Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_11CoP-129-2013.pdf
PDF · 80.61 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/129/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti M.: J., nar. XX.XX.XXXX a I., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, deti rodičov: otec - S. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, O. H. a matka
- A. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, Y., o zvýšenie výživného na maloleté deti, o odvolaní otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 30. októbra 2013, č.k. 20P/239/2011-139, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že s účinnosťou od 01.11.2013 zvyšuje výživné otca na maloletú J. zo sumy 66,39 eur na sumu 120 eur mesačne a na maloletú I. zo sumy zo sumy 66,39 eur na sumu 100 eur mesačne, a tým mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 25C/62/2007-15 zo dňa 05.12.2007 v časti výšky výživného.
odôvodnenie:
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 25C/62/2007 zo dňa 05.12.2007 v časti o výživnom na maloletú J. a maloletú I. tak, že s účinnosťou od 01.11.2013 uložil otcovi platiť na maloletú J. zvýšené výživné mesačne vo výške 120 eur a na maloletú I. zvýšené výživné mesačne vo výške 100 eur vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania zistil, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane, otca, matky, tak aj maloletých detí. Pokiaľ ide o otca, súd zistil, že v čase poslednej úpravy výživného pracoval. V súčasnosti otec je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 25.09.2012. Pracuje však prostredníctvom pracovnej agentúry Rasken Consulting vo firme S. O. N., a.s. od 22.01.2013. Jeho priemerný mesačný zárobok, ktorý dosahuje je mesačne vo výške 128,17 eur. Otcovi od poslednej úpravy výživného pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej dcére N.. Jeho družka je toho času na materskej dovolenke. Matka maloletých detí i naďalej pracuje vo firme K. N., s.r.o. Y. a jej priemerný mesačný zárobok je 857 eur. Od poslednej úpravy výživného jej nepribudla iná vyživovacia povinnosť. Do decembra 2011 žila s priateľom v spoločnej domácnosti. Tento sa však v decembri 2011 od nej odsťahoval a v súčasnosti žije v rodinnom dome sama s maloletými deťmi. Tento dom zdedila na základe osvedčenia o dedičstve po neb. E. P.. Od roku 2009 doteraz sa jej zárobok zvýšil, keď v roku 2009 dosiahla zárobok 666 eur priemerne mesačne, v roku 2011 to bolo 667 eur a v súčasnosti je jej priemerný mesačný zárobok vo výške 857 eur. Pokiaľ ide o maloleté deti, od poslednej úpravy výživného aj u nich došlo k zmene pomerov, a to hlavne u maloletej J., keď táto od 01.09.2012 začala navštevovať strednú školu a jej náklady stúpli. Tieto náklady stúpli aj u maloletej I., pokiaľ ide o školu, i keď nie v takom rozsahu, ako u maloletej J., pretože táto naďalej navštevuje základnú školu, ale vyšší ročník
ako v čase poslednej úpravy výživného. Pokiaľ ide o platenie výživného na maloleté deti súd zistil, že otec si vyživovaciu povinnosť do septembra 2013 riadne neplnil, mal značný dlh na výživnom. Z toho dôvodu podala na neho matka trestné stíhanie pre neplnenie si vyživovacej povinnosti, za čo bol otec aj právoplatne odsúdený. Od septembra 2013, ako to uviedla matka na pojednávaní dňa 30.10.2013. otec sa snaží vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom si plniť riadne a včas, ale aj napriek tomu mu zostáva uhradiť dlh na výživnom vo výške 1.034,70 eur. Naposledy jej na úhradu dlhu zaplatil 22.10.2013 sumu 957 eur. S maloletými deťmi sa však aj naďalej pravidelne nekontaktuje a nad rámec výživného finančne ničím neprispieva. Všetky náklady spojené s maloletými deťmi uhrádza výlučne zo svojho zárobku iba matka. Súd ďalej zistil, že otec okrem dlžného výživného, ktoré mu ešte zostalo uhradiť, má aj ďalšie dlhy, ako to potvrdili aj príslušní exekútori a ktoré dlhy doposiaľ zo strany otca uhradené neboli. Súd zistil, že otec mal dobre platenú prácu v Rakúsku, ale tým, že si riadne neplnil vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, bol právoplatne odsúdený a o túto prácu sa sám pripravil. Súd preto pri stanovení zvýšeného výživného bral túto skutočnosť do úvahy. Súd aj napriek tomu, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a jeho družka je toho času na materskej dovolenke, v plnom rozsahu vyhovel pozmeňujúcemu návrhu matky tak, ako ho pozmenila na pojednávaní dňa 30.10.2013 a s účinnosťou od 01.11.2013 zvýšil otcovi vyživovaciu povinnosť na maloletú J. na sumu 120 eur mesačne a na maloletú I. na 100 eur mesačne. Má za to, že vzhľadom na náklady, ktoré matka s maloletými deťmi má a vzhľadom na to, že od poslednej úpravy výživné je nesporné, že obe maloleté deti sú vekove staršie, a teda aj fyzicky vyspelejšie, a preto ich náklady stúpli. Súd má za to, že takto zvýšené výživné na obe maloleté deti je primerané a zodpovedá aj zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca, keď berieme do úvahy, že otec svojim postojom k plateniu výživného sa pripravil o dobre platenú prácu v zahraničí, kde mohol doteraz pracovať a mať dobrý príjem. Otec si však riadne vyživovaciu povinnosť neplnil a z toho dôvodu mi vznikol značný dlh na výživnom. Nie je predsa mysliteľné, aby obe maloleté deti dostávali výživné od otca 66 eur mesačne, keď minimálne v súčasnosti predstavuje sumu 27 eur. Súd mal za to, že otec aj napriek jeho zdravotným problémom, ktoré udáva, že by sa nemohol riadne zamestnať a riadne uhrádzať výživné na obe maloleté deti, a to v takej výške, ako mu v tomto rozsudku súd stanovil platiť. Podľa Zákona o rodine sú obaja rodičia povinní spoločne sa podieľať nielen na výživné svojich maloletých detí, ale aj na ich nákladoch, ktoré im vznikajú. Súd bral do úvahy všetky tieto skutočnosti a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť. Odvolanie odôvodnil tým, že matka maloletých detí uviedla skutočnosti, ktoré nie sú pravdivé. Poukázal na to, že táto mu zadržiava všetku osobnú poštu odvtedy, čo opustil spoločnú domácnosť. Poprel, že by si privyrábal v Rakúsku, kde bol naposledy, keď ho pustili z výkonu trestu, aj to len preto, aby povybavoval svojej družke papiere ohľadom rodičovského príspevku, ktorý odtiaľ poberala. V súčasnosti pracuje na Slovensku v spoločnosti S. O. Y. ako navešiavač linky povrchovej úpravy. Jeho fixná mzda je cca 550 eur mesačne, z čoho mu exekučne strhávajú 1/3. Zo zostávajúcej sumy nie je možné platiť zvýšené výživné, nakoľko má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej N. M., nar. XX.XX.XXXX. Bol toho názoru, že matka detí poberá dostačujúce finančné prostriedky na deti, daňový bonus, ako aj ním poukazované výživné.
K odvolaniu otca maloletých detí sa písomne vyjadrila matka detí, ktorá navrhla napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Poprela, že by otcovi detí zadržiavala poštu. Poukázala na to, že za exekúcie, ktoré otec detí má, si môže sám svojou nezodpovednosťou a nedbanlivosťou. Uviedla, že otec detí spolu s jeho družkou a maloletou dcérou bývajú u rodičov družky, obaja pracujú a družka poberá aj materské dávky, a teda majú menšie výdavky ako ona. Ona býva s maloletými deťmi sama a všetky výdavky hradí z jedného príjmu. Poukázala na to, že výživné na maloleté deti od roku 2007 nebolo zvyšované.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala v čas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ustanovením § 81 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca detí nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a zmeniť ho bolo potrebné len z dôvodu nie celkom správnej formulácie.
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 20P/239/2011 je zvýšenie výživného otca na maloletú J., nar. XX.XX.XXXX a maloletú I., nar. XX.XX.XXXX.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bolo výživné zvýšené s účinnosťou od 01.11.2013.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Správnym bol postup súdu prvého stupňa, ktorý porovnal pomery a okolnosti, z ktorých sa vychádzalo pri ostatnej úprave výživného, s pomermi a okolnosťami v čase nového rozhodovania o výživnom, na základe čoho dospel k správnemu záveru, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane výživou odkázaných detí. Súd prvého stupňa správne ustálil podstatné zmeny pomerov s prihliadnutím na podstatné zmeny tak na strane detí, ako aj na strane rodičov. Súd prvého stupňa sa tiež dostatočným spôsobom vyporiadal s námietkami uplatnenými otcom detí a vzhľadom na to, že tento ani v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by bolo potrebné zhodnotiť a na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na dôvody obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku. Odvolací súd len poukazuje na to, že otec detí sám uviedol, že prácu v Rakúsku, kde dosahoval slušný príjem musel zanechať, pretože musel nastúpiť do výkonu trestu odňatia slobody (č.l. 117 spisu).
Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa nie celkom správne formuloval výrok rozsudku, keď z rozsudku o zvýšení výživného je potrebné uviesť tak pôvodnú výšku výživného, ako aj novú výživného a nadbytočne prvostupňový súd v rozsudku opätovne uviedol splatnosť výživného, keď táto vyplýva z ostatnej úpravy výšky výživného, odvolací súd podľa § 220 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.