2008 prestal tento úver splácať a v roku 2009 prebehla dobrovoľná dražba, ktorá bola neúspešná. Pohľadávku sa nepodarilo vymôcť a pohľadávka bola postúpená v roku 2012.

Následne navrhovateľ nahliadol do spisu. Predmetom zmluvy je zmluva o poskytnutí úveru - hypopôžička z roku 2007 na 100.000,-- Sk. Navrhovateľ uviedol, že si nepamätá, že by takúto zmluvu podpísal, aj keď podpis je jeho. Odporca na pojednávaní na to uviedol, že je čudné, že navrhovateľ žaluje zmluvu, ktorú si ani nepamätá. Na otázku súdu, prečo navrhovateľ žaluje tak, ako znie petit návrhu, navrhovateľ odpovedal, že je to z dôvodu krízy a je nezamestnaný.

Odporca poukázal, že na LV sú dve záložné práva. To jedno je z roku 2005 od VÚB banky, tá prvá pôžičky, ktorá je tiež splatná, nespláca sa a druhý je úver 100.000,-- Sk z roku 2007, ktorý je tiež splatný. Odporca figuruje ako druhý záložný veriteľ a pred vykonaním dobrovoľnej dražby museli informovať VÚB banku, ktorá dala súhlas na dobrovoľnú dražbu.

Odporca navrhol navrhovateľovi to, že ak bude splácať túto pôžičku, boli by ochotní mu znížiť splátky. Poukazoval na to, že sa snažili s navrhovateľom komunikovať, navrhnúť mu nejaké riešenie, ale on to odmietol.

Súd poskytol účastníkom konania priestor na to, aby sa dohodli. Navrhovateľ na ďalšom pojednávaní uviedol, že je naklonený dohode, ak dohodu podpíše, tak by zobral návrh späť. Na poslednom pojednávaní koncom februára 2014 uviedol, že napokon sa nedohodli, odporca poukazoval, že návrh bol na 40 Eur mesačne, ale zo strany navrhovateľa bola nulová ochota.

Navrhovateľ na záver uviedol, že trvajú na podanom návrhu v celom rozsahu. Výkon záložného práva a zmluva o záložnom práve nereflektuje samotný dlh, alebo zostatok na dlhu navrhovateľa, v zmluve o postúpení pohľadávky sa určuje dlh vo výške 5.700 Eur, že v pôvodnej zmluve nebolo RPMN, považujú dlh navrhovateľa ako bezúročný a bez poplatku. Dlh v porovnaní s hodnotou bytu je zanedbateľná čiastka a malo by sa to riešiť iným spôsobom. Navrhovali, aby súd žalobe vyhovel.

Odporca uviedol, že hodnota predmetnej nehnuteľnosti je 9.800 Eur, nie vyššia ako to bolo v predchádzajúcom období. Trvali na svojich písomných vyjadreniach a poukazovali na to, že úver je hypotekárnym úverom a nie spotrebiteľským a nevzťahuje sa na neho spotrebiteľské právo. Navrhovali žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

Zmluva o poskytovaní úveru „hypopôžička“ č. N. XXXXX-XX zo dňa 10.8.2007 bola uzatvorená na základe a nasl. ako úverová zmluva. Banka sa zaviazala poskytnúť peňažné prostriedky ako účelový úver na rekonštrukciu nehnuteľnosti a klient sa zaviazal, že peňažné prostriedky vráti, zaplatí úroky a splní záväzky podľa tejto zmluvy. Čiastka bola 104.000,-- Sk. Ďalšia zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. B. XXXXX-XX bola podpísaná ten istý deň . Bola uzatvorená na základe . Predmetom zmluvy bola vyššie uvedená nehnuteľnosť navrhovateľa. V danej zmluve boli uvedené aj podmienky výkonu záložného práva. 6.1. V prípade, že Zabezpečovaná pohľadávka nebude včas a riadne splnená, Záložný veriteľ písomne upovedomí Záložcu a dlžníka o začatí a spôsobe výkonu Záložného práva a z výťažku uspokojí Zabezpečovanú pohľadávku, a to aj v prípade, že Zabezpečovaná pohľadávka je už premlčaná. 6.2. Záložný veriteľ je oprávnený predať záloh niektorým z nižšie uvedených spôsobov najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa doručenia písomného oznámenia o začatí výkonu Záložného práva Záložcovi. 6.3. Záložný veriteľ je oprávnený zvoliť sám vhodný spôsob predaja Nehnuteľnosti, najmä: 6.3.1. na verejnej dražbe právne záväzným postupom podľa o dobrovoľných dražbách (ďalej len ako „predaj na verejnej dražbe“), 6.3.2. v rámci núteného výkonu podľa a nasl. alebo podľa a nasl. Exekučného poriadku (ďalej len ako „predaj podľa osobitných zákonov“), 6.3.3. priamo kupujúcemu, 6.3.4. iným vhodným spôsobom, ktorý zvolil Záložný veriteľ.

Podľa o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom nie sú:

a) hypotekárny úver a komunálny úver podľa osobitného predpisu,

b) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv nehnuteľností, alebo výstavba nehnuteľností,

c) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov,

d) úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti.

Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa , záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa, alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa , ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, 3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, 3f) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa , ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

Podľa , akákoľvek dohoda uzatvorená pred splatnosťou pohľadávky zabezpečenej záložným právom, na ktorej základe sa záložný veriteľ môže uspokojiť tým, že nadobudne vlastnícke právo k veci, bytu alebo nebytovému priestoru, alebo iné právo a inú majetkovú hodnotu, na ktoré je zriadené záložné právo, je neplatná, ak zákon neustanovuje inak.

Podľa , začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu.

Podľa , po oznámení o začatí výkonu záložného práva nesmie záložca bez súhlasu záložného veriteľa záloh previesť. Porušenie zákazu nemá účinky voči osobám, ktoré nadobudli záloh od záložcu v bežnom obchodnom styku v rámci predmetu podnikania záložcu okrem prípadu, keď nadobúdateľ vedel alebo vzhľadom na všetky okolnosti mohol vedieť, že sa začal výkon záložného práva.

Podľa , záložný veriteľ má voči záložcovi právo na úhradu nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.

Podľa , ak je záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností, záložný veriteľ je povinný jedno vyhotovenie oznámenia o začatí výkonu záložného práva zaslať príslušnému okresnému úradu, ktorá začatie výkonu záložného práva vyznačí v katastri nehnuteľností.

Podľa , predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv a deň registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv je neskorší, ako deň oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi a ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, 30-dňová lehota začína plynúť odo dňa registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv.

Podľa , záložca a záložný veriteľ sa môžu po oznámení o začatí výkonu záložného práva dohodnúť, že záložný veriteľ je oprávnený predať záloh spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe aj pred uplynutím lehoty podľa odseku 1.

Podľa , záložný veriteľ, ktorý začal výkon záložného práva s cieľom uspokojiť svoju pohľadávku spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva, môže kedykoľvek počas výkonu záložného práva zmeniť spôsob výkonu záložného práva a predať záloh na dražbe alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov. Záložný veriteľ je povinný informovať záložcu o zmene spôsobu výkonu záložného práva.

Podľa , záložca je povinný strpieť výkon záložného práva a je povinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva. Najmä je povinný vydať záložnému veriteľovi záloh a doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu a poskytnúť akúkoľvek inú súčinnosť určenú v zmluve o zriadení záložného práva. Rovnakú povinnosť má aj tretia osoba, ktorá má záloh alebo doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu u seba.

Podľa , osoba, ktorá má počas výkonu záložného práva záloh u seba, je povinná zdržať sa všetkého, čím by sa hodnota zálohu zmenšila, okrem bežného opotrebovania.

Podľa , pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ v mene záložcu.

Podľa , záložný veriteľ je povinný informovať záložcu o priebehu výkonu záložného práva, najmä o všetkých skutočnostiach, ktoré môžu mať vplyv na cenu zálohu pri jeho predaji.

Podľa , ak sa v zmluve o zriadení záložného práva dohodne, že záložný veriteľ je oprávnený predať záloh iným spôsobom ako na dražbe, záložný veriteľ je povinný pri predaji zálohu postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja zálohu.

Podľa , záložný veriteľ je povinný podať záložcovi písomnú správu o výkone záložného práva bez zbytočného odkladu po predaji zálohu, v ktorej uvedie najmä údaje o predaji zálohu, hodnote výťažku z predaja zálohu, o nákladoch vynaložených na vykonanie záložného práva a o použití výťažku z predaja zálohu. Náklady vynaložené v súvislosti s výkonom záložného práva je záložný veriteľ povinný preukázať.

Podľa , ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje zabezpečenú pohľadávku, záložný veriteľ je povinný vydať záložcovi bez zbytočného odkladu hodnotu výťažku z predaja, ktorá prevyšuje zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.

Podľa , záložné právo zaniká:

a) zánikom zabezpečenej pohľadávky,

b) zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje,

c) ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva,

d) uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené,

e) vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci,

f) ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom,

g) ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení záložného práva určuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom,

h) iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného predpisu,

i) ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa.

Navrhovateľ sa svojim návrhom v prvej časti domáhal v tomto konaní určenia, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti v časti výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou a priamym predajom na tretiu osobu je neplatná. V prvom rade súd chce poukázať na to, že hypotekárny úver v zmysle citovaných zákonných ustanovení nie je spotrebiteľským úverom a nevzťahuje sa na neho zákon o spotrebiteľoch, preto právna argumentácia navrhovateľa v tomto smere neobstojí. Veď základom hypotekárneho úveru je zabezpečenie tohto úveru nehnuteľnosťou, inak by hypotéka nemala svoju základnú náležitosť a to, že dlžník ručí za poskytnutý úver nehnuteľnosťou. Súčasťou zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru je aj zmluva o zriadení záložného práva v zmysle citovaných ustanovení . V tejto zmluve, ktorú uzavrel navrhovateľ s VÚB bankou dodržujúcou právne predpisy sa zmluvné strany dohodli na podmienkach výkonu záložného práva, preto súd nenašiel právny dôvod vyhlásiť túto časť za neplatnú. Veď predsa zmluva o zriadení záložného práva uzavretá v súlade s citovanými ustanoveniami logicky obsahuje aj výkon záložného práva, inak by takáto zmluva ak by neustanovovala podmienky výkonu záložného práva, zvýhodňovala by výrazným spôsobom jednu stranu zmluvného vzťahu a v tomto prípade navrhovateľa, ktorý si od banky peniaze požičiaval. je riadnym legitímnym právnym nástrojom v právnom poriadku Slovenskej republiky, ktorým si záložný veriteľ istí svoju pohľadávku.

Ďalšou časťou žaloby bol návrh na určenie, že zmluvné podmienky pod bodom 6.1. a 6.3. a 6.3.1., 6.3.3. a 6.3.4. sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Opätovne tu súd chce poukázať na to, že zmluva o záložnom práve, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o hypotekárnom úvere sa nespravuje zmluvou o spotrebiteľských úveroch, vyhlasovanie neprijateľných podmienok v tomto smere nie je možné. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na svoju právnu argumentáciu vyššie uvedenú a na to, že ak by právna prax pristúpila na to, že by vyhlasovala zmluvu o zriadení záložného práva, ktorá bola podpísaná k hypotekárnemu úveru, čo i len v časti neplatnou, mohlo by nastať znefunkčnenie trhu s hypotekárnymi úvermi poskytovanými riadnymi bankovými subjektmi v Slovenskej republike.

Žiada sa ešte súdu poukázať na konanie navrhovateľa v tomto procese. Právny poriadok Slovenskej republiky, ale ani európske právo nemôže poskytovať ochranu nezodpovednému klientovi, ktorý svoje záväzky nespláca ani čiastočným spôsobom. Súd chce zdôrazniť, že v konaní bola odporcovi poskytnutá možnosť uzavrieť zmluvu s navrhovateľom o postupnom splácaní predmetnej istiny 40 Eur mesačných splátkach, ktoré nebol ochotný splácať napriek tomu, že súd poskytol priestor na to, aby si tieto možnosti zvážil. Preto tento postoj navrhovateľa naznačuje, že podanie tejto žaloby bolo čisto účelové bez snahy riešiť situáciu a splniť svoje záväzky a reálne neprísť o svoju nehnuteľnosť. Aj jeho výpoveď na pojednávaní, že hoci vedel, že hypotekárny úver nespláca, neriešil túto situáciu s bankou, vyhýbal sa prevzatiu listinných zásielok naznačuje jeho postoje, ktoré nemôže právny štát chrániť. Naopak postoj odporcu sa javil v konaní ako férový a niekoľkokrát ponúknutá šanca vo vzťahu k odporcovi, aby svoj dlh začal splácať v nejakých aj keď malých splátkach s tým, že by neprišlo k realizácii záložného práva. Keď navrhovateľ túto možnosť neprijal, javí sa súdu jeho správanie a podanie tejto žaloby vysoko účelovo.

Bez ohľadu však na túto skutočnosť sú podstatné právne závery uvedené vyššie a z týchto súd návrh navrhovateľa zamietol.

O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti vo veci samej podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ustanovenia , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.