Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-8Nt/13/2023

Uznesenie

Okresný súd Ružomberok v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miriam Penjakovej a prísediacich Ing. Mgr. Miroslava Zuberca a Ivana Forgáča, v trestnej veci odsúdeného A. O., nar. XX.XX.XXXX v T., naposledy bytom Z. XXX, t.č. v ÚVTOS Ružomberok, o návrhu riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok na prerušenie výkonu trestu odňatia slobody a umiestnenie odsúdeného v detenčnom ústave, na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.03.2023 v Ružomberku

rozhodol:

Súd podľa návrh riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok na prerušenie výkonu trestu odňatia slobody a umiestnenie v detenčnom ústave odsúdeného A. O., nar. XX.XX.XXXX v T., naposledy bytom Z. XXX, toho času vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Ružomberok, z a m i e t a .

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.02.2023 riaditeľ Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok podal návrh na prerušenie výkonu trestu odňatia slobody a umiestnenie v detenčnom ústave odsúdeného A. O..

Po skutkovej stránke riaditeľ ÚVTOS Ružomberok svoj návrh odôvodnil tým, že v minulosti bol odsúdený bol štyrikrát súdne trestaný, z toho trikrát nepodmienečne. Aktuálne vykonáva trest, ktorý nariadil Okresný súd R. sp.zn. XXT XX/XXXX za trestný čin podľa § 241 ods. 1 Tr. zák. v trvaní 25 rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu s maximálnym stupňom stráženia. Predpokladaný koniec trestu má 10.08.2031. Do výkonu trestu bol predvedený dňa 10.08.2006 do ÚVV Žilina. Po vykonaní úkonov súvisiacich s nástupom do výkonu trestu bol dňa 22.08.2006 premiestnený do ÚVTOS a ÚVV Ilava. Bol zaradený do „B“ diferenciačnej skupiny v rámci ústavu s maximálnym stupňom stráženia. Počas pobytu v ústave Ilava bolo správanie odsúdeného na požadovanej úrovni. K personálu a zamestnancom zboru sa správal slušne, dodržiaval ústavný poriadok a časový rozvrh dňa. Hygienické návyky mal osvojené, v osobných veciach si udržiaval poriadok. Vo vzťahoch k iným odsúdeným neboli zistené žiadne negatívne poznatky. Do aktivít organizovaných sa zapájal v primeranej miere, bol členom stolnotenisového krúžku, ktorý pravidelne navštevoval. Venoval sa aj vyšívaniu. Pracovne bol zaradený na viacerých pracoviskách s dozorom v ústave. Svoje pracovné povinnosti si plnil na požadovanej úrovni. Kontakt prostredníctvom korešpondencie udržiaval s matkou a sestrou. Dňa 05.02.2008 bol premiestnený do ÚVV a ÚVTOS Košice, kde absolvoval ústavné sexuologické liečenie. Počas pobytu na liečení bolo jeho správanie prevažne na požadovanej úrovni, liečebný režim dodržiaval, avšak dňa 25.04.2008 počas arteterapie bol pod vplyvom liekov, ktoré nemal predpísané. Dňa 17.02.2009 bol premiestnený späť do ústavu v Ilave. Dňa 24.02.2009 mu bola zmenená diferenciačná skupina z „B“ na „C“ z dôvodu neplnenia programu zaobchádzania. V období po zmene diferenciačnej skupiny až do premiestnenia do tunajšieho ústavu bolo jeho správanie a vystupovanie na požadovanej úrovni. V tunajšom ústave sa nachádza od 11.02.2010. Spočiatku nebolo jeho správanie vždy na požadovanej úrovni. Odsúdený počas ranného výdaja liekov nezachoval zásady slušného správania a vystupovania voči osobám, s ktorými prichádza do styku. Vo vzťahu k iným odsúdeným boli

evidované drobné nedostatky, ktoré si nevyžadovali disciplinárne potrestanie. Neskôr v jeho správaní nastala zmena k lepšiemu. Dňa 20.10.2015 mu bola na základe plnenia stanovených cieľov programu zaobchádzania zmenená diferenciačná skupina z „C“ na „B“. Po preradení do diferenciačnej skupiny „B“ bolo správanie odsúdeného naďalej na požadovanej úrovni. Ústavný poriadok a časový rozvrh dňa dodržiaval, správanie a vystupovanie k personálu bolo na požadovanej úrovni. Poriadok v osobných veciach a ustrojovaciu disciplínu dodržiaval. Osobnú hygienu dodržiaval. Vo vzťahu k odsúdeným neboli evidované žiadne závažné nedostatky. Sklony k agresívnemu a impulzívnemu správaniu neboli zistené. Evidujú však menej závažné porušenia interných predpisov (odsúdený nalepil na listovú zásielku použitú poštovú známku a neumožnil príslušníkovi zboru kontrolu osobných vecí, čo bolo riešené pohovorom bez uloženia disciplinárneho trestu). Odsúdený počas výkonu trestu odňatia slobody v ústave netrávil vždy voľný čas aktívne. Do aktivít organizovaných sa zapájal sporadicky. Voľný čas trávil prevažne sledovaním televízneho a počúvaním rozhlasového vysielania a odpočinkom na lôžku po práci. Hral spoločenské hry, čítal časopisy a knihy, využíval služby ústavného duchovného. V minulosti bol členom krúžku fitnes, z ktorého bol pre nepravidelnú účasť vyradený. Pravidelne sa zúčastňoval prednášok s protialkoholickou tematikou. Odsúdený bol zaradený na viacerých pracoviskách v ústave, kde si svoje pracovné povinnosti plnil, príkazy a pokyny príslušníkov rešpektoval, dodržiaval pracovnú disciplínu. Za plnenie pracovných povinností na pracoviskách bol doteraz štyrikrát disciplinárne odmenený pochvalou. Za vykonávanie čistiacich a upratovacích prác spoločných priestorov oddielu v čase voľna bol jedenkrát disciplinárne odmenený pochvalou. Dňa 27.03.2018 bol premiestnený do ÚVTOS Košice - Šaca, kde absolvoval ústavné sexuologické liečenie. Počas pobytu na ochrannom liečení nebolo jeho správanie vždy na požadovanej úrovni. Evidujú tri negatívne poznatky o správaní odsúdeného (nedovolene sa snažil ukryť tabletku pod jazyk, nedovolene sa kontaktoval s inými osobami a vzťahový konflikt s iným odsúdeným). Vo voľnom čase sledoval televízne a počúval rozhlasové vysielanie, čítal knihy, časopisy a lúštil krížovky. Počas výkonu ochranného liečenia nebol pracovne zaradený. Podieľal sa na činnostiach súvisiacich so všeobecným rozvojom osobnosti odsúdeného, a to formou vykonávania upratovacích a čistiacich prác v cele, kde bol ubytovaný. Liečebný režim dodržiaval a bol nápomocný pri drobných pomocných prácach súvisiacich s liečebnými aktivitami. Dňa 19.03.2019 bol premiestnený späť do tunajšieho ústavu. Od tohto obdobia ústavný poriadok a časový rozvrh dňa dodržiava, správanie a vystupovanie k personálu má na požadovanej úrovni. Poriadok v osobných veciach a ustrojovaciu disciplínu dodržiava. Sklony k agresívnemu a impulzívnemu správaniu neboli zistené. Režimové povinnosti si plní, pokyny a príkazy nadriadených rešpektuje. Počas celého priebehu výkonu trestu bol doposiaľ šesťkrát disciplinárne odmenený, disciplinárne tresty nemá vykázané. Do aktivít organizovaných sa snaží zapájať v primeranej miere. Odsúdený je zaradený do stolnotenisového krúžktu, ktorý navštevuje. Bol členom krúžku fitness, sociálnoporadenskej skupiny a diskusnej skupiny zameranej na výklad Zákona o výkone trestu odňatia slobody. Vo voľnom čase rád číta knihy, časopisy a dostupnú literatúru. Pravidelne sa zúčastňuje vychádzok. Menovaný je pozitívne pracovne motivovaný. V súčasnosti je zaradený na pracovisku s dohľadom v ústave a svoje pracovné povinnosti si plní. Plnohodnotne využíva pracovný čas. Kontakt prostredníctvom korešpondencie udržiava naďalej s matkou a sestrou. Počas jeho umiestnenia na ochrannom liečení, ktoré počas výkonu trestu odňatia slobody absolvoval doteraz dvakrát, sa zúčastňoval terapeutických aktivít liečebného režimu. Zúčastňoval sa intenzívnej skupinovej psychoterapie, ktorá mala charakter najmä sexuologickej intervencie. Absolvoval aj pomocné terapeutické aktivity ako arteterapia, ergoterapia, muzikoterapia a iné, kde mu bol vytvorený priestor pre sebapoznanie, korekciu dysfunkčných vzorcov správania a nácvik sociálnych zručností. V rámci skupinových foriem práce bola jeho úroveň spolupráce primeraná. Vo výkone trestu má odsúdený súdom nariadené ústavné sexuologické ochranné liečenie, ktoré nariadil Okresný súd R. sp.zn. XXT/XX/XXXX. Dňa 05.02.2008 začal odsúdený A. O. s výkonom ochranného liečenia. Z dôvodu prerušenia bolo uvedené ochranné liečenie dňa 19.03.2019 prerušené. Riziko recidívy trestnej činnosti je stredné, resocializačná prognóza odsúdeného je menej priaznivá. Riziko opakovaného násilného správania po prepustení je vysoké. Osobnosť odsúdeného možno charakterizovať ako abnormne štruktúrovanú, disharmonicky rozvinutú, introvertnú, s asociálnymi rysmi. Pochádza z disharmonického rodinného prostredia, kde otec bol agresívny alkoholik, čo zrejme malo negatívny vplyv na formovanie osobnosti odsúdeného. Intelektovými schopnosťami spadá do pásma subnormy až ľahkej duševnej zaostalosti. Odsúdený javí známky zmiešanej poruchy osobnosti s črtami nezdržanlivosti, sklonom k emočne riadeným reakciám, zvýšenou pohotovosťou k agresii, sklonom k disociálnym aktivitám. Sociálne a morálne je insfucientný, kriminálne narušený, bez vnútornej motivácie k resocializácii. Riziko násilného správania po prepustení, identifikovanú duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná je pobyt

odsúdeného na slobode s prihliadnutím na spáchanú trestnú činnosť pre spoločnosť nebezpečný, a preto navrhol prerušiť výkon trestu odňatia slobody odsúdenému A. O. a umiestniť ho do detenčného ústavu. Súčasťou návrhu riaditeľa ÚVTOS bola príloha - odborný lekársky posudok k návrhu na umiestnenie osoby do detencie.

Na verejnom zasadnutím konanom dňa 27.03.2023 zástupca ÚVTOS Ružomberok zotrval na písomnom návrhu. Odsúdený na verejnom zasadnutí vypovedal, že ochrannú sexuologickú liečbu vykonal v Košiciach aj v Šaci po roku, a detenčný ústav odmieta.

Verejného zasadnutia sa zúčastnil aj vedúci zdravotník ÚVTOS Ružomberok MUDr. H. Z., ktorá súdu uviedla, že u odsúdeného psychiatrička zistila sexuálnu úchylku - sadomasochizmus T závislosť od alkoholu T odsúdený začal liečbu v r. 2008 a liečba naďalej trvá, odsúdený bude pozvaný na ďalší výkon sexuologickej liečby.

V rámci dokazovania sa súd oboznámil aj s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu R. sp.zn. XXT XX/XXXX, a to s rozsudkom Okresného súdu R. sp.zn. XXT XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatný dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol uznaný vinným zo zločinu znásilnenia podľa Tr. účinného do 01.01.2006 spĺňajúc podmienky uvedené v ust. Tr. účinného do 01.01.2006, a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 25 rokov nepodmienečne so zaradením do III. NVS. Zároveň bolo odsúdenému uložené ochranné ústavné sexuologické liečenie. Súd sa z predmetného spisového materiálu oboznámil aj so znaleckým posudkom č. 119/2005 zo dňa 17.12.2005, z ktorého vyplynulo, že ods. A. O. netrpí duševnou poruchou v zmysle psychózy. Jedná sa u neho o Polymorfnú sexuálnu deviáciu vo forme agresívneho sadizmu, ktorá sa prejavila otvoreným deviantným správaním. V čase trestného konania boli u odsúdeného rozpoznávacie schopnosti zachované, ovládacie schopnosti boli znížené v podstatnej miere. V oblasti sexuálneho pudu je zistená pagologická deviácia v aktivite, t.j. deviantný spôsob konania, ktorým sa sýti sexuálna túžba, vyjadrený vo forme sadizmu. V masturbačných fantáziách udáva aj nekrofilný sadizmus, prítomná je tiež sexuálna deviácia v objekte v zmysle efebofílie, t.j. erotickom zameraní sa na dospievajúcich chlapcov so začínajúcimi sekundárnymi pohlavnými znakmi, zatiaľ údajne bez realizácie. Duševný vývoj odsúdeného je mierne zaostalý, avšak nie narušený. Mravný vývoj je narušený. U odsúdeného zistili zmiešanú poruchu osobnosti s črtmi nezdržanlivosti, emočnej nestability, sklonom k emočne riadeným reakciám, zvýšenou pohotovosťou k agresii, sklonom k disociálnym aktivitám a závislosť od alkoholu v III. štádiu vývoja. Odsúdený chápal zmysel trestného konania a znalci konštatovali, že odsúdený je pre spoločnosť nebezpečný, navrhli uloženie ochrannej ústavnej sexuologickej liečby, ako aj realizáciu chirurgického zákroku (kastráciu), ktorý odsúdený pri znaleckom vyšetrení aj navrhoval. Podľa , ak je odsúdenému vo výkone trestu odňatia slobody zistená duševná porucha, ktorá je podľa odborného lekárskeho posudku nevyliečiteľná a jeho pobyt na slobode je aj s prihliadnutím na spáchanú trestnú činnosť pre spoločnosť nebezpečný, súd na návrh prokurátora alebo riaditeľa Ústavu na výkon trestu preruší výkon trestu odňatia slobody a nariadi jeho umiestnenie v detenčnom ústave.

Podľa , , účelom umiestnenia páchateľa v detenčnom ústave je osobitným liečebným režimom a dôslednou izoláciou od spoločnosti zabrániť páchateľovi v ďalšom páchaní trestných činov a činov inak trestných. Pobyt páchateľa v detenčnom ústave trvá dovtedy, kým ochranu spoločnosti pred páchateľom nemožno zabezpečiť miernejšími prostriedkami.

Úlohou detencie je ochrana spoločnosti a jej členov pred tými páchateľmi, ktorí počas dlhodobého trestu odňatia slobody evidentne a preukázateľne ochoreli na nevyliečiteľnú duševnú chorobu a je tu obava, že aj po výkone trestu odňatia slobody ďalej pretrváva nebezpečenstvo, že by mohli spáchať obzvlášť závažný zločin. Detencia ako druh ochranného opatrenia bola zavedená do právneho poriadku Slovenskej republiky s účinnosťou od 01. 01. 2006. Avšak až do doby kým nebol vytvorený detenčný ústav (Hronovce) sa ukladanie detencie neuplatňovalo. Možno konštatovať, že detencia ako druh ochranného opatrenia je svojou povahou najtvrdším z ochranných opatrení v slovenskom právnom poriadku, pretože citeľne zasahuje do základných ľudských práv a slobôd. Preto by mala byť využívaná až ako posledná možnosť ochrany spoločnosti a prednosť pred ňou by mali dostať iné ochranné opatrenia, najmä ochranné liečenie. Detencia totiž môže v prípade potreby trvať až

doživotne, no zákonodarca prihliadol aj na možný vývoj lekárskej vedy, ktorá môže časom doriešiť otázku nevyliečiteľnosti choroby.

Ustanovenie zakotvuje podmienky obligatórneho rozhodnutia súdu o nariadení umiestnenia odsúdeného v detenčnom ústave. Súd je povinný obligatórne nariadiť umiestnenie odsúdeného do detenčného ústavu, ak je odsúdenému vo výkone trestu odňatia slobody zistená duševná porucha, ktorá je podľa odborného lekárskeho posudku nevyliečiteľná; pritom ide o relatívnu nevyliečiteľnosť, pri ktorej treba prihliadať aj na možnosti rozvoja lekárskej vedy. U odsúdeného teda musí byť zistená duševná porucha, ktorá je vo všeobecnosti, prípadne v konkrétnej trestnej veci podľa odborného lekárskeho posudku nevyliečiteľná a zároveň pobyt odsúdeného na slobode je aj s prihliadnutím na spáchanú trestnú činnosť (najmä závažnú násilnú) pre spoločnosť, to znamená, že tu existuje dôvodný kvalifikovaný záver o vysokej pravdepodobnosti opätovného útoku takouto osobou. Obe tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne, t. j. súčasne. Ďalšími kumulatívnymi podmienkami sú návrh prokurátora alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody adresovaný súdu. Len v prípade, že súd bude mať preukázané všetky tieto skutočnosti, preruší výkon trestu odňatia slobody a zároveň nariadi umiestnenie páchateľa v detenčnom ústave.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že detenciu možno uložiť iba takému páchateľovi, ktorý bol v čase činu trestne zodpovedný, a preto bol aj odsúdený, a to na nepodmienečný trest odňatia slobody. Detenciu možno uložiť iba páchateľovi, ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody ale len za predpokladu, že ho dodatočne postihne duševná choroba.

bližšie neupravuje pojem duševná porucha, aj preto v tomto smere možno podporne vychádzať z ustanovenia . Citované ustanovenie stanovuje zákonné podmienky, za ktorých voči osobe, ktorá naplnila znaky skutkovej podstaty trestného činu, nemožno vyvodiť trestnú zodpovednosť z dôvodu nepríčetnosti.

Charakteristika nevyliečiteľnej duševnej choroby podľa JUDr. Anton Fábry, Csc., JUDr. Radovan Blažek, PhD. nevyliečiteľnou duševnou chorobou je taká choroba, ktorá predstavuje nespôsobilosť odsúdeného vnímať okolitý svet a reagovať naň spôsobom primeraným duševne zdravému človeku.

Stav nepríčetnosti predpokladá v čase činu existujúcu duševnú poruchu, ktorá má za následok, že osoba napĺňajúca znaky skutkovej podstaty trestného činu nie je schopná buď rozpoznať protiprávnosť svojho činu, alebo ovládať svoje konanie. Neexistencia ktorejkoľvek z uvedených schopností (rozpoznávacej alebo ovládacej), ak je zapríčinená duševnou poruchou, má za následok existenciu stavu nepríčetnosti. Nepríčetný je teda ten, kto v čase činu inak trestného pre duševnú poruchu nemohol: a) rozpoznať protiprávnosť svojho činu b) ovládať svoje konanie alebo c) rozpoznať protiprávnosť svojho činu a súčasne ovládať svoje konanie.

Medzi duševné poruchy, ktoré môžu najčastejšie spôsobiť stratu ovládacej alebo rozpoznávacej schopnosti, patria: 1) duševné choroby predstavujúce duševné poruchy dlhšieho trvania, ktoré sú charakteristické typickým začiatkom, priebehom a prípadne aj koncom, napríklad progresívna paralýza, senilná demencia, schizofrénia, manio depresívna psychóza a iné; 2) chorobné duševné stavy ako chronické duševné poruchy, ktoré nemajú určitý postup, začiatok a progresiu a spôsobujú ich vrodené faktory, ako aj vplyv vonkajšieho prostredia (výchova), napríklad slabomyseľnosť, psychopatia, vývojové oneskorenie, vývojové poruchy, niektoré prípady hluchonemoty a podobne; 3) krátkodobé duševné poruchy ako patologický afekt, patologická opitosť, patologické poruchy spánku, najmä tzv. patologická rozospatosť a iné ťažké poruchy vedomia (mrákotné stavy a iné), ďalej epizodické duševné poruchy v priebehu chronických nervových chorôb ako epileptické záchvaty, narkolepsia, migréna, duševné poruchy po otrase mozgu, po omráčení bleskom, po otrave oxidom uhoľnatým atď.

Ak konkrétne okolnosti nasvedčujú, že obvinený môže trpieť duševnou poruchou, ktorá v čase činu mohla vylučovať alebo znižovať jeho príčetnosť (okrem stavu nepríčetnosti alebo zmenšenej príčetnosti, do ktorej sa obvinený zavinene priviedol požitím alkoholického nápoja alebo omamného prostriedku), musí sa táto možnosť v trestnom konaní overiť a otázka duševného stavu obvineného objasniť a to

z pravidla pribratím znalca. Posudzovanie takejto možnosti len lajckou úvahou súdu, orgánu činného v trestnom konaní, prípade riaditeľom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody, ktorá nemá základ v odborných znalostiach, nie je dostatočným prostriedkom na zistenie objektívnej pravdy (pozri tiež R36/1965).

Ak sú na základe výsledkov dokazovania pochybnosti o plnej príčetnosti páchateľa, nemožno zisťovať jeho duševný stav na základe lekárskeho potvrdenia alebo odborného vyjadrenia ( ), ale vždy treba pribrať znalca ( ). Otázka nepríčetnosti je otázka právna, jej posúdenie prináleží orgánom činným v trestnom konaní na základe skutočnosti vyplývajúcich z uskutočnených dôkazov. Povaha tejto otázky vyžaduje, aby jej posúdenie bolo založené na odborných znalostiach z odboru psychiatrie (R6/1974, R24/1976). Podobné tiež R67/1980-znalecký posudok o duševnom stave obvineného podaný v predchádzajúcej trestnej veci toho istého obvineného nemôže byť znaleckým posudkom v ďalšej trestnej veci, v ktorej je vedené nové trestné stíhanie. Schopnosť obvineného rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť a ovládať ho sa musí posudzovať vždy z hľadiska konkrétneho trestného činu, t. j. postup podľa a 148 nie je možné nahradiť tým, že by prípadne znalci, ktorí podali znalecký posudok v predchádzajúcej trestnej veci toho istého obvineného, podajú doplnok ku svojmu predchádzajúcemu znaleckému posudku.

Analogicky v súdenej veci možno vychádzať aj z ustanovenia , pričom dôvod, pre ktorý je možné prerušiť trestné stíhanie podľa tohto ustanovenia, spočíva v tom, že obvinený pre duševnú chorobu, ktorá nastala až po spáchaní trestného činu, nie je schopný chápať zmysel trestného stíhania. Trestné stíhanie nemožno teda z uvedeného dôvodu prerušiť iba preto, že obvinený nie je schopný výsluchu. Tak k preukázaniu dôvodu prerušenia trestného stíhania podľa citovaného ustanovenia nepostačuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára. Okolnosť, či obvinený trpí duševnou chorobou, či táto choroba nastala až po spáchaní činu a či obvinený nie je schopný pre túto chorobu chápať zmysel trestného stíhania, je potrebné objasniť vyšetrením duševného stavu obvineného, k čomu je potrebné pribrať dvoch znalcov psychiatrov (R46/1990).

Detencia je druh ochranného opatrenia, ktorého trvanie nie je časovo limitované, ale jej trvanie je závislé len od aktuálneho stavu osoby, ktorej bolo nariadené umiestnenie v detenčnom ústave, kedy ochranu spoločnosti pred ňou nemožno zabezpečiť miernejšími prostriedkami, čo znamená, že trvanie výkonu detencie môže za určitých okolností trvať až doživotne. Z uvedeného vyplýva, že samotný zákonodarca, vzhľadom k tomu, že ide o vážny zásah do osobnej slobody jedinca do právneho poriadku zakotvil pravidelné skúmanie dôvodu trvania detencie. (pozri tiež rozsudok ESLP z 18. 02. 2014 vo veci č. 8300/06-Luis Rivera v. Švajčiarsko, odmietnutím nariadenia vypracovania nového psychiatrického posudku počas konania o podmienečnom prepustení z výkonu detencie ani vypočutím sťažovateľa počas tohto konania došlo k porušeniu práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd).

O prerušení výkonu trestu a umiestnení odsúdeného v detenčnom ústave v zmysle rozhoduje súd len na návrh prokurátora alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu. Takéto rozhodnutie súdu je obligatórnym rozhodnutím, no k pozitívnemu rozhodnutiu môže súd pristúpiť až po zistení duševnej poruchy odsúdeného, ktorá je podľa odborného lekárskeho posudku nevyliečiteľná, jeho pobyt na slobode aj s prihliadnutím na spáchanú trestnú činnosť je pre spoločnosť nebezpečný.

Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje prokurátora, resp. riaditeľa ústavu na výkon trestu. Z uvedeného vyplýva, že už pri podaní návrhu musí byť duševná porucha preukázaná. V zmysle vyššie citovaných právnych úvah konajúceho súdu, podkladom pre zistenie duševnej poruchy môže byť len a výlučne znalecký posudok, ktorý v súdenej veci predložený doposiaľ nebol. Závery riaditeľa ÚVTOS o duševnej poruche uvedené v návrhu spochybňuje aj príloha priložená k návrhu riaditeľa ÚVTOS

- odborný lekársky posudok ako aj vyjadrenie vedúceho zdravotníka ÚVTOS Ružomberok MUDr. H. Z., z ktorého vyplýva, že z psychiatrického hľadiska odsúdený netrpí duševnou poruchou, netrpel ani prechodnou psychickou poruchou. Odsúdený trpí sadomasochizmom a syndrómom závislosti od alkoholu. Ochranné ústavné sexuologické liečenie trvá, ktorého sa odsúdený podroboval, od r. 2019 je výkon ochranného liečenia prerušený. Počas pobytu v ochrannom liečení nebolo správanie odsúdeného vždy na požadovanej úrovni a evidujú tri negatívne poznatky. Okrem toho sa odsúdený zúčastňoval aj intenzívnej skupinovej psychoterapie, ktorá mala charakter najmä sexuologickej intervencie.

Z uvedeného teda možno vyvodiť jednoznačný záver, že základná podmienka, ktorú zákon vyžaduje pre rozhodnutie súdu, doposiaľ splnená nebola. Z tohto dôvodu súd považuje návrh riaditeľa ÚVTOS za aktuálne nedôvodný, resp. podaný predčasne.

Možno konštatovať, že druhá podmienka, teda dôvodne kvalifikovaný záver o vysokej pravdepodobnosti opätovného útoku takouto osobu je splnený, a je splnená aj podmienka podania návrhu v tejto časti.

Ako už súd uviedol vyššie tieto podmienky musia byť splnené súčasne (kumulatívne), a keďže k ich splneniu nedošlo, súd návrh riaditeľa ÚVTOS na prerušenie výkonu trestu odňatia slobody a umiestnenie odsúdeného A. O. do detenčného ústavu zamietol.

Okrem toho súd poukazuje aj na ustanovenie a .

Podľa citovaných ustanovení súd môže pred skončením výkonu trestu odňatia slobody rozhodnúť o umiestnení do detenčného ústavu aj takého páchateľa úmyselného trestného činu, ktorý sa odmieta podrobiť ochrannému liečeniu, alebo u ktorého ochranné liečenie pre negatívny postoj pacienta neplní svoj účel, a ktorého pobyt na slobode je pre spoločnosť nebezpečný; páchateľ sa umiestni do detenčného ústavu po výkone trestu odňatia slobody.

Ak to považuje súd za potrebné, môže pred skončením výkonu trestu odňatia slobody rozhodnúť o umiestnení do detenčného ústavu aj páchateľa zločinu spáchaného zo sexuálneho motívu alebo páchateľa, ktorý opätovne spácha obzvlášť závažný zločin; páchateľ sa umiestni do detenčného ústavu po výkone trestu odňatia slobody.

Odsúdený A. O. bol už v minulosti opakovane odsúdený pre trestné činy podľa § 241 ods. 1, 2 Tr. zák. Počas predchádzajúceho výkonu trestu odsúdený absolvoval aj ochranné ústavné sexuologické liečenie, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou nesplnilo účel ochrannej liečby, keď odsúdený sa opätovne dopustil násilnej trestnej činnosti so sexuálnym motívom. Pri hodnotení opodstatnenosti návrhu riaditeľa ÚVTOS, ktorý podal podľa , podľa názoru súdu má prednosť výkon ochrannej liečby pred umiestnením odsúdeného do detencie a prerušenie výkonu trestu odňatia slobody. Z návrhu riaditeľa ÚVTOS Ružomberok vyplynuli určité podozrenia nasvedčujúce tomu, že nariadená ústavná liečba nesplní svoj účel (recidíva trestnej činnosti, nedovolené užívanie liekov, nedovolené kontaktovanie s inými osobami, vzťahový konflikt s iným odsúdeným), pričom súd musí konštatovať, že vyššie uvedené okolnosti dávajú možnosť skôr podania návrhu na umiestnenie odsúdeného do detenčného ústavu podľa , Tr. zák. Takisto je však potrebné, aby odsúdený ešte pokračoval v absolvovaní liečby, a v prípade, že táto liečba by bola neúspešná, môže nastať situácia, ktorou sa súd zaoberal vyššie.

Takisto tu existuje možnosť upravená ustanovením tým skôr, že v prípade ods. A. O. ide o osobu, ktorá opakovane spáchala zločin zo sexuálneho motívu a predchádzajúce odsúdenia u neho neviedli k náprave a nezabránili mu v páchaní - pokračovaní trestnej činnosti. Takisto súd môže konštatovať, že uložené ochranné ústavné sexuologické liečenia nesplnili podľa názoru súdu účel.

Na margo veci súd uvádza, že záujem spoločnosti na ochrane obetí zločinov spáchaných zo sexuálneho motívu je významný, a ako taký prevyšuje ochranu základných ľudských práv a slobôd takýchto jedincov, avšak snaha naplniť kapacitu detenčného ústavu musí byť naplnená zákonným spôsobom tak, aby bol dodržaný zmysel zákona, teda je potrebné postupovať zákonne a spravodlivo, pri zabezpečení dodržiavania všetkých práv, ktoré sú garantované zákonmi, SR, Listinou základných ľudských práv a slobôd, Dohovorom, ako aj ostatnými medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť v lehote do 3 pracovných dní od jeho oznámenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.