Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24CoP-10-2014.pdf
PDF · 101.28 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/10/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1. M. V., nar. XX.XX.XXXX a 2. P. V., nar. XX.XX.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, deti rodičov - matka: V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/XX, Q., zastúpená advokátkou: JUDr. Albína Vágóová, so sídlom Ružová 265, Dunajská Streda, a otec: P. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. A. XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Erik Končok, so sídlom Ivánska cesta 30/B, Bratislava, o zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 26.11.2013, č.k. 8P/81/2013-179, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd výživné na maloletého M. stanovené rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda 12C/251/2010-25 zo dňa 27.10.2010 z doterajších 100,- Eur mesačne zvýšil na sumu 140,- Eur, počnúc dňom 01.10.2013, ktoré je otec maloletých detí povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky maloletých detí. Výživné na maloletú P. stanovené rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda 12C/251/2010-25 zo dňa 27.10.2010 súd z doterajších 80,- Eur mesačne zvýšil na sumu 110,- Eur, počnúc dňom 01.10.2013, ktoré je otec maloletých detí povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky maloletých detí. Za obdobie od 01.10.2013 do 30.11.2013 otec má dlh na zročnom výživnom na maloletého M. v sume 80,- Eur a na maloletú P. v sume 60,- Eur. Otcovi maloletých detí na zaplatenie dlhu na zročnom výživnom na maloletého M. v sume 80,- Eur súd povolil mesačné splátky po 8,- Eur, ktoré sú splatné spolu s bežným výživným, k rukám matky maloletých detí, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku tak, že omeškania s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Otcovi maloletých detí na zaplatenie dlhu na zročnom výživnom na maloletú P. v sume 60,- Eur súd povolil mesačné splátky po 6,- Eur, ktoré sú splatné spolu s bežným výživným, k rukám matky maloletých detí, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku tak, že omeškania s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie prvostupňový súd s použitím ust. § 26, § 62 ods. 1 až 5, § 63 ods. 1, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine vecne odôvodnil tým, že pri každej zmene výživného jeho zvýšením musí súd skúmať, či od ostatnej úpravy výživného nastala zmena pomerov, ktorá by zmenu výživného jeho zvýšením odôvodňovala. V danom prípade tak súd musel porovnávať pomery, ktoré tu boli v roku 2010, kedy bolo naposledy určené výživné s pomermi ku dňu podania návrhu 16.07.2013 a ku dňu rozhodovania
v danej veci. U maloletého nastala zmena pomerov oproti roku 2010 v tom, že je o 3 roky starší, zvýšili sa automaticky aj jeho odôvodnené potreby nielen na stravu, ale aj na ošatenie a obuv, výdavky na maloletého sú vyššie aj preto, že už nechodí na prvý stupeň základnej školy ako v roku 2010, ale na druhý stupeň. Odôvodnené potreby maloletého sú navýšené aj o výdavky v súvislosti s jeho zdravotným stavom. U maloletej nastala zmena pomerov oproti roku 2010 v tom, že je tiež ako jej brat o 3 roky staršia. Okrem toho je nutné zohľadniť, že výdavky na maloletú sú vyššie aj preto, že už chodí do školy a nie do škôlky, ako tomu bolo v roku 2010. U matky maloletých detí oproti roku 2010 nastala zmena pomerov v tom, že jej príjem sa podstate znížil. Na nákladoch domácnosti sú povinní podieľať sa aj tí, ktorí s ňou žijú v spoločnej domácnosti, teda jej priateľ a od októbra aj plnoletý syn, ktorý je zárobkovo činný. U otca maloletých detí tiež nastala zmena pomerov a to znížením jeho príjmu asi o sumu 90,- Eur, keď v roku 2010 mal priemerný čistý mesačný príjem v sume 977,37 Eur v toho času má príjem 884,- Eur. Do septembra 2013 mal vyživovaciu povinnosť aj k ich spoločnému plnoletému synovi tak ako v roku 2010 v sume 120,- Eur. Túto nemá od októbra 2012, odkedy je plnoleté dieťa zamestnané, teda samostatne zárobkovo činné. Pokiaľ sa týka úverov čerpaných počas trvania manželstva, tieto tu boli aj v roku 2010. Pokiaľ sa týka ostatných, tu je nutné zdôrazniť, že prednosť pred nimi má vyživovacia povinnosť k maloletým deťom a záväzky z nich je nutné uvedenému prispôsobiť. Návrh matky vzhľadom na zmeny, ktoré nastali v priebehu tohto súdneho konania, bolo potrebné časovo ohraničiť na dve obdobia. Prvým je obdobie od podania návrhu 16.07.2013 do konca septembra 2013, kým sa nezamestnal plnoletý syn rodičov maloletých detí. Do tohto času mal otec vyživovaciu povinnosť nielen k dvom maloletým deťom, ale aj k ich najstaršiemu synovi, ktorý v tomto časovom období nebol schopný samostatne sa živiť, a to v sume 120,- Eur. Za toto obdobie nebolo možné návrhu matky maloletých detí vyhovieť ani len čiastočne. Zmena pomerov maloletých detí by si zvýšenie výživného za toto obdobie vyžadovala, nekorešponduje to však s možnosťami povinného otca. U otca v tomto období nastala zmena pomerov len v tom, že sa jeho príjem pri existencii vyživovacej povinnosti k trom deťom znížil. Z tohto dôvodu nebolo možné v tomto období vyhovieť návrhu matky maloletých detí ani len čiastočne. Druhým časovým období je obdobie od 01.10.2013, odkedy sa zamestnal plnoletý syn účastníkov konania, v dôsledku toho jeho rodičia nemajú povinnosť podieľať sa na jeho výžive, otcovi maloletých detí zanikla jeho vyživovacia povinnosť k nemu v sume 120,- Eur, ale zároveň sa mu aj znížil jeho príjem. S prihliadnutím na túto zmenu a na stále sa zvyšujúce potreby maloletých detí dospel súd k záveru, že je dôvodný návrh matky o sumu 40,- Eur na maloletého a o sumu 30,- Eur na maloletú od 01.10.2013. Vyššia výška zvýšenia by už bola nad rámec zmeny pomerov povinného otca a jeho schopnosti zabezpečiť si svoje živobytie. Vo zvyšnej časti a to nad zvýšenú sumu 140,- Eur na maloletého do žiadanej sumy 210,- Eur a u maloletej nad priznané zvýšenie na sumu 110,- Eur do žiadanej sumy 120,- Eur, bol návrh matky maloletých detí posúdený ako nedôvodný vzhľadom na pomery otca, keď bolo zohľadnené, že síce otcovi ubudla jedna vyživovacia povinnosť k plnoletému dieťaťu v sume 120,- Eur, ktoré je zamestnané, ale na druhej strane sa mu oproti ostatnej úprave výživného z roku 2010 jeho príjem znížil asi o sumu okolo 90,- Eur.
Výživné bolo zvýšené dňom 01.10.2013. Výživné na maloleté deti je splatné vždy do 15. dňa tohto ktorého mesiaca vopred. Preto je splatné už aj výživné na mesiac november 2013. Pri zvýšení zo sumy 100,- Eur na sumu 140,- Eur na maloletého syna účastníkov, čo je suma 40,- Eur mesačne, tak predstavuje dlh na zročnom výživnom za mesiace október a november 2013 sumu 80,- Eur. Pri zvýšení zo sumy 80,- Eur na sumu 110,- Eur na maloletú dcéru účastníkov, čo je suma 30,- Eur mesačne, tak predstavuje dlh na zročnom výživnom za mesiace október a november 2013 sumu 60,- Eur. Vzhľadom na zvýšenie výživného, výšku dlhu, s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletých detí s poukazom na ust. § 160 ods. 1 O.s.p. súd povolil otcovi na úhradu jeho dlhu splátky. Dlh takto zaplatí v lehote 10 mesiacov. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., lebo ide o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu. Nebolo možné vydať žiadne iné rozhodnutie o trovách konania a to ani s prihliadnutím na pomery matky maloletých detí. Neexistuje žiadna platná právna úprava, ktorá by umožňovala z dôvodov hodných osobitného zreteľa priznať náhradu trov konania v konaniach, ktoré je možné začať aj bez návrhu. Existuje len zákonná možnosť podľa ust. § 150 O.s.p. z dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu trov konania výnimočne nepriznať, čo ale nie je daný prípad. Rovnako to platí aj u otca maloletých detí. Naviac obaja rodičia mali v podstate čiastočný úspech aj neúspech, lebo čiastočne bolo vyhovené návrhu matky a čiastočne nie.
Proti tomuto rozsudku podala matka maloletých odvolanie, ktorým sa domáhala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil na ďalšie konanie, resp. zmenil tak, že vyhovie jej návrhu na zvýšenie výživného. Odvolateľka uplatnila odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a),
b), c), d) a e) O.s.p. Podľa odvolateľky zárobkové možnosti otca mu umožňujú platiť vyššie výživné. Po zvýšení výživného otec bude disponovať sumou 634,- Eur, matka spolu s deťmi sumou 587,- Eur, čo vyjadruje absolútny finančný nepomer možností a schopností oboch rodičov. Súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil pokles zárobkov matky i otca, otcovi klesol príjem o cca 10%, matke o 45%. Súd nezohľadnil, že matka platí náklady na dom, kde býva s deťmi, nevysporiadal sa s neopodstatnenými výdavkami otca, keď výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami. Otec platí nájom za nájomný byt, hoci má možnosť bývať v dome patriacom do BSM. Súd neprihliadol na to, že matka si musela vziať pôžičku na rekonštrukciu domu patriaceho do BSM, aby tento mohol byť obývateľný. Matka preukázala zvýšenie potrieb maloletých, zohľadniac aj ich choroby, mal. Viktor musí absolvovať špeciálnu terapiu. Matka poukázala tiež na to, že otec v práci vykonáva nadčasy, vykázaný zárobok to neodzrkadľuje, otec sa sám pričinil o pokles zárobku, zo záznamov zamestnávateľa sa dá presne zistiť výkon práce a prípadných nadčasov, matka preto navrhla doplniť dokazovanie na preverenie týchto skutočností. Maloleté deti sa majú právo podieľať na životnej úrovni oboch rodičov, pričom životná úroveň otca je vyššia. Matka vyjadrila tiež nesúhlas s tým, že jej nebola priznaná náhrada trov konania.
Otec maloletých, ani kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali. Otec maloletých vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že v predmetnom konaní nedošlo k žiadnym vadám ani pochybeniam, prvostupňový súd sa dostatočne vysporiadal so skutkovým stavom a spravodlivo rozhodol. Tvrdenia odvolateľky o vyššom príjme otca sa nezakladajú na pravde, otec má pohyblivý príjem, jeho výška bola preukázaná potvrdením zamestnávateľa ako aj výpisom z účtu z banky. Výdavky otca na bývanie sú opodstatnené, preukázané zmluvou o nájme, zo spoločného domu sa otec odsťahoval kvôli predchádzaniu konfliktom, pričom naďalej spláca hypotekárny úver na túto nehnuteľnosť, k tomu sú výdavky na elektrinu, telefón, internet, celkové náklady sú vo výške cca 760,- Eur. Otec pozná zdravotný stav detí a ich choroby, podľa potreby im prispieva, je ochotný aj naďalej prispievať na preukázané výdavky, syn M. nie je alergik a nenosí okuliare, nebolo preukázané ani používanie nosných sprejov a ani špeciálna terapia. Otec nie je schopný platiť výživné vo výške požadovanej matkou, na splácanie doterajšieho výživného sa musel zaviazať v banke, spláca tiež viaceré úvery. Otec deťom pomáha aj mimo sumy výživného určeného súdom, počas styku im zabezpečuje kompletnú stravu, darčeky, kultúrne vyžitie, vždy, keď sa mu podarí niečo ušetriť, prispeje deťom. Čo sa týka trov konania, právna zástupkyňa matky ponechala na úvahe súdu, ako rozhodne o trovách.
Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a návrhu matky v celom rozsahu vyhovieť, v záujme maloletých detí, prihliadnuc na ich zvýšené výdavky.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 1 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu matky nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvého stupňa je v celom rozsahu vecne správny a boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie.
Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa dôsledne zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok na zvýšenie výživného a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právne závery vo veci, s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke.
V zmysle súdom prvého stupňa aplikovaného ustanovenia § 78 Zákona o rodine i v spojení s ustanovením § 163 ods. 1 O.s.p., dohody i súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-právnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je teda zmena pomerov,
ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
Dokazovaním vykonaným prvostupňovým súdom bolo nesporne preukázané, že v danom prípade došlo najmä na strane maloletých detí k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšiť výšku doteraz stanoveného výživného. Od ostatného určenia výživného rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda, č.k. 12C/251/2010-25 zo dňa 27.10.2010 došlo k zmene okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Na strane maloletých tým, že od ostatnej úpravy výživného sú staršie o 3 roky, maloletý začal navštevovať druhý stupeň základnej školy a maloletá začala navštevovať prvý stupeň základnej školy, v dôsledku čoho sa úmerne veku podstatne zvýšili aj náklady spojené s uspokojovaním ich odôvodnených hmotných potrieb (ošatenie, obuv, jedlo a podobne), ako i ďalších potrieb pre ich výchovu, vývoj a výživu. U matky sa zmenili pomery tým, že sa jej znížil príjem, keď súd pri ostatnom určení výživného vychádzal z príjmu cca 600,- Eur, teraz príjem matky predstavuje sumu 350,- Eur. Matka žije v spoločnej domácnosti s maloletými deťmi, s plnoletým synom a priateľom, preto prvostupňový súd správne poznamenal, že na nákladoch na bývanie sú povinní podieľať sa aj plnoletý syn a priateľ matky. Otec v čase ostatnej úpravy výživného mal príjem 977,37 Eur, aktuálne má priemerný čistý mesačný príjem vo výške 884,11 Eur, podľa potvrdenia zamestnávateľa zaslané potvrdenie o príjme je úplným a celkovým vyjadrením jeho príjmu, preto odvolací súd nevidel dôvod v tomto smere doplniť dokazovanie požadované matkou ohľadom dochádzky otca do zamestnania. Podstatnou zmenou pomerov na strane oboch rodičov je skutočnosť, že ich plnoletý syn sa od októbra 2013 stal zárobkovo činným, v dôsledku čoho zanikla vyživovacia povinnosť rodičov k nemu, zo strany
otca táto bola určená rozhodnutím súdu vo výške 120,- Eur mesačne. Preto súd prvého stupňa správne ustálil obdobie, od ktorého je dôvodné zaviazať otca na platenie vyššieho výživného, a to od 01.10.2013, odkedy otcovi ubudla vyživovacia povinnosť k plnoletému synovi vo výške 120,- Eur mesačne, pričom v matkou požadovanom období od podania návrhu 16.07.2013 do 30.09.2013 podmienky na zvýšenie výživného splnené neboli.
Posúdiac uvedené zmeny pomerov vo vzájomných súvislostiach odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že boli splnené podmienky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom v takom rozsahu, ako to ustálil súd prvého stupňa. Čo sa týka primeranosti zvýšenia výživného, odvolací súd sa zhodol so závermi prvostupňového súdu, že primeraným zisteným a preukázaným pomerom účastníkov, potrebám maloletých detí ako i možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov zodpovedá zvýšenie u mal. M. z pôvodnej sumy 100,- Eur na 140,- Eur mesačne a u mal. P. z pôvodnej sumy 80,- Eur na 110,- Eur mesačne. Takúto sumu výživného môže otec maloletých zo svojho príjmu, ako bol ustálený vyššie, uhradiť bez toho, aby ohrozil uspokojovanie svojich základných životných potrieb. Na druhej strane takto určené výživné spolu s primeraným výživným od matky a prídavkami na dieťa umožní uspokojiť odôvodnené potreby oboch maloletých detí.
Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné rodiča na deti by malo byť určené v rozmedzí 20 až maximálne 30% z jeho príjmu na všetky výživou odkázané deti. 30% z preukázaného príjmu otca vo výške 884,11 Eur predstavuje cca 265,- Eur. Podľa súdom prvého stupňa zvýšeného výživného bolo určené výživné na obe maloleté deti spolu vo výške 250,- Eur, i z tohto hľadiska je zvýšenie výživného prvostupňovým súdom primerané. Súd prvého stupňa správne určil i výšku sumy zročného výživného za obdobie od 01.10.2013 do 30.11.2013 vo výške 80,- Eur a 60,- Eur, ktoré súd povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným v primeraných splátkach.
S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vo výroku vecne správny, s použitím ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a), v spojení s ustanovením § 81 ods. 1 O.s.p., s použitím § 224 ods. 1 O.s.p. Už súd prvého stupňa správne uviedol, že o trovách konania bolo potrebné rozhodnúť podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., lebo ide o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu. Nebolo možné vydať žiadne iné rozhodnutie o trovách konania a to ani s prihliadnutím na pomery matky maloletých detí. Neexistuje totiž žiadna platná právna úprava, ktorá by umožňovala z dôvodov hodných osobitného zreteľa priznať náhradu trov konania v konaniach, ktoré je možné začať aj bez návrhu. Existuje len zákonná možnosť podľa ust. § 150 O.s.p. z dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu trov konania výnimočne nepriznať, čo ale nie je daný prípad. Rovnako to platí aj u otca maloletých detí.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.