Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/336/2012

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: EOS KSI Česká republika, s. r. o., Praha 4, Novodvorská 994, Česká republika, zast. splnomocnenkyňou: TOMÁŠ KUŠNÍR s. r. o., Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanému: M. W., nar. X. T. XXXX, bytom W. XXX, o 1.251,51 eur s príslušenstvom, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Spotrebiteľské združenie OSA, Bratislava, Fedinova 9, zast. splnomocnenkyňou: HKP Legal, s. r. o., Bratislava, Sasinkova 6, o odvolaniach žalobkyne a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo 14. februára 2012 č. k. -49 a odvolaní žalobkyne proti uzneseniu rovnakého súdu z 19. apríla 2012 č. k. -71 takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie vedľajšieho účastníka o d m i e t a .

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa r u š í .

odôvodnenie:

Napádaným rozsudkom súd prvého stupňa I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.300,70 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.185,72 eur od 15. júla 2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní; II. vo zvyšku (čo do tzv. istiny 66,39 eur a úrokov z omeškania zo sumy 65,79 eur) žalobu zamietol a III. vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Takýto rozsudok odôvodnil vo veci samej právne ust. § a 2, , a a - 5 o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného v čase založenia zmluvného vzťahu právnej predchodkyne žalobkyne a žalovaného) a vecne prakticky názorom o dôvodnosti žaloby až na časť predstavovanú sankciami za porušenie zmluvy; v časti trov konania sa potom obmedzil len na citáciu ust. ( č. v znení neskorších zmien a doplnení) a poukaz na nemožnosť uloženia žalovanému (?) poplatkovej povinnosti, keďže tomuto (ako spotrebiteľovi) prislúcha oslobodenie (s odkazom na ust. a/ v platnom znení, ďalej tiež len „z. o s. p.“). Napadnutým uznesením potom žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdny poplatok za odvolanie v sume 75 eur a toto rozhodnutie neodôvodnil (vecne ani právne).

Proti rozsudku i uzneseniu podala včas odvolania len žalobkyňa a v prípade rozsudku tak urobil aj vedľajší účastník. Vedľajší účastník podaním urobeným zároveň s oznámením jeho vstupu do konania (ešte pred uplynutím lehôt na odvolanie proti rozsudku) navrhol zamietnutie žaloby v celom rozsahu (len s paušálnym uplatnením námietky premlčania žalobou uplatňovaných nárokov), žalobkyňa potom v prípade rozsudku namietala iba voči rozhodnutiu o trovách konania a to s návrhom na zmenu rozsudku v takejto časti uložením žalovanému tzv. náhradovej povinnosti v sume 450 eur a pri uznesení navrhla jeho zrušenie. Pri vytknutí obom rozhodnutiam nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa mala u rozsudku najmä za to, že pre výsledok konania vo veci reprezentovaný výrazným presahom jej úspechu nad neúspechom (s možnosťou vyhodnotenia jej čiastočného neúspechu i len ako nepatrného) jej mala byť priznaná náhrada trov konania (a žalovanému uložená zodpovedajúca povinnosť). U uznesenia potom odvolávajúc sa na ust. (ústavného v znení neskorších ústavných zákonov - pozn. odvolacieho súdu), a - 3 z. o s. p. a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 24. júla 1997 argumentovala zásadou spoplatňovania len odvolacích konaní vo veci samej, pričom v tejto veci (pre spochybňovanie ňou len správnosti rozhodnutia - rozsudkom - o trovách konania) o taký prípad nešlo.

Žalovaný odvolací návrh nepodal a vedľajší účastník na výzvu odvolacieho súdu z 23. októbra 2013 (vedľajšiemu účastníkovi doručenú 29. deň rovnakého mesiaca i roka), požadujúcu odstránenie vád jeho podania, ktoré bolo podľa obsahu odvolaním (proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté - nech aj nie celkom - v neprospech spotrebiteľa podporovaného vedľajším účastníkom) nereagoval (nielen v lehote 15 dní, počítanej od doručenia výzvy, ale vôbec).

Podľa každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený.

Podľa v spojení s ust. poslednej vety a rovnakého zákona ako vedľajší účastník sa môže popri žalobcovi alebo žalovanom zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (odkaz poznámkou č. 10a v na viaceré zákony, o. i. aj na o ochrane spotrebiteľa); podľa odseku 3 vety prvej do konania vstúpi (rozumej vedľajší účastník) buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu a podľa odseku 4 vety prvej tu citovaného ustanovenia v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (tzv. odvolací návrh).

Podľa súd prvého stupňa uznesením vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa a , aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania podľa . Ak sa aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ak ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolanie na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Podľa vety prvej ak súd prvého stupňa nesprávne postupoval podľa , odvolací súd sám vyzve toho, kto podal odvolanie, aby doplnil chýbajúce náležitosti, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania podľa .

Napokon podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré nemá náležitosti podľa a , ak boli dodržané podmienky podľa a .

Vychádzajúc z obsahu práve odcitovaných ustanovení vedľajší účastník v osobe tzv. spotrebiteľského združenia mal právo vstúpiť do konania za účasti spotrebiteľa a to až do času právoplatného skončenia konania. V prejednávanej veci takéto oprávnenie aj využilo spotrebiteľské združenie uvedené v úvodnej časti tohto uznesenia odvolacieho súdu a pretože k jeho vstupu do konania v postavení vedľajšieho účastníka došlo až v čase po rozhodnutí súdu prvého stupňa vo veci, na druhej strane však zároveň ešte pred preukázateľným uplynutím lehoty na odvolanie žalovanému a súčasne potom, čo už rozsudok odvolaním napadla žalobkyňa (hoc aj len v časti trov konania), vznikla tu potreba posudzovania i úkonov robených v konaní vedľajším účastníkom primárne podľa ich obsahu (nie teda podľa toho, ako úkon vedľajší účastník označil). Okrem toho však tu vznikla tiež povinnosť súdu na vstup vedľajšieho účastníka do konania reagovať a tomuto dať relevantným spôsobom na známosť, že konanie proti ním (vedľajším účastníkom) podporovanému spotrebiteľovi v prvom stupni už skončilo a reálne preto možno na jeho podporu (žalovaného spotrebiteľa) vystupovať už len v konaní odvolacom.

Práve to bol dôvod, pre ktorý podanie vedľajšieho účastníka zo 17. apríla 2012 (formálne označené za „žiadosť o zaslanie návrhu na začatie konania“, resp. i „vyjadrenie - vznesenie námietky premlčania“), požadujúce úplné zamietnutie žaloby až potom, čo už túto súd prvého stupňa vecne vybavil (tým, že ju čiastočne zamietol a čiastočne jej vyhovel) muselo byť v príslušnom štádiu konania považované za odvolanie proti rozsudku (nech aj trpiace vadami, plynúcimi práve zo zjavného nedostatku vedomosti vedľajšieho účastníka o tom, že vo veci už súd prvého stupňa rozhodol). Takéto nazeranie na podanie vedľajšieho účastníka by samozrejme mohol zvrátiť on sám (vyjadrením sa výslovne, že jeho podanie odvolaním nie je). Aby sa však mohol naplniť cieľ a zmysel tu diskutovanej vedľajšej účasti a vedľajší účastník sa mohol tiež informovane rozhodnúť o svojom ďalšom postupe v konaní, bolo treba trvať aj na doručení mu rozsudku (vydaného síce ešte pred vstupom vedľajšieho účastníka do konania, popri tom však aj za stavu urobenia tak ešte v takom štádiu konania, v ktorom účinná ochrana záujmov spotrebiteľa nebola celkom vylúčenou, pre jej účinnosť ale bolo zjavne nevyhnutným oboznámenie sa aj vedľajšieho účastníka s tým, ako vo veci rozhodol a túto posúdil súd prvého stupňa). Len takto totiž mohla byť vedľajšiemu účastníkovi vytvorená možnosť ako sa vyjadriť, či jeho podanie urobené pred právoplatným skončením konania i doručením mu rozsudku je odvolaním, tak aj odstrániť vady podania považovateľného za odvolanie alebo prípadne i sformulovať a podať (v lehote počítanej od doručenia mu rozsudku súdu prvého stupňa) celkom nové podanie, ktorým učiní zadosť zákonným požiadavkám na bezchybné odvolanie (čo v tomto konkrétnom prípade znamenalo aj doplnenie presnej identifikácie odvolaním spochybňovaného rozhodnutia a tiež uvedenie rozsahu, v akom sa takéto rozhodnutie napáda - toto evidentne sa majúce vysporiadať aj s tým, či je tu úmysel napádať i tú časť rozhodnutia, ktorou bolo rozhodnuté v prospech žalovaného).

Pretože práve priblíženým spôsobom nepostupoval už súd prvého stupňa, jeho opomenutia bol povolaný napraviť odvolací súd (pre ktorý pri odstraňovaní vád odvolania platia pravidlá určené pre súd prvého stupňa s tou výnimkou, že odvolací súd pri odstraňovaní vád nevyužíva procesnú formu uznesenia, ale len jednoduchej výzvy - tu por. ust. vety prvej ako lex specialis k ust. vety prvej rovnakého zákona a v tejto súv. pre prípad záujmu tiež výklad tunajšieho súdu k tomuto problému, poskytnutý uznesením Krajského súdu v Trnave z 23. decembra 2011 č. k. -120, vydaným vo veci Okresného súdu Trnava sp. zn. ). Takto sa aj stalo, vedľajší účastník však možnosť odstránenia vád podania, ktoré podľa obsahu nepochybne bolo odvolaním nevyužil, rovnako ako ani odvolaciemu súdu neoznámil svoj nesúhlas s tým, aby s jeho podaním došlým v tzv. odvolacej lehote bolo naložené ako s odvolaním.

Keďže takto nebola splnená jedna z podmienok vykonania odvolacieho konania o odvolaní vedľajšieho účastníka (riadne odvolanie je nutnou podmienkou odvolacieho konania tak, ako aj riadny návrh či žaloba je nutnou podmienkou uskutočnenia konania v prvom stupni) a účinkom sa minula snaha vady odvolania odstrániť; odvolaciemu súdu neostalo iné, než po prejednaní veci bez pojednávania podľa a contrario a podľa odseku 2 rovnakého ustanovenia odvolanie vedľajšieho účastníka odmietnuť. Podporným dôvodom, pre ktorý sa tak muselo stať, bol pritom nedostatok subjektívneho oprávnenia vedľajšieho účastníka (v konaní podporujúceho žalovaného) na odvolanie v časti, v ktorej súd prvého stupňa žalobu zamietol a kde tak rozhodnutie vyznelo v prospech spotrebiteľa odvolateľom podporovaného (tu por. i ).

Preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené v prvej vete výroku tohto uznesenia (odvolacieho súdu).

V časti trov konania potom podľa a a musel (na základe odvolania žalobkyne) rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (druhá veta výroku tohto uznesenia odvolacieho súdu). Súd prvého stupňa totiž v takejto časti čiastočne pre neúplné (a preto nesprávne) právne posúdenie veci a čiastočne pre vypravenie rozsudku v žalobkyňou účinne napadnutej časti celkom nenáležitým a absolútne nepreskúmateľným odôvodnením (ako jednou z variácií na postup súdu reálne odnímajúci účastníkom konania možnosť pred súdom, tu por. najmä rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. apríla 2006 sp. zn. ) jednak zapríčinil, že sa vôbec nerozlišovalo medzi procesnými situáciami prichádzajúcimi tu do úvahy a oboma možnosťami rozhodnutia o trovách konania, skončeného len čiastočným úspechom oboch strán sporu, majúcimi základ v inak správne citovanom ustanovení (1. pomerné rozdelenie náhrady a 2. vyslovenie, že „žiadny“ /správne „žiaden“/ z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania), okrem toho sa však obrazným vybratím sa tou menej tŕnistou cestou aj vyhol hľadaniu i poskytnutiu objektívne akceptovateľných odpovedí na otázky, 1. kde ležia hranice medzi prisudzovaním pomernej náhrady účastníkovi s väčšinovým úspechom a rozhodovaním o nedostatku práva všetkých účastníkov konania na náhradu jeho trov, 2. aký bol vlastne v tejto veci úspech a neúspech oboch strán sporu, 3. či menšinový neúspech /resp. i úspech/ bol len nepatrným a 4. aké účelné trovy v konaní vznikli tomu- ktorému z účastníkov a či predsa len nie je dôvod ich náhradu priznať (a tomu menej úspešnému uložiť príslušnú povinnosť).

Napokon uznesenie o poplatkovej povinnosti žalobkyne za jej odvolanie musel odvolací súd podľa , aj i/ len zrušiť (bez potreby a aj možnosti jeho náhrady akýmkoľvek iným rozhodnutím a rovnako aj bez trvania na tom, aby o príslušnej parciálnej otázke prebiehalo v budúcnosti ďalšie konanie). V tomto prípade síce súd prvého stupňa výsledok svojho rozhodovacieho procesu rovnako (ako pri rozhodovaní rozsudkom o trovách konania) zaťažil vadami v podobe nesprávneho (v tomto prípade celkom absentujúceho) právneho posúdenia veci i nevypravenia rozhodnutia patričným odôvodnením (ktoré tu - na rozdiel od nič nehovoriaceho odôvodnenia, prináležiaceho k tzv. náhradovému výroku rozsudku - nebolo vôbec), nad oboma takýmito vadami však prevážiť muselo to, že zákon upravujúci príslušnú problematiku ukladanie poplatkovej povinnosti za odvolania proti tzv. nevecným rozhodnutiam (medzi ktoré patria aj rozhodnutia o trovách konania bez ohľadu na to, či tu ide o čiastkové výroky rozsudkov alebo uznesení či dokonca o samostatné uznesenia, venujúce sa len takejto otázke) nepredpokladá a preto nepripúšťa. Právnou základňou pre práve vyslovený názor je predovšetkým ust. vety druhej z. o s. p. v spojení s vetou prvou rovnakého ustanovenia, podľa ktorých poplatok podľa rovnakej sadzby (akou je sadzba poplatku za konanie v jednom stupni) sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej (z čoho „a contrario“, čiže opakom mimo akúkoľvek pochybnosť nutné je vyvodiť aj to, že ak je predmetom odvolacieho konania urobená iná otázka, než je vec sama, poplatky vyberať nemožno). Práve novelizácia z. o s. p. v tomto duchu s účinnosťou od 1. júla 2007 odstránila skoršie pochybnosti o tom, či spoplatňovať tzv. nevecné odvolania (tu por. i čl. II body 8 a 24 a čl. IV , ako aj a bod 3 spoločných poznámok k položkám 1 a 2 Sadzobníka súdnych poplatkov, tvoriaceho prílohu z. o s. p. v znení účinnom do 30. júna 2007 vrátane) a spôsobila i prekonanie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, použitého v odvolaní žalobkyne. Ak je tu navyše okrem ustanovenia tiež čl. 13 ods. 1 základného zákona štátu, podľa ktorého povinnosti možno ukladať (len) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd (písm. a/), medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb (písm. b/), alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2 (písm. c/) a žiadnym z takýchto spôsobov záujem štátu alebo niektorej z nadnárodných štruktúr (ktorých je Slovenská republika súčasťou) na spoplatňovaní aj odvolaní proti tzv. nevecným rozhodnutiam súdov vyjadrený nebol, na uloženie poplatkovej povinnosti za odvolanie nasmerované len proti výroku rozsudku o trovách konania (k čomu došlo i napadnutým uznesením v prejednávanej veci) neexistoval dôvod.

Pre tieto dôvody tak napokon nutným bolo rozhodnutie pojaté do tretej vety výroku tohto uznesenia (odvolacieho súdu).

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I posledná veta v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.