Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/116/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky I. D., nar. X.X.XXXX, bytom D., C. XX proti odporcovi B. D., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Skalica zo 6. novembra 2012 č. k. -76, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa uznesením napadnutým odvolaním zastavil konanie a o trovách konania vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil ustanovením a (ďalej len „“) a tým, že navrhovateľka vzala späť svoj návrh na začatie konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov z dôvodu uzavretej dohody účastníkom o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a súhlasom odporcu so späťvzatím návrhu na začatie konania. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením a zastavením konania a tým, že účastníkom trovy konania v konaní nevznikli.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podala odvolanie navrhovateľka, ktorým, posúdiac odvolanie podľa obsahu ( ), žiadala uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila tým, že súd zastavil konanie z dôvodu jej späťvzatia návrhu na začatie konania, ale ona z pojednávania konaného 6.11.2012 odišla a nič nepodpísala. Uviedla, že pod nátlakom 25.3.2010 podpísala dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, podľa ktorej jej mal dať odporca aspoň 4 veci, ale ani tie jej nedal. Je bezdomovkyňa. Podľa jej názoru, za 33 rokov manželstva má nárok aspoň na niečo.

Odporca navrhol uznesenie súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť. Uviedol, že na pojednávaní o danej veci 6.11.2012 navrhovateľka potvrdila uzavretie dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) a uviedla, že na podanom návrhu netrvá a berie ho späť. Po tomto vyjadrení navrhovateľky na výzvu sudkyne súhlasil so späťvzatím návrhu a súd vyhlásil uznesenie o zastavení konania. Po vyhlásení uznesenia navrhovateľka opustila pojednávaciu miestnosť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ) oprávnenou osobou - účastníčkou konania ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a contrario), preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( O. s. p ) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

Predmetom konania je zastavenie konania pre späťvzatie návrhu na začatie konania.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka namietala účinnosť späťvzatia návrhu na začatie konania, keďže chcela v konaní o danej veci pokračovať, odvolací súd musel posúdiť obsah prejavu vôle navrhovateľa (späťvzatie návrhu na začatie konania) a účinnosť prejavu vôle odporcu - súhlas so späťvzatím návrhu na začatie konania.

Podľa navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní (ods. 2 citovaného ustanovenia).

V zmysle ods. 3 citovaného ustanovenia nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Citované ustanovenie rešpektuje navrhovateľa ako dominus litis. Iba výnimočne, ak navrhovateľ vezme návrh späť, súd konanie nezastaví. Je to tak iba v prípade, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí. O nesúhlase so späťvzatím súd rozhodne uznesením, proti ktorému je prípustné odvolanie ( ). Nesúhlas odporcu so späťvzatím nie je účinný, a teda netreba ani zisťovať jeho stanovisko, ak došlo k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, o späťvzatie návrhu na rozvod, o neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd nemusí zastaviť konanie podľa v prípade, ak ide o konanie, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, ak dospeje k záveru, že sú na takéto konanie dôvody. O zastavení konania súd rozhoduje uznesením. Uznesenie o zastavení konania nemožno považovať za rozhodnutie, ktorým sa upravuje vedenie konania v zmysle , preto proti uzneseniu je prípustné odvolanie. Vyhovieť odvolaniu bude možné iba výnimočne, a to v prípade, ak došlo k nesprávnemu hodnoteniu prejavu navrhovateľa, alebo ak súd nevzal do úvahy vážne dôvody odporcu, pre ktoré nesúhlasil so späťvzatím návrhu. Bude to napríklad vtedy, ak navrhovateľ vezme návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva späť potom, čo odporcovi už uplynula lehota na podanie takéhoto návrhu ( ). Zastavením konania by mu bola odopretá súdna ochrana. Pre späťvzatie návrhu na začatie konania je preto potrebný výslovný a určitý prejav navrhovateľa, ktorým vyhlasuje voči súdu, aby o jeho návrhu na začatie konania ďalej nekonal a ani nerozhodoval. O späťvzatie návrhu ide len vtedy, ak prejav účastníka nezanecháva pochybnosti o svojom obsahu a zmysle. Späťvzatie návrhu je procesným úkonom navrhovateľa, ktorým sa obracia k súdu a ktorým sa zrieka hmotnoprávnych a procesnoprávnych účinkov spojených s podaním návrhu na začatie konania a disponuje tak len konaním a nie aj predmetom.

Navrhovateľka vo svojom návrhu na začatie konania, doručenom súdu 5.9.2011, si uplatnila právo na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pred začatím pojednávania 6.11.2012 (č. l. 72) navrhovateľka uviedla, že na podanom návrhu už netrvá, pretože medzi účastníkmi bola uzatvorená Dohoda o vyporiadaní BSM a berie návrh na začatie konania späť. Odporca uviedol, že súhlasí so späťvzatím návrhu na začatie konania. Uvedené skutočnosti vyplývajú zo zápisnice o pojednávaní konanom 6.11.2012. Z uvedenej zápisnice vyplýva aj vyhlásenie uznesenia, ktorým súd konanie zastavil

a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Uznesenie bolo vyhlásené, odôvodnené a dané poučenie o opravnom prostriedku (č. l. 73). Z úradného záznamu z č. l. 74 vyplýva, že navrhovateľka odmietla podpísať bez uvedenia dôvodu predloženú jej zápisnicu zo 6.11.2012. Z úradného záznamu na č. l. 75 vyplýva, že navrhovateľka prevzala fotokópiu zápisnice zo 6.11.2012 dňa 19.11.2012.

Podľa o úkonoch, pri ktorých súd koná s účastníkmi alebo vykonáva dokazovanie, spisuje sa zápisnica. V zápisnici sa najmä označí prejednávaná vec, uvedú sa prítomní, opíše sa priebeh dokazovania a uvedie sa obsah prednesov a výroky rozhodnutia; ak nahrádza zápisnica podanie, musí mať aj jeho náležitosti.

Podľa zápisnicu podpisuje predseda senátu, samosudca alebo súdny úradník a zapisovateľ, ktorý zápisnicu spísal; ak predseda senátu nemôže zápisnicu podpísať, podpíše ju za neho iný člen senátu. Ak bol uzavretý zmier, podpisujú zápisnicu aj prítomní účastníci. Zápisnicu o hlasovaní podpisujú všetci členovia senátu a zapisovateľ.

Podľa predseda senátu alebo samosudca opraví v zápisnici chyby v písaní a iné zrejmé nesprávnosti. Predseda senátu alebo samosudca rozhoduje aj o návrhoch na doplnenie zápisnice a o námietkach proti jej zneniu. Každá námietka účastníka konania proti zneniu zápisnice, vedeniu konania alebo správania účastníkov konania, ktorej súd nevyhovel, musí byť v zápisnici uvedená.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že zápisnica, ktorá obsahuje zákonom stanovené náležitosti, je verejnou listinou ( ), účastník, ktorý s obsahom tejto zápisnice nesúhlasí, musí svoje tvrdenia preukázať. Zápisnicu, ktorá obsahuje úkony dispozície konaním a predmetom konania (úkony procesných a hmotnoprávnych dispozícií), v záujme právnej istoty sa odporúča dať podpisovať tomu, kto taký úkon robí, aj keď by inak nemal túto povinnosť. Z ustanovenia vyplýva, že zápisnicu v prípade uzavretia zmieru podpisujú aj prítomní účastníci. Z ustanovenia vyplýva, že o návrhoch na doplnenie zápisnice a o námietkach proti jej zneniu, rozhoduje predseda senátu alebo samosudca. Námietka, ktorej súd nevyhovel, musí byť uvedená v zápisnici.

Zo zápisnice nevyplýva, že samosudkyňa nevyhovela akejkoľvek námietke akéhokoľvek účastníka konania a uvedenú skutočnosť netvrdila ani navrhovateľka. Z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že zápisnica o pojednávaní je verejnou listinou, nakoľko obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti. Pokiaľ by navrhovateľka nesúhlasila s jej znením, musela by svoje tvrdenia preukázať. Navrhovateľka však nevyjadrila nesúhlas so znením zápisnice zo 6.11.2012, ani nenamietala svoj dispozitívny úkon, ktorým vzala návrh na začatie konania späť, namietala len, že uvedenú zápisnicu nepodpísala. Požiadavka písomnej formy hmotnoprávneho úkonu účastníka učineného voči súdu je splnená, ak je tento právny úkon zachytený v zápisnici o pojednávaní, či inom úkone súdu. K platnosti tohto úkonu nie je treba, aby účastník, ktorý ho učinil, zápisnicu podpísal. Uvedené platí pre hmotnoprávny úkon ale rovnako aj pre procesný úkon. Späťvzatie návrhu na začatie konania, ako už bolo konštatované v predchádzajúcom, je procesným úkonom navrhovateľa, ktorým sa obracia k súdu a ktorým sa zrieka hmotnoprávnych a procesnoprávnych účinkov spojených s podaním návrhu na začatie konania a disponuje tak len konaním a nie aj predmetom.

V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že i keď procesný úkon navrhovateľky, ktorým vzala návrh na začatie konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva späť, zachytený v zápisnici o pojednávaní 6.11.2012, nie je navrhovateľkou vlastnoručne podpísaný (nemusí byť, odporúča sa len z dôvodu právnej istoty), že navrhovateľka vzala svoj návrh na začatie konania späť, nakoľko ňou prejavený dispozitívny právny úkon nevzbudzuje pochybnosti o tom, že ním prejavila svoju vôľu o tom, že na podanom návrhu netrvá, pretože medzi účastníkmi bola uzavretá dohoda o vyporiadaní BSM a návrh berie späť.

Z uvedených skutočností vyplýva, že vzhľadom k späťvzatiu návrhu na začatie konania v konaní o vyporiadaní BSM pred začatím pojednávania, nebol k späťvzatiu návrhu na začatie konania navrhovateľkou potrebný súhlas odporcu. Z prejavu vôle vykonaného navrhovateľkou na pojednávaní 6.11.2012 vyplýva jednoznačne úmysel navrhovateľky vziať návrh vo veci o vyporiadaní BSM späť a konanie zastaviť. Späťvzatie návrhu je procesným právnym úkonom určitým, nezanechávajúcim pochybnosti o tom, čo chcela navrhovateľka ním vyjadriť a dosiahnuť.

Z uvedeného vyplýva, že právny úkon späťvzatie návrhu bol uskutočnený osobou k tomu oprávnenou - účastníčkou konania - navrhovateľkou a spôsobom a formou určitou. S perfektne vykonaným právnym úkonom zákon spája účinok zastavenia konania. Preto pokiaľ súd prvého stupňa zastavil konanie o danej veci, správne posúdiac navrhovateľkou vykonaný právny úkon späťvzatím návrhu na začatie konania, za súhlasu odporcu, ktorý nebol potrebným, rozhodol správne.

Odvolací súd postupujúc podľa potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej správnosti vcelku, pretože aj o práve na náhradu trov konania súd správne rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie a) mohlo sa začať i bez návrhu; b) skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné; c) bolo zastavené. Keďže v danej veci neplatí zásada zodpovednosti za výsledok konania, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ako vecne správne rozhodol súd prvého stupňa, keďže konanie bolo zastavené.

O práve na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie, v zmysle , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, a úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko si žiadne trovy v zmysle neuplatnil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.