Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/320/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudkýň JUDr. Emílie Zimovej a JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., advokátka kancelária so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti odporcovi: G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, F., o zaplatenie 331,94 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. - 18 zo dňa 22. marca 2013, jednohlasne, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa a odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Svoje zamietavé rozhodnutie, po právnej stránke odôvodnil poukázaním na ust. , o elektronických komunikáciách, ust. , o ochrane spotrebiteľa, ust. a , , , založil na tom skutkovom základe, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom vznikol dňa 30.12.2012 právny vzťah, založený zmluvou o pripojení Fix, ktorú súd prvého stupňa považoval za zmluvu uzavretú podľa ust. , súčasne majúcu charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ust. , a v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Zmluva zároveň nepochybne predstavovala spotrebiteľskú zmluvu i podľa ust. v znení účinnom od 01.01.2008, keďže právny predchodca navrhovateľa v predmetnom právnom vzťahu vystupoval ako dodávateľ/ predávajúci a odporca ako spotrebiteľ, ktorý pri uzavieraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti. Navrhovateľ v konaní neosvedčil, a to ani na základe uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým bol vyzvaný na doplnenie svojho návrhu, že by medzi jeho právnym predchodcom a odporcom došlo k uzavretiu písomnej dohody o zmluvnej pokute. Navrhovateľ v konaní nepredložil žiadne písomné dojednanie týkajúce sa zmluvnej pokuty, pričom zmluva o pripojení Fix zo dňa 30.12.2008 dojednanie o zmluvnej pokute neobsahuje. Okrem faktúry, ktorou bola odporcovi zmluvná pokuta vyúčtovaná, nepredložil v konaní žiadne ďalšie listiny, pričom faktúra, ktorou bol odporcovi vyúčtovaná zmluvná pokuta, nemôže podľa názoru súdu prvého stupňa nahradiť riadnu písomnú dohodu o zmluvnej pokute. V danej súvislosti poukázal na to, že iné ako písomné dojednanie zmluvnej pokuty je neplatným dojednaním v zmysle ust. . Pri absencii písomnej dohody o zmluvnej pokute tak, ako to predpokladá ust. , súd prvého stupňa nemohol návrhu navrhovateľa vyhovieť, a preto jeho návrh v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom k procesnému úspechu odporcu v konaní mu podľa ust. voči navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov konania, nakoľko však odporcovi v konaní žiadne trovy preukázateľne nevznikli, súd prvého stupňa mu ich náhradu nepriznal.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že odporca sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku a jeho povinnosťou bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi navrhovateľa uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v Dodatku k Zmluve o pripojení. Mal za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej zdôraznil, že odporca právnemu predchodcovi navrhovateľa neuhradil faktúry za poskytovanie elektronickej komunikačnej služby, čím porušil povinnosti jemu vyplývajúce zo Zmluvy o pripojení z bodu 2 písm. c). Ak by aj súd neuznal nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty, považoval za nevyhnutné zohľadniť, že právnemu predchodcovi navrhovateľa bola spôsobená skutočná škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie do poskytnutého telefónneho zariadenia ako aj poskytnutej dotácie vo forme bonusového kreditu počas doby viazanosti. V danom prípade právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi telekomunikačné zariadenie Samsung U600 za cenu 0,03 Eur s DPH, pričom štandardná cenníková cena v čase uzatvorenia zmluvy bola 152,36 Eur. Okrem uvedeného odporcovi poskytol aj zvýhodnený program služieb Relax 300 počas 24-mesačnej doby viazanosti za zľavnený mesačný poplatok 9,96 Eur s DPH, pričom štandardná cena uvedeného programu služieb bola 19,92 Eur s DPH mesačne. Benefity poskytnuté odporcovi tak boli celkovo vo výške 391,33 Eur, čo predstavuje škodu, ktorá by právnemu predchodcovi navrhovateľa nebola vznikla, ak by odporca dodržal svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy a riadne plnil počas celej doby viazanosti.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle ust. O.s.p, bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a zistil, že tento rozsudok je potrebné potvrdiť podľa ust. , pretože je vo výroku vecne správny, pričom v súlade s ust. odvolací súd poukazuje na vecne správne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.

Odvolací súd považuje v prvom rade za potrebné uviesť, že súd prvého stupňa zmluvu o Zmluvu o pripojení Fix zo dňa 30.12.2008 správne posúdil ako zmluvu uzatvorenú podľa ust. a súčasne podľa ust. , a , ktorá je zároveň spotrebiteľskou zmluvou i podľa ust. v znení účinnom ku dňu jej uzatvorenia. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesením č.k. - 10 zo dňa 17. mája 2012 súd prvého stupňa vyzval navrhovateľa na doplnenie návrhu o nevyhnutnú špecifikáciu porušenej zmluvnej povinnosti a predloženie zmluvy, resp. dodatku k zmluve, z ktorého vyplýva povinnosť odporcu uhradiť zmluvnú pokutu. Tento procesný postup súdu prvého stupňa možno považovať za správny a odôvodnený, nakoľko z obsahu návrhu na začatie konania tak, ako bol súdu prvého stupňa doručený dňa 16.05.2012, jednoznačne nevyplývalo, akú zmluvnú povinnosť mal odporca porušiť, kedy k tomu došlo a aký je zmluvný základ predmetného sankčného mechanizmu. Napriek tomu, že navrhovateľ toto uznesenie riadne prevzal, v stanovenej lehote a ani do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej na výzvu súdu prvého stupňa nereagoval. V nadväznosti na uvedené súd prvého stupňa na úradnej tabuli vyvesil oznam o čase a mieste verejného vyhlásenia rozsudku spolu s poučením o koncentračnej zásade v zmysle ust. .

Podľa ust. , účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa ust. , súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie () najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v .

Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (ust. § 79 ods. 1 a § 101 ods. 1). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v návrhu na začatie konania, vo vyjadrení k nemu, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v návrhu a vo vyjadrení odporcu. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Dôkazným bremenom sa teda rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. V danej veci zaťažovalo navrhovateľa dôkazné bremeno preukázať tvrdenia uvedené v návrhu, že medzi odporcom a právnym predchodcom navrhovateľa bola zmluvne dohodnutá sankcia v podobe zmluvnej pokuty v prípade porušenia zmluvných povinností a že odporca svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy aj skutočne porušil. Keďže navrhovateľ svoje tvrdenia napriek výzve súdu prvého stupňa nepreukázal listinnými dôkazmi, hoci bol o povinnosti v zmysle ust. riadne poučený, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, keď z dôvodu neunesenia dôkazného bremena jeho návrh zamietol.

Na listinné dôkazy, predložené navrhovateľom až v rámci odvolacieho konania, odvolací súd už prihliadať nemohol, a to z nasledovaných dôvodov:

Podľa ust. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Z citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že pripúšťa doteraz neuplatnené skutočnosti alebo dôkazy v odvolacom konaní, v ktorom sa napáda rozhodnutie vynesené v sporovom konaní pred súdom prvého stupňa, iba v obmedzenom rozsahu. Účastník konania teda nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy a skutočnosti, ktoré mohol uplatniť, ale neurobil tak v základnom konaní pred súdom prvého stupňa. Tento prístup je základom tzv. neúplného apelačného systému, ktorý nahradil v sporovom konaní predošlý úplný apelačný systém, v ktorom sa bez obmedzenia pripúšťali tzv. nóva. V sporovom konaní sa súd prvého stupňa považuje za súd, ktorý zisťuje skutkový stav a ktorý vedie účastníkov k tomu, aby sa pred ním vykonali všetky navrhnuté dôkazy potrebné na preukázanie sporných, právne závažných a významných skutkových tvrdení. V konečnom dôsledku súd prvého stupňa upozorňuje účastníkov podľa ust. , čo má dôsledky pre uplatnenie zásad neúplného apelačného systému.

Odvolací súd zároveň nemohol vziať do úvahy zmenu kvalifikácie právneho titulu, na základe ktorého sa navrhovateľ v prebiehajúcom konaní voči odporcovi domáha zaplatenia sumy 331,94 Eur, zo zmluvnej pokuty na nárok na náhrady škody, nakoľko s prihliadnutím na ust. bolo jeho povinnosťou predložiť alebo označiť v tomto prípade najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej všetky relevantné dôkazy a skutočnosti, pričom kvalifikované posúdenie jeho prípadného nároku na náhradu škody by sa muselo zakladať na odlišných skutkových a právnych záveroch, pre ktoré v odvolacom konaní s poukazom na ust. nie je priestor.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ napriek poučeniu súdu prvého stupňa podľa ust. nepreukázal dôkazmi svoje tvrdenia uvedené v návrhu, odvolací súd na dôkazy predložené až v odvolacom konaní prihliadať nemohol, keďže neboli splnené podmienky uvedené v ust. .

Preto bol rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu v súlade s ust. ako vecne správny potvrdený.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že odporcovi, ktorý bol v odvolacom konaní procesne úspešný, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si trovy konania neuplatnil (ust. v spojení s ust. a ust. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .