Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-182-2013.pdf
PDF · 112.23 KB
No categories available
8C/182/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom, v právnej veci žalobcu: H. S., B.. XX.X.XXXX, X. W. XXX/X, Č., Š. C. U.R, právne zastúpeného.: JUDr. Luciou Bušfy, advokátkou so sídlom Nám. A. Hlinku 36/9, 071 01 Považská Bystrica, proti žalovanému: KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, v konaní o zaplatenie 255,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 255,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 255,- Eur za obdobie od 6.5.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Lucia Bušfy náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 62,14 Eur a náhradu iných trov konania vo výške 16,50 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 13.5.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia 255,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 255,- Eur za obdobie od 6.5.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil titulom škody spôsobenej poistencom žalovaného L. L., a to pri prevádzke motorového vozidla dňa 4.5.2012.
Žalovaný sa k veci samej vyjadril písomne dňa 29.7.2013 tak, že navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že ich zmluvne poistený klient nemal absolútnu zodpovednosť, ale mal zodpovednosť objektívnu. Kameň ležiaci na vozovke nemal pôvod v prevádzke motorového vozidla, túto povahu by mali okolnosti vnútorné, akou by bol napr. technický stav vozidla, vady materiálu, príp. zlyhanie bŕzd. V tomto prípade škoda mala pôvod vo vonkajších okolnostiach a poistený žalovaného tejto škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo od neho možné spravodlivo vyžadovať. Navyše podľa § 4 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody. Hodnoverným dôkazom o vzniku škody nie je zhodné vyhlásenie poisteného a poškodeného o vzniku škody.
Súd prejednal spor na pojednávaniach konaných dňa 26.2.2014 a 19.3.2014, na ktorých zástupcovia sporových strán sa pridržiavali argumentácie v zmysle ich písomných podaní, argumentovali a vyjadrovali sa k dôkazom.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, svedkov L. L., T. S. a listinnými dôkazmi.
Žalobca na pojednávaní konanom dňa 26.2.2014 osobne vypovedal tak, že škodová udalosť sa stala tak, že šiel s manželkou autom z Čadce do Žiliny, za Kysuckým Novým Mestom bol štrk alebo posypový materiál. Od auta p. L. im tento materiál odskočil do čelného skla a manželka ho upozornila, že im v pravej časti vozidla vznikla prasklina, ktorá bola asi 10 cm dlhá. Následne on klikaním p. L. zastavil ku kraju vozovky, hovorili o tom a p. L. tento vznik škody nespochybňoval. Z tejto udalosti policajný záznam urobený nebol a okrem žalobcu boli pri tejto udalosti prítomný už iba jeho manželka a p. L.. Škodu si žalobca vyčíslil na základe toho, že on sám následne dal to čelné sklo opraviť a tá škoda mu vyplýva z faktúry. L.. L.W. mu vypísal papiere, z ktorých mu vyplynula KOOPERATIVA poisťovňa. L.. L. mu vypísal papiere už pri samotnej škodovej udalosti. K prílohám žaloby a k dátumu nehody 20.4.2012 sa vyjadruje tak, že toto sa vybavovalo v tom Autoskle a asi je tam teda uvedený následný dátum, on už o tom bližšie nevie nič povedať, lebo on takéto veci doteraz nevybavoval. Na listine Uplatnenie nároku z 25.4.2012 je jeho podpis a na listine Oznámenie škodovej udalosti z 23.4.2012 nie je jeho podpis. On p. L. pred tou škodovou udalosťou nepoznal. Na otázky zástupkyne odporcu odpovedá, že povolená rýchlosť v úseku, kde sa mala táto škodová udalosť stať, vtedy bola 90km/hod, určite nešiel viac ako povolenou rýchlosťou, vo vzdialenosti za vozidlom takej, aby stihol zabrzdiť. Predchádzajúce auto si pamätá ako osobné, asi zelené. Na mieste si pamätá, že niečo bolo, netvrdí, že to bol posypový materiál, mohol to byť aj kameň, lebo na to miesto vychádzali kamióny. Počul náraz, ten náraz počula aj jeho manželka a tá mu hneď aj povedala, že na jej strane je prasklina. Ten predmet ťažko mohol zaregistrovať, aby ho bolo možné vidieť. Z času nehody si pamätá, že premávka bola kľudná, určite vtedy nevychádzali kamióny, je to už dlhšia doba, teraz si to skôr myslí. Parkovisko pre kamióny bolo vzdialené asi 10 až 15 m, nevie to odhadnúť presne. Tá prasklina, ktorú najprv videla jeho manželka, vznikla hneď asi v dĺžke 10 cm a neskôr sa ťahala nahor. Pokiaľ pri svojej prvej výpovedi hovoril, že už na mieste spísali záznam, nevie, či bol iný ako predložený, oni niečo spisovali, ale nevie, či to podpisovali, on ako hovoril, také veci dovtedy neriešil.
Na pojednávaní konanom dňa 19.3.2014 osobne vypovedal svedok L. L. tak, že k účastníkom nemá vzťah, žalobcu pozná iba zo situácie, keď mu spôsobil škodu, tam ho videl prvýkrát a potom v Autoskle. Od škodovej udalosti je odstup dvoch rokov, takže detaily si nepamätá, ale vie, že išiel autom z Kysuckého Nového Mesta na Žilinu, išiel po vozovke, na ktorej bolo kamenivo, on počul, ako to odskakuje od kolies a naráža do blatníkov. Potom videl, že za ním ide vozidlo, ktoré na neho bliká. On zastal, jeho vodič hovoril, že on mu spôsobil škodu, že má prasklinu, ktorú predtým nemal. Na základe toho to takto spísali a potom sme to ešte riešili v Autoskle. Škoda na vozidle žalobcu sa teda stala tak, že kameň alebo tá nečistota, ktorá bola na vozovke, odskočila od jeho auta do čelného skla žalobcu a to prasklo. On si najprv uvedomoval, že odskakujú tie kamene a že bliká auto za ním, potom keď zastavil a vodič mu ukázal, aká mu vznikla škoda, tak to vedel na základe toho, preto potom spísali ten záznam. Podpis poisteného na druhej strane listiny Oznámenia škodovej udalosti z 23.4.2012 je jeho vlastný. Myslí si, že ten spisovali až v Autoskle, lebo tam im dal človek tlačivo, ktoré bolo od KOOPERATIVY s odstupom času asi dva až tri dni, ale je to už odstup času, takže to si presne nepamätá. Primerane podľa žaloby môže tieto údaje potvrdiť ako udalosť zo dňa 20.4.2012 a následný zápis zo dňa 23.4.2012. V Autoskle im ich človek dal papiere riešenia cez poisťovňu a tie vypísali. Išlo o subjekt, ktorý opravil škodu. S akým odstupom času došlo k oprave, si pre odstup času nepamätá. V prvý deň sa to skončilo tak, že si s poškodeným vymenili kontakty, on sám (svedok) sa potom o to zaujímal, volal kamarátovi a on mu odporučil Autosklo, on preto zavolal poškodenému, aby obidvaja do tej firmy prišli a tam to doriešili, ako už hovoril. Keď to riešili tým zápisom o škode, tak už sa nezaujímal o to, či je oprava uskutočnená.
Na pojednávaní konanom dňa 19.3.2014 osobne vypovedala svedkyňa T. S. tak, že je manželkou žalobcu a so žalovaným nemá nič spoločné. Škodová udalosť prebehla tak, že išli s manželom z Kysuckého Nového Mesta smerom na Žilinu, pred nimi išlo auto a ona si všimla, že od neho odskočil kamienok do ich čelného skla, ktorý spôsobil prasklinu dlhú 15 až 20 cm. Ona na to upozornila manžela, ktorý potom blikaním na to upozorňoval toho vodiča pred nimi. Obidve autá potom zastali pri krajnici, manžel vystúpil, ukazoval druhému vodičovi, aká škoda sa im stala a obidvaja si potom sadli do auta
pred nimi. Ona zostala sedieť v ich aute a viac o tom nevie. Za príčinu škodovej udalosti z 20.4.2012 teda považuje kamienok, ktorý odskočil z auta idúceho pred nimi do ich skla. Z jej hľadiska vie, že v daný deň oni si v tom vozidle pred ňou napísali niečo na papier a vie, že potom to neskôr riešili ešte o niekoľko dní. Neskôr po škodovom dni nebola pri ničom osobne prítomná.
Z listinných dôkazov súd zistil:
Z listín Uplatnenie nároku z 25.4.2012 podpísanej žalobcom a Oznámenie škodovej udalosti z 23.4.2012 podpísanej L. L. súd zistil, že dňa 20.4.2012 došlo ku škodovej udalosti na motorovom vozidle žalobcu Škoda Octavia EČV: S. XXXBR tak, že spod kolies vozidla Honda Civic vedenej vodičom L. L. odskakovali kamienky do čelného skla vozidla žalobcu, pričom došlo k prasknutiu tohto čelného skla.
Medzi účastníkmi bolo nesporné, že motorové vozidlo Honda Civic vodiča L. L. bolo poistené pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, ktorý aj voči žalovanému ako poisťovni vypísal oznámenie o škodovej udalosti.
Zo žalobcom predloženej faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 25.4.2012 dodávateľa AUTOSKLO Žilina, s.r.o., súd zistil výšku škody pri oprave čelného skla motorového vozidla žalobcu ako odberateľa (čelné sklo, montážna lepiaca sada, montáž) 255,- Eur.
Listom zo dňa 4.5.2012 žalovaný oznámil žalobcovi riešenie škodovej udalosti zo dňa 20.4.2012 bez poskytnutia náhrady škody.
Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
Podľa § 4 ods. 4 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa ods. 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda, a to čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 255,- Eur titulom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, ktorá podľa cit. ust. § 427 a nasl. spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti. Na vznik tejto zodpovednosti sa teda nevyžaduje zavinené konanie. Zodpovednosť za škodu podľa § 427 spočíva v tom, že ide o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku a medzi osobitnou povahou prevádzky a medzi spôsobenou škodou musí byť príčinná súvislosť.
Žalovaný v tunajšom konaní namietal jednak nedostatok charakteru vzniknutej škody tak, že kameň ležiaci na vozovke nemal pôvod v prevádzke motorového vozidla a jednak aj samotný skutkový základ tak, že poškodený nemal preukázaný nárok na náhradu škody, keď hodnoverným dôkazom o vzniku škody nie je zhodné vyhlásenie poisteného a poškodeného. Predovšetkým v skutkovom základe sporu súd definitívne ustálil, že došlo k spôsobeniu škody na motorovom vozidle žalobcu, a to práve odletením kameňa spod kolies motorového vozidla povinne zmluvne poistené u žalovaného. V tomto zmysle bola osobná výpoveď žalobcu potvrdená osobnými výpoveďami svedkov, už aj bez ohľadu na osobnú výpoveď manželky žalobcu ako jemu blízkej osoby. Rozdiely v podrobnostiach týchto osobných výpovedí (spísanie konkrétnej listiny na mieste škodovej udalosti), ani obsah v podrobnostiach (ne - videnie letiaceho kameňa) už aj vzhľadom na pribúdajúci odstup času na tomto skutkovom hodnotení racionálne nič nemenia. V tomto zmysle je podľa názoru súdu príčinou sporu až špekulatívny postoj žalovaného k likvidácii poistných udalostí, a to v skutkovom základe až proti zhodnému obsahu listín Uplatnenie nároku z 25.4.2012 podpísanej žalobcom ako poškodeným a Oznámenie škodovej udalosti z 23.4.2012 podpísanej L. L. ako poistencom samotného žalovaného, ktoré v ustálenej praxi poskytovania bežne rozšíreného poistného produktu by mali mať svoj význam, ktorý nebude viesť poisťovňu k spochybňovaniu takto zaznamenaného skutkového stavu.
Súd uznal škodu vzniknutú zisteným skutkovým spôsobom ako vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla podľa § 427 Občianskeho zákonníka, preto by bolo nadbytočné skúmať podľa § 428 OZ, či škode sa mohlo zabrániť pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. Súd vyhodnotil, že v prípade škody spôsobenej kameňom vymrštením spod kolesa idúceho motorového vozidla ide o škodu spôsobenú okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla. Odskočenie kameňa spod kolies predmetného motorového vozidla je jednoznačne spôsobené kontaktom s kolesom motorového vozidla škodcu, resp. jeho rotáciou (podľa názoru sudcu bez vysokoškolského vzdelania v oblasti fyziky pravdepodobne zatlačením do pneumatiky, a za mierneho zdvihnutia v dôsledku vysokého trenia s pneumatikou po strate opory v podklade vymrštením do opačného smeru, než akým sa pohybuje vozidlo), a to aj bez ohľadu na bližšie poznanie tohto mechanizmu, lebo samotný výsledok odskakovania drobných kameňov do opačného smeru jazdy vozidla, alebo aspoň do určitej výšky za vozidlo, súd považuje až za všeobecne známu skutočnosť. V tejto okolnosti už súd neuznáva argumentáciu žalovaného, že samotná prítomnosť kameňa na vozovke je vonkajšou okolnosťou, ktorá nemá pôvod v prevádzke motorového vozidla, lebo prevádzka motorového vozidla sa uskutočňuje na cestách, u ktorých je možné prítomnosť týchto kameňov predpokladať, spravidla ako posypový materiál alebo jeho zostatok, alebo vzhľadom na bežnú prístupnosť ciest aj ako prítomné akýmkoľvek iným spôsobom. K tomu je už možné racionálne povedať, že bez pohybu motorového vozidla, t.j rotácie kolies motorového vozidla, by však nedošlo k odskočeniu kameňa a z toho dôvodu sa jedná o okolnosť majúcu povahu v prevádzke motorového vozidla. V konaní boli preukázané všetky predpoklady tohto druhu osobitnej zodpovednosti za škodu, teda došlo k vzniku škody, došlo ku škodovej udalosti spočívajúcej vo vymrštení kameňa pri prevádzke motorového vozidla a je daná príčinná súvislosť medzi touto príčinnou udalosťou a samotnou škodou.
Škodu vo výške 255,- Eur ako objektívne vyjadriteľnú v peniazoch mal súd jednoznačne preukázanú z faktúry týkajúcej sa výmeny čelného skla na vozidle žalobcu.
Súd zaviazal žalovaného ako poisťovateľa zodpovednosti svojich klientov za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa zák. č. 381/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, a to ako vecne pasívne legitimovaného podľa § 4 ods. 4 zák. č. 381/2001 Z.z.
Podľa poznatkov tunajšieho súdu v obdobnej veci náhrady škody, ktorá bola zapríčinená odskočenými kameňmi do čelného skla vozidla ako škoda, ktorá bola spôsobená okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla, rozhodoval Krajský súd Žilina ako súd odvolací, minimálne vo svojom rozsudku č. k. 9Co/358/2013 (rozsudok OS Žilina 17C 51/2013) a prvostupňový súd nevidel žiaden racionálny dôvod pre odklon od vyššie uvedenej súdnej praxe.
Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (účinného v čase vzniku omeškania), výška úrokov z omeškania je o 8 % bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy podľa cit. ust. § 517 ods. 2 OZ a § 3 Nar. vl. č. 87/1995 Z. z., a to od 6.5.2012, keď už podľa právneho vyhodnotenia súdu sa žalovaný jednoznačne dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu v kontexte odmietnutia tohto plnenia na základe predchádzajúcej komunikácie účastníkov listom žalobcu zo dňa 4.5.2013.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § l42 ods. l zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení nesk. predpisov (ďalej OSP) a priznal ju žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal. Priznané trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur a z trov právneho zastúpenia.
Súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia ako odmenu advokáta v hodnote počítanej zo základu sporu 255,- Eur podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. (ďalej „vyhl.“) jednotlivo vo výške 21,58 Eur. Súd priznal odmenu podľa § l4 ods. l písm. a), b) a c) vyhl. za úkony: prevzatie a príprava zastúpenia v r. 2013, žalobu zo dňa 23.5.2013, účasť na pojednávaní 26.2.2014 a 19.3.2014, odmena spolu 86,32 Eur.
K vykonaným úkonom súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu aj náhradu tzv. režijného paušálu podľa § l6 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. za 2 úkony vykonané v r. 2012 vo výške 2 x 7,63 Eur, a za 2 úkony v r. 2012 vo výške 2x 8,04 Eur, paušál spolu 31,34 Eur.
Súd tiež priznal aj náhradu za stratu času za účasť na úkonoch mimo sídla advokátskej kancelárie podľa § 17 vyhlášky v dňoch 26.2.2014 a 19.3.2014 jednotlivo primerane za 2 začatých polhodín, 2 x 13,40 Eur = 26,80 Eur, náhrada za stratu času spolu 53,60 Eur.
Súd priznal právnemu zástupcovi i cestovné podľa § 15 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. na trase Považská bystrica - Žilina a späť 67 km, a to zhodne za deň 26.2.2014 aj 19.3.2014 v sadzbe základnej náhrady podľa § 7 ods. 1 zák. č. 283/2002 Z. z. 0,183 x 67 km = 12,26 + ako náhrada za spotrebované pohonné hmoty pri spotrebe 6,1 l/km a cene 1,357 Eur/l (67 km x 6,1 : 100 x 1,357 =) 5,55 Eur, spolu 17,81 Eur, cestovné náhrady spolu 35,62 Eur.
K medzisúčtu (86,32 + 31,34 + 53,6 + 35,62) 206,88 Eur súd priznal náhradu 20% DPH (x 0,20) vo výške 41,38 Eur, náhradu trov právneho zastúpenia v závislosti od zvolenej metódy súd priznal spolu vo výške 248,70 Eur.
Trovy právneho zastúpenia vo výške 248,70 Eur a iných trov konania vo výške 16,50 Eur súd uložil podľa § l49 ods. l O. s. p. zaplatiť trovy konania k rukám právneho zástupcu žalovaného, ktorý v aktuálnom vyčíslení uviedol bankové spojenie - účet v Tatra Banka, a.s., IBAN: U. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).