Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/132/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudcom JUDr. Dagmar Buchalovou v právnej veci navrhovateľky: E. E., J.. X.X.XXXX, G. F. U. Č.. XX, G., zastúpená JUDr. Ľubica Balková, advokátka so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, proti odporcovi: Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s., so sídlom Letisko M. R. Štefánika, Brastislava, IČO: 35 884 916, o uloženie povinnosti, rozhodol dňa 19. 03. 2014

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zabezpečiť navrhovateľke užívanie 1-izbového bytu na F. U. XX I. G. v stave spôsobilom na riadne užívanie, plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu, najmä zabezpečením dodávok tepla, teplej vody, vody, elektrickej energie, a tiež zdržať sa akýchkoľvek zásahov do práva užívať byt v stave spôsobilom na riadne užívanie, a zdržať sa akýchkoľvek zásahov do práva na plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu, najmä zdržať sa odpojenia bytu od dodávok tepla, teplej vody, vody a elektrickej energie.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 132,50 Eur, v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom vo veci samej zo dňa 23. 08. 2013 domáhala, aby jej odporca zabezpečil užívanie 1-izbového bytu na F. U. XX I. G. (ďalej len "byt") v stave spôsobilom na riadne užívanie, plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu, najmä zabezpečením dodávok tepla, teplej vody, vody, elektrickej energie, a tiež zdržania sa akýchkoľvek zásahov do práva užívať byt v stave spôsobilom na riadne užívanie, a zdržania sa akýchkoľvek zásahov do práva na plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu, najmä zdržať sa odpojenia bytu od dodávok tepla, teplej vody, vody a elektrickej energie. Voči odporcovi si uplatňuje náhradu trov konania.

Svoj návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že má 91 rokov a nepretržite po dobu 63 rokov býva v 1- izbovom byte na F. U. XX I. G. (ďalej len "byt"). Byt bol pridelený jej nebohému manželovi v roku 1950. Právo užívania bytu - nájmu bytu nebolo právnym predchodcom odporcu a ani odporcom nikdy vypovedané. Navrhovateľka je teda legitímnym užívateľom bytu a nájom bytu je chránený. Nájomné bytu vždy bolo a je uhrádzané riadne a včas. Odporca - súčasný vlastník bytu, listom zo dňa 19. 06. 2013

navrhovateľke oznámil, že ako vlastník administratívnej budovy v ktorej je byt, sa rozhodol do 31. 08. 2013 vypratať budovu. Navrhovateľku upozornil, že 31. 08. 2013 dôjde k definitívnemu odpojeniu energií a nemôže jej zabezpečiť riadne poskytovanie služieb súvisiacich s užívaním bytu. Zároveň navrhovateľku požiadal, aby byt dobrovoľne uvoľnila. Navrhovateľka odporcovi listom zo dňa 08. 07. 2013 oznámila, že byt dobrovoľne neuvoľní a žiada o zabezpečenie poskytovania služieb súvisiacich s

užívaním bytu aj po termíne 31. 08. 2013, alternatívne žiada o zabezpečenie náhradného bytu. Listom zo dňa 12. 07. 2013 jej odporca oznámil, že trvá na tom, aby byt dobrovoľne uvoľnila. Žiadosť aby byt dobrovoľne uvoľnila bez výpovede z nájmu bytu, bez poskytnutia a primeraného náhradného bytu, bez právoplatného rozhodnutia o vyprataní bytu je v rozpore s dobrými mravmi. Oznámenie odporcu dostalo navrhovateľku do núdzovej životnej situácie, ohrozujúcej jej zdravia, život a dôstojnosť jej života.

Odporca sa k návrhu vyjadril podaním zo dňa 18. 09. 2013 v ktorom uviedol, že navrhovateľka, t. j. manželka po pozostalom Š. E. užíva priestor o rozlohe 48,13 m2 na prízemí administratívnej budovy nachádzajúcej sa na letisku M. R. Štefánika Bratislava, bez právneho dôvodu. Užívanie priestoru bolo viazané na dobu trvania pracovného pomeru Š. E. v spoločnosti ČSA n. p. Z dôvodu skončenia pracovného pomeru medzi ČSA a Š. E. sa skončilo aj právo Š. E. na jeho užívanie. Administratívna budova je určená na asanáciu, preto pre odporcu nie je potrebné zabezpečovať dodávky energií do budovy. Návrh navrhovateľky žiada zamietnuť v celom rozsahu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu a zistil tento skutkový stav:

Zo sobášneho listu navrhovateľky vyplýva, že manželstvo medzi ňou a nebohým Š. E. bolo uzavreté dňa 28. 05. 1944.

Z Pridelenia bytu zo dňa 12. 12. 1950 vyplýva, že nebohému Š. E. bol zo služobných dôvodov Povereníctvom dopravy, štátnej leteckej správy pridelený jeden jednoizbový byt s príslušenstvom. Prenájom bytu je viazaný na službu u Povereníctva dopravy, štátnej leteckej správy.

Z Rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. XC/XXX/XX právoplatného dňa 24. 03. 1984 vyplýva, že súd návrh právneho predchodcu odporcu voči Š. E. na vysťahovanie z bytu zamietol. Odporcovi vzniklo riadne užívacie právo k bytu a bez zrušenia práva k bytu nie je možné žalovať o vysťahovanie z bytu.

Z Oznámenia o úmrtí vyplýva, že Š. E. zomrel dňa 27. 02. 2003.

Z predpisov mesačnej zálohovej úhrady za 1-izbový byt vyplýva, že odporca zasielal navrhovateľke oznámenia o výške mesačnej zálohovej platby za byt, t. j. oznámenie o výške nájomného za byt.

Z príjmových pokladničných dokladov vyplýva, že navrhovateľka uhrádza mesačne nájomné za byt vo výške 174,44 Eur.

Z Oznámenia o vyprataní budovy zo dňa 19. 06. 2013 vyplýva, že odporca navrhovateľku vyzval na dobrovoľné uvoľnenie 1-izbového bytu v termíne do 31. 08. 2013, nakoľko sa ako vlastník administratívnej budovy rozhodol budovu vypratať.

Z listu navrhovateľky zo dňa 29. 06. 2013 vyplýva, že byt dobrovoľne neuvoľní.

Z výpovede z nájmu služobného bytu zo dňa 03. 02. 2014 vyplýva, že odporca dal navrhovateľke výpoveď z nájmu služobného bytu, nakoľko ani navrhovateľka ani Š. E. nie sú zamestnancami odporcu a teda nevykonávajú prácu na ktorú bol nájom bytu viazaný.

Právna zástupkyňa navrhovateľky v priebehu konania uviedla, že trvá na podanom návrhu. K veci ďalej uviedla, že navrhovateľka bola a je legitímny užívateľ bytu a to už 63 rokov nepretržite. Právny predchodca odporcu podal návrh na vysťahovanie jej nebohého manžela z bytu. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. XC/XXX/XX zo dňa 03. 02. 1984, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24. 03. 1984 bol návrh zamietnutý z dôvodu, že nebohému manželovi navrhovateľky vzniklo riadne užívacie právo k bytu. Odporca navrhovateľke nájom nevypovedal. Neurobil to ani voči jej nebohému manželovi. Z uvedeného dôvodu vtedy služobný byt stratil v zmysle ust. povahu služobného bytu a v súvislosti so zmenou charakteru bytu vzniklo navrhovateľke právo spoločného nájmu manželov podľa ustanovenia . Po smrti manžela sa navrhovateľka stala jediným nájomcom bytu. Aj keby súd neakceptoval vyššie uvedený právny názor, má za to, že zákon a judikatúra pripúšťa uzavretie nájomnej zmluvy aj konkludentným spôsobom. Navrhovateľka býva v byte spolu 63 rokov. Po smrti manžela (t. j. 27. 02. 2003) je odporca dňa 28. 04. 2013 s účinnosťou od 01. 04. 2003 vystavil evidenčný list pre výpočet úhrady za užívanie bytu a plnenia spojené s užívaním bytu. Navrhovateľka do dnešného dňa uhrádza a odporca do dnešného dňa prijíma platby titulom nájmu bytu vo výške 174,44 Eur. Tieto úkony obvykle znamenajú potvrdenie existencie nájomného vzťahu.

Navrhovateľka k veci uviedla, že platby prebiehali tak, že ich chodila platiť priamo do pokladne odporcu. Byt v ktorom býva sa nenachádza priamo v administratívnej budove, ale hneď vedľa. Ide o prístavbu.

Odporca v priebehu konania k veci uviedol, že navrhovateľka nebola a nie je legitímny užívateľ bytu - nájomca bytu a s odporcom nemá legitímny nájomný vzťah a predmetný priestor užíva bez právneho dôvodu. Skončením pracovného pomeru I. sa skončilo aj legitímne právo Š. E. na jeho užívanie. Ku dňu účinnosti tu neexistovalo ani spoločné užívanie bytu manželmi a teda ku dňu 01. 01. 1992 nedošlo ani k jeho transformácii na spoločný nájom. Ak súd prihliadne k názoru, že nájom vznikol konkludentným spôsobom, odporca poukazuje na skutočnosť, že predpisy mesačnej zálohovej úhrady boli navrhovateľke obnovované a zasielané každý rok osobitne. Nanajvýš by sa teda dalo vyvodzovať, že bola prejavená vôľa (konkludentne) byť viazaný nájomnou

zmluvou na dobu 1 rok, t. j. na určitý čas. Odporca preto nesúhlasí s tým, že sa naň vzťahujú účinky chráneného nájomného vzťahu.

Podľa (účinného k 27. 02. 2003) ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.

Podľa (účinného k 27. 02. 2003) ak zomrie jeden z manželov, ktorí boli spoločnými nájomcami bytu, stane sa jediným nájomcom pozostalý manžel.

Podľa (účinného od 01. 10. 2013) nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.

Podľa (účinného od 01. 10. 2013) ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.

Podľa (účinného od 01. 10. 2013) prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný.

Podľa (účinného od 01. 10. 2013) ak služobný byt po smrti nájomcu alebo po rozvode jeho manželstva užívajú ďalej manžel, prípadne osoby uvedené v , nie sú

povinné sa z bytu vysťahovať, dokiaľ im nie je zabezpečený primeraný náhradný byt, ak nestačí podľa osobitného zákona poskytnutie náhradného ubytovania. To platí aj v prípade, ak nájomca služobného bytu opustí trvale spoločnú domácnosť.

Podľa ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2003; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2003 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak nie je ustanovené inak.

Súd má na základe vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení za to, že návrh navrhovateľky je dôvodný a preto mu vyhovel.

Ako to vyplýva z vykonaného dokazovania nebohému manželovi navrhovateľky Š. E. bol v roku 1950, t. j. v čase trvania manželstva pridelený služobný byt, ktorý je predmetom tohto konania. Uvedená skutočnosť v konaní sporná nebola. Manžel navrhovateľky zomrel dňa 27. 02. 2003, a teda je nepochybné, že v zmysle do toho času účinnej právnej úpravy vznikol, v tom čase obom žijúcim manželom, spoločný nájom bytu ( ). Hoci odporca túto skutočnosť v konaní popieral, a tvrdil že navrhovateľka užíva

byt bez právneho dôvodu, sám dňa 03. 02. 2014 adresoval navrhovateľke výpoveď z nájmu služobného bytu a tým de facto uznal existenciu nájomného vzťahu medzi ním a navrhovateľkou. Táto skutočnosť vyplýva aj z ďalších v tomto konaní preukázaných skutočností, t. j. platenie nájmu navrhovateľkou po celú dobu trvania nájomného vzťahu, doručovanie predpisov mesačných zálohových platieb navrhovateľke a pod. S poukazom na uvedené, má súd existenciu nájomného vzťahu medzi účastníkmi konania za preukázanú, čomu svedčí aj príslušná právna úprava.

Pokiaľ ide o samotnú výpoveď z nájmu zo dňa 03. 02. 2014, ktorú odporca odôvodnil ustanovením v platnom znení, súd má za to, že výpoveď z nájmu z uvedeného dôvodu v tomto prípade nie je právom prípustná. Ako to vyplýva z ustanovenia , ak služobný byt po smrti nájomcu užíva ďalej manžel, nie je povinný sa z bytu vysťahovať, dokiaľ mu nie je zabezpečený primeraný náhradný byt, ak nestačí podľa osobitného zákona poskytnutie náhradného ubytovania. Odporca ako prenajímateľ preto nemôže vypovedať nájom bytu, ktorý prešiel po smrti Š. E. na jeho manželku z dôvodu ustanoveného v , t. j. bez poskytnutia bytovej náhrady.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutkové a právne závery má súd za to, že nájomný vzťah medzi účastníkmi tohto konania stále trvá, a teda navrhovateľka má právo, aby jej odporca ako prenajímateľ zabezpečil riadne užívanie bytu ako aj plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu.

Nakoľko v konaní nebolo sporné, že odporca má zámer odpojiť byt od dodávok tepla, teplej vody, vody, elektrickej energie, čím by znemožnil navrhovateľke riadne a pokojné užívanie bytu, súdu nezostalo iné ako návrhu navrhovateľky vyhovieť a rozhodnúť tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia tak, že navrhovateľke priznal náhradu trov konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov za návrh vo veci samej, t. j. 99,50 Eur a návrh na nariadenie predbežného opatrenia, t. j. 33 Eur. Navrhovateľka dosiahla tak v konaní o veci samej ako aj v konaní o nariadenie predbežného opatrenia plný úspech, preto jej súd priznal náhradu trov konania spolu vo výške 132,50 Eur. Hoci bola navrhovateľka v konaní právne zastúpená, jej právna zástupkyňa, ktorá bola prítomná na pojednávaní, na ktorom súd odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku, trovy konania nevyčíslila, preto súd navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania

Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.