Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoE/755/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trnave vo veci exekúcie oprávnenej: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., Bratislava, Einsteinova 25, proti povinnému: V. P., nar. XX. Z. XXXX, bytom Y. XXX, o 751,95 eur s príslušenstvom, za účasti súdneho exekútora: JUDr. Marcel Kroupa, Myjava, Gegeľovská 662/2, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 1. júla 2013 č. k. - 16, EX 4206/13 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa (jeho vyššia súdna úradníčka) vyhovel námietkam povinného proti exekúcii vedenej súdnym exekútorom JUDr. Marcelom Kroupom pod spisovou značkou EX 4206/13. Rozhodnutie odôvodnil právne ust. , , ods. 3 a až 5 E. p. ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších zmien a doplnení, čiže exekučného poriadku) a vecne splnením povinnosti vyplývajúcej z exekučného titulu (Výkazu nedoplatkov č. 1201994372 Dôvery zdravotnej poisťovne, a. s., zo 4. marca 2012) povinným ešte v roku 2012 (povinný pohľadávku oprávnenej uhradil v sume 119 eur 16. marca 2012, v sume 112,16 eur 14. novembra 2012 a v sume 520,79 eur 18. júna 2012, spolu uhradil 715,95 eur), teda pred začatím exekučného konania (28. februára 2013), ktorým plnením (platbou povinného oprávnenej i keď s nesprávnym variabilným symbolom) došlo k zániku vymáhaného nároku a z tohto dôvodu i včasné námietky povinného proti exekúcii bolo treba považovať za dôvodné, keďže zákon o zdravotnom poistení neukladá platiteľovi povinnosť označovať platbu variabilným a špecifickým symbolom a platba má byť zarátaná na obdobie, v ktorom bola realizovaná.

Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie oprávnená a navrhla ho zmeniť len čiastočným vyhovením námietkam povinného s tým, aby bol povinný „zaviazaný“ k úhrade pohľadávky 119 eur a trov exekúcie, nakoľko úhrady od povinného boli nesprávne špecifikované. Zároveň oznámila, že ku dňu spísania odvolania (23. júla 2013) pohľadávku vo výške 119 eur eviduje ako vysporiadanú prostredníctvom exekútora v 2 splátkach (21. júna 2013 v sume 91,26 eur a 28. júna 2013 v sume 27,74 eur). Potvrdila obdržanie ňou povinným uvádzaných platieb (v sume 119 eur zo 16. marca 2012, v sume 112,16 eur zo 14. novembra 2012 a v sume 520,79 eur z 18. júna 2012, spolu v sume 715,95 eur), mala však za to, že plnenie spôsobom vyplývajúcim aj z odôvodnenia uznesenia (s nesprávnym variabilným symbolom, keď ako variabilný symbol bolo uvedené číslo iného exekučného titulu) jej znemožnilo platbu riadne identifikovať a až na základe námietok povinného boli 2 z 3 platieb (v sume 112,16 eur zo 14. novembra 2012 a v sume 520,79 eur z 18. júna 2012) dodatočne preúčtované ako čiastočné finančné plnenie predmetného exekučného titulu, tretiu platbu (v sume 119 eur zo 16. marca 2012) však už takto nebolo možné preúčtovať, nakoľko táto bola zaúčtovaná ako čiastočná úhrada iného exekučného titulu, ku ktorému sa vzťahoval variabilný symbol uvedený povinným.

Povinný navrhol napadnuté uznesenie z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Pohľadávku oprávnenej uhradil oprávnenej v sume 119 eur 16. marca 2012, v sume 520,79 eur 18. júna 2012, v sume 118,84 eur 16. júla 2012 (na účet Slovenskej konsolidačnej a. s. na základe upomienky) a v sume 112,16 eur 14. novembra 2012, do začatia exekučného konania teda uhradil 870,79 eur, t. j. viacej ako je predmetným exekučným titulom priznaná pohľadávka (i keď je pravdou, že omylom použil pri všetkých platbách variabilný symbol 8888050419 - číslo iného výkazu nedoplatkov). Oprávnená nikde nespomína jeho platbu Slovenskej konsolidačnej v sume 118,84 eur zo 16. júla 2012, preto i keby nebolo možné preúčtovať platbu v sume 119 eur zo 16. marca 2012 z dôvodu jej použitia na vyrovnanie iného výkazu nedoplatkov, stále je tu platba 118,84 eur zo 16. júla 2012, oprávnenou nikde nezohľadnená, keď rozdiel medzi sumou 118,84 eur a 119 eur (0,16 eur) vznikol rozdielnym zaokrúhľovaním pri premene slovenských korún na eurá. Naviac povinný zaplatil exekútorovi 18. júna 2013 sumu 119 eur a 25. júna 2013 sumu 70 eur pod VS 420613. Podľa výkazu nedoplatkov č. 1201994372 mal uhradiť sumu 751,95 eur a podľa výkazu č. 8888050419 sumu 237,84 eur.

Odvolací súd prejednal podľa , a ( v znení neskorších zmien a doplnení, teda ) v medziach odvolania oprávnenej celú vec (vyhovenia námietkam povinného) a to bez pojednávania, pretože nešlo o vec samu ani o žiaden zákonom ustanovený prípad potreby prejednávania aj takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolaniu oprávnenej nemožno priznať úspech.

Argumentácia oprávnenej v odvolacom konaní bola totiž problematickou už z pohľadu jej konzistencie (vnútornej súdržnosti), keď oprávnená na jednej strane pripustila zánik ňou vymáhaného práva splnením, na druhej strane však navzdory tomu brojila (odvolaním) proti uzneseniu reagujúcemu celkom logicky na takýto stav bezzákladnosti vymáhania už zaniknutého práva (akoby tu plnenia vôbec nebolo).

Vo vzťahu k odvolaním tvrdenej potrebe identifikovať platbu poštovým poukazom všetkými údajmi vyžadovanými oprávnenou na priradenie platby ku konkrétnej pohľadávke potom platí, že takáto požiadavka nielenže nemá oporu v platnom právnom poriadku, ale je dokonca v priamom rozpore so zásadami, na ktorých je vybudovaná úprava spôsobu plnenia peňažných záväzkov. Ak totiž voľba spôsobu splnenia takého záväzku, ktorý možno splniť viacerými spôsobmi (o aký prípad nepochybne ide aj u záväzku zaplatiť určitú peňažnú sumu, ktorý s nájdením podľa všetkého zrejme i iných možností zjavne pôjde splniť 1. osobne u veriteľa zložením hotovosti, 2. rovnakým spôsobom, avšak za pomoci posla, 3. poukázaním príslušných prostriedkov na účet veriteľa v banke a to buď a/ z účtu dlžníka, alebo b/ poštovým poukazom, ale tiež 4. zaslaním príslušného obnosu poštou priamo na adresu veriteľa) je zásadne na osobe dlžníka (v tejto súv. por. najmä O. z. - v znení neskorších zmien a doplnení), nemožno prijať názor, pri ktorom by odchýlenie sa dlžníka od veriteľom mu nanúteného spôsobu splnenia záväzku (a to prípadne i len čiastočne) malo mať za následok záver o nesplnení záväzku.

Práve z tohto uhla pohľadu bolo treba nazerať i na problém nastolený odvolaním v prejednávanej veci a záver súdu prvého stupňa o zániku vymáhaného práva splnením po vydaní exekučného titulu (už prvá z platieb 16. marca 2012 bola realizovaná neskôr ako 4. deň rovnakého mesiaca i roka, kedy bol exekučný titul vydaný) bol plne podloženým.

Správnym bol takto i záver súdu prvého stupňa o existencii relevantného (právne významného) dôvodu, pre ktorý povinný s exekučným vymáhaním pohľadávky oprávnenej nesúhlasil, pričom ak takýto nesúhlas vyjadril už včasnými námietkami proti exekúcii; bolo im treba vyhovieť. Akceptovať pritom nešlo ani tú výhradu oprávnenej, podľa ktorej povinný mal zaviniť začatie konania neoznámením oprávnenej vykonania úhrady (resp. uvedením nesprávneho variabilného symbolu), keďže je to naopak vždy ten, kto sa usiluje o nútené splnenie povinnosti niekoho iného, na koho strane je povinnosť si ešte pred pristúpením k takémuto kroku preveriť, či k splneniu povinnosti podľa neho nesplnenej predsa len nedošlo. Snaha oprávnenej zvrátiť výsledok konania predstavovaný napadnutým uznesením bola v dôsledku uvedeného bez akejkoľvek nádeje na úspech.

Odvolací súd preto o odvolaní rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto svojho uznesenia, čiže napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa a ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania potom (obdobne ako pred ním súd prvého stupňa o trovách konania prvostupňového) nerozhodoval, pretože tu nešlo o prípad vyporiadania sa (odvolacím súdom) s konečným rozhodnutím súdu prvého stupňa a práve preto naopak šlo o stav povinnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa i o trovách tohto odvolacieho konania ( per analogiam).

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I posledná veta v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.