Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Co-46-2013.pdf
PDF · 101.36 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/46/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci žalobcov: 1/ Y. K., nar. XX.XX.XXXX a 2/ S. Z., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom G. XXXX/XX, I. S., obaja zastúpení JUDr. Evou Skačániovou, advokátkou so sídlom Korzo B. Bartóka 789/3, Dunajská Streda, proti žalovaným: 1/ KONTO KREDIT, s. r. o., so sídlom Národná 10, Žilina, IČO: 36 415 413, zastúpený splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Kvetoslava Kolínová, s. r. o., Národná 10, Žilina, IČO: 47 240 997 a 2/ S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, L., zastúpený splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária Hagara - Hagarová, s. r. o., D. Dlabača 35, Žilina, IČO: 36 806 497, o určenie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 13. septembra 2012, č.k. 7C/28/2008-308, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti vo vzťahu k žalovanému 1/ p o t v r d z u j e a v zamietajúcej časti vo vzťahu k žalovanému 2/ m e n í tak, že žalobcovia 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených Okresným úradom Dunajská Streda, odborom katastrálnym, na LV č. XXXX, k. ú. I. S., obec I. S., ako byt č. 3 na 2. poschodí, vchod č. 33, v bytovom dome s.p. XXXX, postavenom na parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 2005 m2 a parc. č. XXXX/ X zastavané plochy a nádvoria o výmere 229 m2, vrátane spoluvlastníckeho podielu na zastavaných pozemkoch a spoločných častiach a zariadeniach domu v podiele 25/100-ín, a to každý v podiele 1/2-ice.
Žalobcovia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho konania vo výške 259,69 eur, a to do rúk jeho splnomocnenkyne do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ oprávneným spoločne a nerozdielne náhradu trov tohto konania vo výške 1.780,86 eur, a to do rúk ich advokátky do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa konanie čiastočne čo do určenia neplatnosti úverovej zmluvy č. 96/2006 zo dňa 02.06.2006 uzavretej medzi odporcom v 1/ rade a navrhovateľmi v 1/,2/ rade, ako aj zmluvy nadväzujúcej o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a kúpnej zmluvy uzavretej medzi odporcom v 1/ rade ako predávajúcim a odporcom v 2/ rade ako kupujúcim zo dňa 17.04.2008 zastavuje. Vo zvyšku súd návrh zamieta. Odporcom 1/, 2/, (a nesprávne aj 3/) sa náhrada trov konania nepriznáva.
Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 37 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ako aj ust. § 80 písm. c) O.s.p., keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zmluva o úvere a zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti ako príloha č. 1 k zmluve o úvere a následne aj kúpna zmluva sú platné. Osobami oprávnenými dovolať
sa neplatnosti právneho úkonu sú dotknutí účastníci zmluvy. Tomu, kto spôsobil neplatnosť právneho úkonu, neprislúcha právo dovolať sa neplatnosti právneho úkonu, lebo nie je oprávnenou osobou. Premieta sa tu zásada dobrej viery vo svojom špecifickom vyjadrení, t.j., že nikto nemôže mať prospech zo svojho nepoctivého správania sa, resp., že sa takéto správania nemôže vo svoj prospech dovolať. V prípade, že žalobca sa dodatočne dovoláva neplatnosti právnych úkonov, treba to kvalifikovať ako právny úkon, ktorého neplatnosti spôsobili sami žalobcovia, a preto podľa ust. § 40a OZ nemôže sa neplatnosti dovolať. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že žalobcovia zmluvu o úvere, ako aj zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľností, ako aj zmluvu o pôžičke uzavreli dobrovoľne, po zvážení bez akéhokoľvek násilia. Súd nezistil dôvod neplatnosti týchto zmlúv v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Žalobcovia sa zaviazali splácať úver žalovanému v prvom rade , pričom s týmto úverom s ich súhlasom a vedomím disponovala L. X.. Nevedno, z akého dôvodu podpísali žalobcovia so I. H. zmluvu o pôžičke. Žalobcovia sa dobrovoľne a po zvážení sami rozhodli, že idú do takéhoto rizika, a preto dôvodom neplatnosti týchto zmlúv nemôže byť ich podvedenie na základe uzavretia neuvážených právnych úkonov. Viac než pravdepodobné je, že L. X. sa dopustila trestného činu a tak vylákala aj od iných peniaze, avšak nepredvídavosť žalobcov nemôže zakladať neplatnosť právnych úkonov, nakoľko ako dospelí, svojprávni ľudia mohli predvídať takéto riziko, keď uzatvárali tieto zmluvy, ku ktorým dobrovoľne vydali všetky podklady, bez ktorých by nemohla byť uzavretá zmluva o úvere a ani na ne nadväzujúce zmluvy. Nemôže sa dovolávať neplatnosti právnych úkonov ten, kto ich sám spôsobil. Podľa § 80, písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Výsledkami vykonaného dokazovania súd riešil predbežnú otázku platnosti resp. neplatnosti zmlúv a dospel k záveru, že zmluva o úvere a zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ako aj kúpna zmluva sú platné, a preto žalobu o určenie, že žalobcovia v 1/ a v 2/ rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti vedených Správou katastra v Dunajskej Strede na LV č XXXX, k.ú, I. S. ako byt č. 3 na 2. poschodí vo vchode č. 33, v bytovom dome s.č. XXXX, na parc.č.XXXX/X a parc.č. XXXX/X vrátane spoluvlastníckeho podielu na zastavaných pozemkoch a spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu v podiele 25/100-ín, a to každý v rovnakom diely v 1/2-ici zamietol. Žalovaní mali v konaní úspech, avšak vzhľadom na charakter sporu a majetkové pomery žalobcov, ktorí zostali bez vlastného bývania (hoci vlastným zavinením) súd nepovažoval za spravodlivé, aby uhrádzali náhradu trov konania žalovaným.
Proti zamietajúcej časti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia, ktorí navrhli rozsudok v napadnutej časti zmeniť a ich žalobe vyhovieť, alternatívne rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedli, že žalobu na určenie neplatnosti právnych úkonov odôvodnili tým, že zmluvy neuzavreli vážne, zmluvu o úvere neuzavreli preto, že potrebovali oni peniaze, na takýto úkon ich naviedla Ing. X., ktorá takýmto spôsobom získala peniaze od viacerých občanov, z požičaných peňazí však nič nedostali. Na základe fingovaného splnomocnenia zo dňa 30.05.2006, ktoré žalobcovia nepodpísali, mala prevziať požičané peniaze 700.000 Sk Ing. X.. Zmluvou o úvere z 02.06.2006 im však žalovaný 1/ poskytol len 350.000 Sk, ktoré mali vrátiť navýšené o 49.000 Sk 12.09.2006. Úverová zmluva bola zabezpečovaná zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti. Obsah oboch zmlúv dostatočne nepochopili, ani si ich neprečítali, spoliehali sa na Ing. X., ktorá všetko vybavovala a uistila ich, že všetko bude v poriadku. Na zabezpečenie ich viazanosti vypracovala a dala im podpísať zmluvu, podľa ktorej požičali I. H. 400.000 Sk, t.j. sumu, ktorá sa v podstate zhodovala s tým, čo mali vrátiť žalovanému 1/. Žalobkyňa 2/ za žalobcu 1/ podpísala len žiadosť o úver, ktorú nevyplnila a predpokladá, že túto žiadosť vypísala tiež Ing. X., pričom z celej tejto akcie oni nemali žiadny prospech, naopak, utrpeli škodu, pretože zaplatili dve splátky po 16.613 Sk a stratili vlastníctvo k bytu. Právne žalobu odôvodnili ust. § 37, § 39 a § 49a OZ s tým, že s poukazom na ust. § 37 a § 39 OZ išlo o absolútne neplatné právne úkony. Právne úvahy súdu v tomto ohľade sú podľa ich názoru nepreskúmateľné, nakoľko súd síce v teoretickej rovine sa zaoberá výkladom vôle ako základným predpokladom platnosti právneho úkonu, ale v konečnom dôsledku na prejednávanú vec právny záver nekonkretizoval. Súd analyzoval zmluvu o úvere povrchne, bez toho, aby preskúmal celý jej obsah a dohodnuté podmienky, pričom zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti neanalyzoval vôbec tak z hľadiska obsahového, ako aj právneho. Podľa ich názoru v prípade zmluvy o úvere ide o spotrebiteľskú zmluvu, a teda ňou bol založený vzťah spotrebiteľský, ktorý je potrebné posudzovať v zmysle zákona č. 634/1992 Zb.. Podľa obsahu tejto zmluvy je zrejmé, že obsahuje také podmienky, ktoré znamenajú ich diskrimináciu, vybočujú z pravidiel morálky, zavádzajú a vykazujú značnú nerovnosť zmluvných strán v ich neprospech. Za nepochybne neprijateľnú podmienku treba považovať zabezpečenie úveru zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a
to aj podľa znenia ust. § 553 OZ účinného do 28.02.2007, pretože formulácia tejto podmienky v zmluve je v rozpore s týmto ustanovením, nakoľko umožňuje definitívny prevod vlastníctva bez ohľadu na výšku zostatku dlhu a bez nároku dlžníka na vrátenie plnenia, ktoré už poskytol. Žalovaný 1/ sa nemohol stať vlastníkom sporného bytu, ak je zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti absolútne neplatným právnym úkonom. Ak žalovaný 1/ predal byt žalovanému 2/, previedol niečo, na čo nemal právo; predal sporný byt, hoci nebol jeho vlastníkom.
K odvolaniu žalobcov sa písomne vyjadril žalovaný 2/, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené osoby - účastníci konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 O.s.p.), v zákonom stanovenej lehote (§ 204 O.s.p.) na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok je v časti zamietnutia žaloby vo vzťahu k žalovanému 1/ vecne správny a v časti zamietnutia žaloby vo vzťahu k žalovanému 2/ nesprávny a je potrebné ho v tejto časti zmeniť.
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 7C/28/2008 bolo určenie neplatnosti úverovej zmluvy č. 96/2006 zo dňa 02.06.2006 uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalobcami, ako aj nadväzujúcej zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovaným 2/ ako kupujúcim zo dňa 17.04.2008, ako aj určenie, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi v žalobe označených nehnuteľností.
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa konanie čiastočne čo do určenia neplatnosti úverovej zmluvy č. 96/2006 zo dňa 02.06.2006 uzavretej medzi odporcom v 1/ rade a navrhovateľmi v 1/,2/ rade, ako aj zmluvy nadväzujúcej o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a kúpnej zmluvy uzavretej medzi odporcom v 1/ rade ako predávajúcim a odporcom v 2/ rade ako kupujúcim zo dňa 17.04.2008 zastavuje. Vo zvyšku súd návrh zamieta. Odporcom 1/, 2/, 3/ sa náhrada trov konania nepriznáva.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa v časti zamietnutia žaloby a súvisiacej časti trov konania.
Odvolatelia odvolanie odôvodnili v podstate tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný vtedy, keď prvostupňový súd neúplne a nesprávne zistí skutkový stav, nevyčerpá všetky možnosti na vykonanie dokazovania a dokazovanie vedie nesprávne, či neúplne. Odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ustanoveniam § 122 až § 135 O.s.p. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, no vec nie celkom správne právne posúdil.
Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa, ktorý v odôvodnení svojho rozsudku podrobne rozpísal postupnosť uzatváraných zmlúv medzi účastníkmi.
Je potrebné však vytknúť súdu prvého stupňa, že sa dôsledne nezaoberal po čiastočnom späťvzatí žaloby v časti určenia neplatnosti zmlúv otázkou platnosti uzatvorenej zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. Vychádzajúc z prechodných ustanovení § 879j OZ, (ne)platnosť uzavretej zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 02.06.2006 bolo potrebné posudzovať podľa § 553 ods. 1 a 2 OZ v znení platnom do 31.12.2007. Znenie § 553 OZ v znení do 31.12.2007 bolo začlenené do OZ až na základe novely vykonanej zákonom č. 509/1991 Zb.. Podľa tohto ustanovenia sa jedná o zabezpečovací prevod práva v tom prípade, ak dlžník prevedie na veriteľa svoje právo (napríklad vlastnícke) s rozväzovacou podmienkou, že bude splnený zabezpečený záväzok. Zabezpečovacím prevodom práva tak dochádza (i keď podmienene) ku zmene v osobne nositeľa práva; ak však hlavný záväzok bude splnený, obnovuje sa bez ďalšieho pôvodný vzťah. Uzavretie zmluvy o úvere je hlavným záväzkom vo vzťahu k uzavretej zmluve o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo dňa 02.06.2006, ktorá plní zabezpečovaciu funkciu vo vzťahu k tomu, ak by žalobcovia ako dlžníci svoj zmluvný záväzok z uzatvorenej zmluvy riadne a včas nesplnili. Znamená to, že uzavretie zmluvy o zabezpečovacom prevode má akcesorickú povahu vo vzťahu k uzavretému zmluvného vzťahu medzi žalobcami a žalovaným 1/. Skutočnosť, že medzi žalobcami a žalovaným 1/ došlo dňa 02.06.2006 k uzatvoreniu zmluvy o zabezpečovacom prevode práva podľa § 553 OZ v znení platnom do 31.12.2007 vyplýva zo znenia uzatvorenej zmluvy. Z čl. II vyplýva, že dlžníci ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností označených v čl. II.1 zmluvy prevádzajú v prospech veriteľa vlastnícke právo k prevádzanej nehnuteľnosti. Z uvedeného článku predmetnej zmluvy vyplýva, že k prevodu vlastníckeho práva z dlžníkov na veriteľa podľa tohto dojednania došlo už momentom uzavretia tohto záväzku. Vlastnícke právo nadobúdateľa - veriteľa (žalovaného 1/) bolo podmienené dobou, na ktorú bol dojednaný hlavný záväzok, t.j. do vrátenia úveru dlžníkmi. V čl. VI zmluvy o zabezpečovacom prevode bola dojednaná medzi účastníkmi rozväzovacia podmienka, že vlastnícke právo veriteľa bude trvať len po určitú (v zmluve stanovenú) dobu. Ak bude záväzok splnený, obnovuje sa pôvodný vlastnícky stav dlžníkov (žalobcov). Ust. § 553 ods. 1 a 2 OZ v znení platnom do 31.12.2007 neupravuje ďalšie podmienky, ako by záväzok takéhoto charakteru (ako podobne u iných kogentných záväzkových vzťahov) mal byť upravený (napríklad neupravuje predmet zabezpečovacieho prevodu, obsah záväzku a podobne). Podľa názoru odvolacieho súdu nesplnením si povinnosti dlžníka z hlavného záväzku, zabezpečovací prevod práva spĺňa uhradzovaciu funkciu. Z toho vyplýva povinnosť pre účastníkov zmluvy upraviť v zmluve práva a povinnosti tak, aby nebolo pochýb o tom, akým spôsobom sa majú strany (veriteľa a dlžník) z prevodu práva medzi sebou vysporiadať. V danom prípade v zmluve o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva absentuje také dojednanie, že v prípade, ak sa vlastníctvo veriteľa stane nepodmieneným (v dôsledku, že dlžník riadne a včas záväzok nesplní), nadobúdateľovi (veriteľovi) síce vzniklo právo na plnohodnotné nakladanie veci v súlade s § 123 ods. 1 OZ a čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, avšak nie je zrejmé, že dlžníkom po speňažení majetku má byť zaistené vydanie tzv. hyperochy. Absencia takéhoto dojednania, ako náležitosti zmluvy, robí podľa názoru odvolacieho súdu právny úkon neplatným. V dôsledku absencie takéhoto dojednania medzi účastníkmi zmluvy to znamená, že pokiaľ žalovaný 1/ na základe kúpnej zmluvy previedol vlastnícke právo k predmetu zabezpečovacieho prevodu na žalovaného 2/ za dohodnutú kúpnu cenu k vyplateniu rozdielu medzi nevrátenou časťou úveru a speňaženou hodnotou zabezpečovacieho prevodu práva nedošlo, keďže v zmluve takéto dojednanie absentovalo.
Aj keď ust. § 553 ods. 1 OZ v znení platnom do 31.12.2007 na rozdiel od iných konkrétnych hypotéz pre zmluvy uzatvárané podľa OZ neuvádzalo výpočet zákonných náležitostí pri uzatvorení zmluvy o prevode práva, je nepochybné, že ani pre platnosť tohto druhu zmlúv nemohlo prísť k obchádzaniu všeobecných náležitostí uvedených v § 37 ods. 1 a § 39 OZ.
Práve na vyvolanú nejednoznačnosť výkladu ust. § 553 ods. 1 OZ v znení platnom do 31.12.2007 bola zákonom č. 568/2007 Z.z. vykonaná právna úprava, ktorou bolo zmenené znenie ust. § 553 a doplnené nové ust. § 553a až § 553e. Táto novela vyplynula práve z potreby doplniť doterajšiu stručnú úpravu zabezpečovacieho prevodu práva a podrobne vymedziť právne postavenie prevodcu a nadobúdateľa práva. Zákon presne vymedzil v § 553a ods. 2 OZ, čo musí obsahovať zmluva o zabezpečovacom prevode práva a nová zákonná úprava predovšetkým zmenila spôsob nadobudnutia prechodu práva, ktoré bolo predmetom zabezpečenia, na veriteľa, zaviedla výkon zabezpečovacieho prevodu práva, podľa ktorého veriteľ už nenadobudne právo, ktoré bolo na neho dočasne prevedené,
v dôsledku nesplnenia záväzku zo strany dlžníka, ale musí uplatniť výkon zabezpečovacieho práva. S poukazom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru o absolútnej neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva uzatvorenej medzi žalobcami a žalovaným 1/ a na základe toho i k neplatnosti uzatvorenej kúpnej zmluvy medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, predmetom ktorej boli sporné nehnuteľnosti, nakoľko žalovaný 1/ sa nestal vlastníkom predmetných nehnuteľností, na základe čoho nemohol na žalovaného 2/ kúpnou zmluvou previesť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam.
S prihliadnutím na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zamietnutia žaloby vo vzťahu k žalovanému 2/ zmenil tak, že žalobe vyhovel.
Vzhľadom na to, že účastníkmi konania o určenie vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva k nehnuteľnostiam sú jednak osoby navrhujúce takéto určenie a jednak osoba (osoby), ktoré sú v príslušnom katastri nehnuteľností zapísané ako vlastník (spoluvlastníci) predmetných nehnuteľností, odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti vo vzťahu k žalovanému 1/, ktorý v súčasnosti už nie je zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník predmetných nehnuteľností, a teda v spore nemá vecnú pasívnu legitimáciu.
O náhrade trov odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalobcami a žalovaným 1/ odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému 1/ priznal náhradu trov konania vo výške 259,69 eur titulom trov právneho zastúpenia s nasledujúcou špecifikáciou: 1 úkon právnej služby (účasť na odvolacom pojednávaní) vo výške 61,87 eur, 1krát režijný paušál vo výške 8,04 eur, náhrada cestovného vo výške 82,58 eur (cesta motorovým vozidlom Žilina - Trnava a späť, 300 km, spotreba 6,8 l/100 km, základná sadzba 0,183 eur/1 km, cena PHM 1,357 eur/1 l) a náhrada za stratu času vo výške 107,20 eur (8 polhodín po 13,40 eur). Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. súd žalobcom uložil priznanú náhradu trov konania zaplatiť splnomocnencovi žalovaného 1/.
O náhrade trov konania (prvostupňového i odvolacieho) vo vzťahu medzi žalobcami a žalovaným 2/ odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a 2. O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešným žalobcom priznal náhradu trov prvostupňového konania vo výške 132,78 eur za zaplatený súdny poplatok a vo výške 1.492,92 eur titulom trov právneho zastúpenia s nasledujúcou špecifikáciou: vo vzťahu k žalobcovi 1/: 1. 14.05.2008 - prevzatie, príprava 2. 15.05.2008 - spísanie návrhu 3. 23.06.2008 - spísanie vyjadrenia 4. 29.01.2009 - účasť na pojednávaní 5. 30.04.2009 - účasť na pojednávaní 6. 30.11.2009 - spísanie odvolania proti uzneseniu č. 7C/28/2008-156 z 23.11.2009 7. 19.10.2010 - účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené (1/4-ina odmeny) 8. 30.11.2010 - účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené (1/4-ina odmeny) 9. 07.12.2010 - spísanie vyjadrenia k vzájomnému návrhu odporcu 1/ 10. 01.02.2011 - účasť na pojednávaní 11. 01.03.2011 - účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené (1/4-ina odmeny) 12. 14.06.2011 - účasť na pojednávaní 13. 12.03.2012 - spísanie podania na súd 14. 29.03.2012 - účasť na pojednávaní 15. 21.08.2012 - spísanie späťvzatia časti návrhu 16. 13.09.2012 - účasť na pojednávaní 17. 26.11.2012 - spísanie odvolania proti rozsudku Za rok 2008: 3x 1.465,- Sk + 3x 190,- Sk režijný paušál = 4.965,- Sk (164,81 €) Za rok 2009: 3x 53,49 € + 3x 6,95 € režijný paušál = 181,32 € Za rok 2010: 2x 13,87 € (1/4-ina z 55,49 €) + 55,49 € + 3x 7,21 € režijný paušál = 104,86 € Za rok 2011: 2x 57,- € + 14,25€ (1/4-ina z 57,-€) + 3x 7,41€ režijný paušál = 150,48€ Za rok 2012: 5x 58,69€ + 5x 7,63€ režijný paušál = 331,60€ Spolu: 933,07€ Podľa § 13 ods. 2 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov 933,07€ - 20% = 746,46€. Vo vzťahu k žalobkyni 2/ obdobne ako u žalobcu 1/.
Ďalej súd priznal žalobcom náhradu trov odvolacieho konania vo výške 155,16 eur titulom trov právneho zastúpenia s nasledujúcou špecifikáciou: 1 úkon právnej služby (účasť na odvolacom pojednávaní) vo výške 61,87 eur, režijný paušál 8,04 eur, znížená o 50% za každého zo žalobcov, cestovné náklady za použitie motorového vozidla vo výške 31,69 eur (cesta Dunajská Streda - Trnava a späť, 2krát 62 km, spotreba 4,7 l/100 km, cena PHM 1,535 eur/1 l a náhrada za stratu času vo výške 53,60 eur. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. súd žalovanému 2/ uložil priznanú náhradu trov konania zaplatiť advokátke žalobcov.
Senát krajského súdu rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.