Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/342/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: Stredoslovenská energetika, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 36 403 008, proti žalovanému: Ing. Jozefovi Kinierovi, s miestom podnikania 029 62 Oravské Veselé 445, IČO: 34 421 394, v konaní o zaplatenie 3.541,18 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. -57 zo dňa 11. júna 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. -57 zo dňa 11. júna 2013 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 3.541,18 Eur a trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku 212 Eur na účet žalobcu vedený vo E. X. č. účtu: XXXXXX/XXXX, VS XXXXXX v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia k procesnému postupu uviedol, že na nariadené pojednávanie sa aj napriek včas a riadne vykázanému doručeniu nedostavil žalobca a žalovaný. Žalobca svoju neúčasť ospravedlnil v rámci vyjadrenia sa k podanému odporu a žiadal, aby okresný súd rozhodol v jeho neprítomnosti, v súlade s petitom žaloby. Žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť telefonicky dňa 10.06.2013 pracovnou vyťaženosťou, ktorý dôvod okresný súd nepovažoval za dôležitý pre odročenie nariadeného pojednávania. Okresný súd preto podľa druhá veta konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania.

V rámci dokazovania sa okresný súd oboznámil s listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť spisu, osobitne so Zmluvou o dodávke a distribúcii elektriny zo dňa 8.12.2011 z č.l. 3, Zmluvou o dodávke a distribúcii elektriny z 8.12.2011 z č.l. 4, faktúrou č. 3208199064 z 13.06.2012 znejúcou na sumu 3.079,13 Eur splatnou dňa 27.06.2012 z č.l. 5, faktúrou č. 3208172055 zo dňa 15.05.2012 znejúcou na sumu 457,02 Eur splatnou dňa 29.05.2012 z č.l. 6 a faktúrou č. 3208199065 zo dňa 13.06.2012 znejúcou na sumu 5,03 Eur splatnou dňa 27.06.2012 č.l. 7, pokusom o zmier doručeným žalovanému do vlastných rúk dňa 11.10.2012 z č.l. 9, poštovým peňažným poukazom č. 289 podaným na pošte Oravské Veselé dňa 29.06.2013 z č.l. 43 a ostatnými listinami tvoriacimi súčasť spisu.

Vykonaným dokazovaním okresný súd zistil, že žalobca na základe Zmluvy o dodávke a distribúcii elektriny uzatvorenej so žalovaným dňa 08.12.2011 na odberné miesto č. 3208172 pod

názvom Bc. I. T., M. E. XXX/AH a na základe Zmluvy o dodávke a distribúcii elektriny uzatvorenej so žalovaným dňa 08.12.2011 na odberné miesto č. 3208199 pod názvom Bc. I. T., M. E. XXX dodal žalovanému silovú elektrinu a zabezpečil mu prístup do distribučnej sústavy - distribúciu elektriny, systémové služby a služby spojené s používaním prenosovej sústavy. Žalovaný ako odberateľ sa zaviazal odoberať elektrinu a platiť žalobcovi cenu podľa zmluvy. Dodávku elektriny vyúčtoval žalobca žalovanému faktúrami č. 3208199064 zo dňa 13.06.2012 v sume 3.079,13 Eur splatnou 27.06.2012, faktúrou č. 3208172055 zo dňa 15.05.2012 v sume 457,02 Eur splatnou dňa 29.05.2012 a faktúrou č. 3208199065 zo dňa 13.06.2012 v sume 5,03 Eur splatnou dňa 27.06.2012, ktoré žalovaný neuhradil. Pokiaľ išlo o úhradu žalovaného vo výške 3,06 Eur na základe poštového peňažného poukazu č. 289 podaného na pošte Oravské Veselé dňa 29.06.2012, okresný súd konštatoval, že táto úhrada bola zaúčtovaná na variabilný symbol, t.j. na faktúru č. 3208172067, ktorej zaplatenia sa žalobca v predmetnom konaní nedomáhal. Žalovaný nepreukázal, že by vykonal úhrady pod variabilným symbolom faktúr, ktoré boli predmetom sporu, prípadne že by žalobcovi vrátil sporné faktúry ako nedôvodne vystavené za nesprávne účtované množstvo odobratej elektriny. S poukazom na zistený skutkový stav, ktorým bolo nesporne preukázané dodanie elektriny žalovanému, ktorý jej cenu vyúčtovanú vyššie uvedenými faktúrami sumou 3.541,18 Eur neuhradil, žalobe v celom rozsahu vyhovel. Právne posúdenie veci okresný súd založil na ust. v spojení s ust. a nasl. o energetike a o zmene niektorých zákonov v platnom znení. O trovách konania rozhodol podľa a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania 212 Eur pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Namietal, že okresný súd postupoval v zmysle ust. a prejednal vec v neprítomnosti žalovaného. Žalovaný sa nemohol riadne a kvalifikovane brániť voči návrhu žalobcu, ani predložiť dôkazy, ktoré by svedčili v jeho prospech, napriek tomu že sa riadne a včas z pojednávania Okresnému súdu v Námestove ospravedlnil. Mal za to, že ak sa jedna zo strán účastníkov konania dôvodne z ospravedlniteľných dôvodov nezúčastní na súdnom pojednávaní, dochádza k porušeniu SR, kde je zakotvené právo na súdnu ochranu s odkazom na SR. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu. Bol presvedčený, že súd prvého stupňa mohol pojednávanie odročiť a ustanoviť iný termín, ktorý by žalovanému pri jeho pracovnej vyťaženosti vyhovoval.

K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Rozhodnutie prvostupňového súdu považoval za skutkovo a právne správne a navrhol napadnutý rozsudok v odvolacom konaní potvrdiť.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach ust. bez nariadenia pojednávania podľa a za rešpektovania ust. , verejným vyhlásením rozsudku bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. , . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania podľa , sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -77 zo dňa 18.02.2014 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku účastníkom konania s tým, že podľa ust. , bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 11.03.2014 na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. .

Podľa ust. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Na základe aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia bol rozsudok okresného súdu posudzovaný v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 19.07.2013.

Jediným odvolacím dôvodom žalovaného bola námietka odňatia možnosti konať pred súdom, pokiaľ okresný súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného i napriek procesnému návrhu žalovaného o odročenie pojednávania z dôvodu pracovnej vyťaženosti, nakoľko sa ani nezdržiava v mieste trvalého bydliska.

K odvolaciemu dôvodu žalovaného, že postupom okresného súdu mu bolo odňaté právo konať pred súdom, krajský súd konštatuje, že tento odvolací dôvod nebol relevantný. Krajský súd sa oboznámil s priebehom postupu konania pred okresným súdom a zistil, že vo veci bol nariadený prvý termín pojednávania na deň 02.05.2013 o 09,30 hod. (č.l. 48 spisu), ktorý termín bol žalovanému doručený dňa 29.04.2013 (doručenka na č.l. 48 spisu). Podľa Úradného záznamu na č.l. 50 spisu zo dňa 02.05.2013 o 08,30 hod. sa telefonicky ospravedlnil žalovaný, že sa nemôže zúčastniť súdneho pojednávania dňa 02.05.2013 o 9,30 hod. z dôvodu odcestovania do práce. Podľa obsahu Zápisnice o pojednávaní pred prvostupňovým súdom zo dňa 02. mája 2013 pojednávanie bolo odročené na deň 11.06.2013 o 09,00 hod. (č.l. 51 spisu). Druhý termín pojednávania bol žalovanému doručený podľa doručenky na č.l. 51 rub spisu dňa 24.5.2013. Z Úradného záznamu na č.l. 55 spisu krajský súd zistil, že dňa 10.06.2013 informačné centrum telefonicky kontaktoval žalovaný, ktorý žiadal o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 11.06.2013 o 09,00 hod. z dôvodu pracovnej vyťaženosti, nakoľko sa momentálne ani nezdržiava v mieste trvalého bydliska. Predmetnému procesnému návrhu žalovaného o odročenie pojednávania okresný súd nevyhovel a vec prejednal v neprítomnosti žalovaného. K takémuto postupu podľa názoru krajského súdu mal okresný súd splnené všetky podmienky vyplývajúce z ust. , podľa ktorého pre odročenie súdneho pojednávania sa vyžaduje splnenie dvoch kumulatívnych podmienok, a to včas podanej žiadosti o odročenie pojednávania a existencia dôležitého dôvodu. Nebola splnená jedna z týchto podmienok, a to existencia dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania na strane žalovaného. Pokiaľ aj z ust. nevyplýva výpočet dôležitých dôvodov pre odročenie pojednávania, tieto je potrebné vyhodnotiť súdom v tej-ktorej sporovej právnej veci. V zmysle už ustálenej súdnej praxe však opakovaný dôvod pracovnej vyťaženosti nie je dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania. Takýto záver krajského súdu vyplýva i z procesného práva, v zmysle ktorého účastník konania môže svoju účasť na súdnom pojednávaní zabezpečiť svojim zástupcom, ktorého si zvolí. Na základe týchto procesnoprávnych ustanovení, pokiaľ žalovaný mal záujem zúčastniť sa súdneho konania, tak túto účasť mohol zabezpečiť aj prostredníctvom zástupcu, resp. zabezpečiť si plnenie svojich pracovných povinností tak, aby sa súdneho pojednávania mohol zúčastniť. Je potrebné zvýrazniť, že v danej veci sa jednalo o už druhý vytýčený termín pojednávania. Pracovná vyťaženosť žalovaného preto správne nebola hodnotená prvostupňovým súdom ako dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania, naviac, tento tvrdený dôvod žalovaným ani v konaní pred prvostupňovým súdom nebol ani preukázaný. To, že postup okresného súdu bol správny, vyplýva aj z ust. , podľa ktorého je možné pojednávanie odročiť len z dôležitých dôvodov.

To, že žalovanému nebolo odňaté právo konať pred súdom, vyplýva aj zo skutočnosti, že termín nariadeného pojednávania na deň 11.06.2013 bol žalovanému v zmysle doručenky na č.l. 51 rub spisu doručený dňa 24.5.2013, t.j. v súlade s ust. , riadne a včas s tým, že žalovanému bol vytvorený dostatočný časový priestor k tomu, aby si usporiadal svoje pracovné povinnosti spôsobom, ktorý mu umožní účasť na súdnom pojednávaní.

Krajský súd zdôrazňuje, že v záujme aplikácie zásady rovnosti strán v súdnom konaní podľa ust. a zabezpečenia rýchlej a účinnej ochrany práv v súdnom konaní podľa ust. je nevyhnutné dbať aj na práva žalobcu, ktorý rovnako, ako žalovaný, je oprávnený domáhať sa, aby jeho vec bola verejne prejednaná bez zbytočných prieťahov, ku ktorým právam žalobcu je takisto nevyhnutné prihliadať, t.j. nielen k právam žalovaného spôsobom, ktorý by bol na ujmu práv žalobcu. Krajský súd v tejto súvislosti uvádza, že tak žalobca, ako aj žalovaný majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok, bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán. Zásada rovnosti strán vyjadrená v ust. sa potom premieta do spôsobu vedenia konania, jeho priebehu.

K odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom nedošlo ani s ohľadom na priebeh súdneho konania, ktoré začalo doručením žaloby na Okresný súd Námestovo dňa 6.11.2012, následne vydaním

platobného rozkazu pod č.k. -11 zo dňa 13.11.2012, od doručenia ktorého v zmysle doručenky na č.l. 11 rub spisu dňa 30.11.2012 mal žalovaný vytvorený dostatočný časový priestor na tvrdenie skutočností, označovanie a predkladanie dôkazov v sporovej právnej veci. V konečnom dôsledku podľa ust. výsluch žalovaného ako účastníka konania je len jedným z dôkazných prostriedkov, a pokiaľ v konaní pred okresným súdom k veci boli produkované iné dôkazy, z ktorých okresný súd ustálil dôvodnosť žalobcovho nároku, tak ani z tejto roviny nebolo možné konštatovať, že by postupom okresného súdu došlo k odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje i na okresným súdom vykonané doručené potvrdenia o prevedení návrhu a poučenie účastníka konania, ktoré bolo doručené žalovanému podľa doručenky na č.l. 20 spisu dňa 28.11.2013, v rámci ktorého poučenia sp. zn. -19 bol žalovaný poučený o procesných právach a povinnostiach v zmysle ust. , , , , , , až 5, , , . V rámci tohto poučenia bol žalovaný primárne poučený o tom, že ako účastník konania je povinný označiť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Krajský súd zdôrazňuje, že nedošlo k porušeniu ani garantovaných práv žalovanému ako účastníkovi súdneho konania podľa . Ide o právo, v danom prípade žalovaného ako účastníka konania, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti s tým, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, pričom k realizovaniu tohto práva žalovaným postupom okresného súdu, ktorý je vyhodnotený krajským súdom vyššie, boli žalovanému vytvorené podmienky. Pokiaľ toto aj dané právo žalovaný nenaplnil, nevyužil ho, tak bol správny postup okresného súdu, ktorý je povinný aplikovať aj ust. , a to postupovať v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná, v spojení s ust. , podľa ktorého je súd povinný pripraviť pojednávanie tak, aby bolo možné rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní. Krajský súd k úplnosti veci poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , podľa ktorého právnej vety ...„výsluch účastníka konania je jedným z dôkazných prostriedkov. Nevykonanie dôkazu výsluchom účastníka konania nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom podľa ust. “. To, že žalovanému nebolo odňaté právo konať pred súdom, vyplýva aj z celého spôsobu vedenia konania.

K namietanému porušeniu SR krajský súd zdôrazňuje, že od momentu doručenia platobného rozkazu, mal žalovaný danú možnosť obhajovať svoje záujmy, napĺňať procesné práva a povinnosti, a súdu navrhovať, predkladať a označovať dôkazy, ktoré žiada, aby vo veci boli vykonané tak, ako tieto dôkazy predkladal a označoval žalobca. Nie je možné v zúženom slova zmysle pri uplatňovaní procesných práv a naplnení procesných povinností toho ktorého účastníka tieto viazať len na samotné jedno pojednávanie, pretože v priebehu celého súdneho konania žalobca aj žalovaný môžu do spisového materiálu dokladať dôkazy, ktoré žiadajú, resp. navrhujú vo veci vykonať. Tak žalobca, ako aj žalovaný v tomto smere mali rovnakú procesnú pozíciu a ak ju žalovaný nenaplnil, nezrealizoval, tak tento postup nemôže byť rovnako na ujmu práv druhého účastníka súdneho konania, a to žalobcu. Krajský súd v súvislosti so svojimi závermi poukazuje aj na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. , podľa ktorého ...„zmyslom procesných garancií, vyplývajúcich z čl. 47 ods. 3 a z a z čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, je zabezpečiť, aby bola účastníkovi konania, na ktorého sa tieto garancie vzťahujú, poskytnutá zo strany príslušného orgánu verejnej moci rozumná a dostatočná možnosť uplatniť svoj vplyv na priebeh a výsledok konania využitím svojich procesných práv za podmienok, ktoré ho nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s druhým účastníkom konania. Ak procesný postup orgánu verejnej moci objektívne poskytol účastníkovi konania priestor uplatniť tieto procesné práva, no ten ich bez dôvodu hodného osobitného zreteľa nevyužil (prípadne nevyužil v plnom rozsahu), nemožno dospieť k záveru, že došlo k porušeniu jeho základných práv na súdnu ochranu, na rovnosť v konaní alebo na prerokovanie veci v jeho prítomnosti, prípadne k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie“.

Podľa ust. , v zmysle ktorého odvolací súd preskúmava závery napadnutého rozhodnutia okresného súdu len v medziach odvolacích dôvodov, sa uvádza, že žalovaný v písomne podanom odvolaní okrem námietky odňatia možnosti konať pred súdom iný odvolací dôvod nezadefinoval. Krajský súd potom nemal splnené podmienky k tomu, aby prehodnocoval závery rozhodnutia okresného súdu, viažuce sa ku skutkovému a právnemu vyhodnoteniu dôvodnosti žalobcovho nároku, výsledkom čoho bolo rozhodnutie o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 3.541,18 Eur, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia okresného súdu. Na základe uvedeného mohol krajský súd vo vecno-právnej rovine poukázať na odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu. K

úplnosti sa dodáva, že žalobcov nárok na zaplatenie sumy 3.541,18 Eur vyplýval zo skutkového stavu zisteného pred okresným súdom, v ktorom bolo preukázané uzavretie Zmluvy o dodávke a distribúcii elektriny na odbernom mieste Oravské Veselé 974/AH, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 08.12.2011 a Zmluvy o dodávke a distribúcii elektriny na ďalšom odbernom mieste Oravské Veselé 808 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 8.12.2011, predmetom ktorých bola úprava práv a povinností zmluvných strán, na základe ktorých sa plnilo a účtovala sa poskytnutá dodávka elektrickej energie jednotlivými faktúrami uvedenými v odôvodnení aj tohto odvolacieho rozhodnutia. V podrobnostiach krajský súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje podľa ust. . Jedinú obranu, ktorú uplatnil žalovaný, bola obsiahnutá v odpore a spočívala v argumentácii týkajúcej sa neodobrania množstva elektrickej energie deklarovaného vo faktúrach, ako aj tvrdenie o čiastočnom zaplatení predmetných faktúr. Zvýrazňuje krajský súd, že k tomuto poskytnutému tvrdeniu podľa ust. žalovaný nesplnil dôkaznú povinnosť, nepreukázal nedôvodnosť účtovnej ceny plnenia vo vzťahu k vyúčtovanému množstvu elektrickej energie, keď žalovaný ani neuviedol, v čom jeho tvrdenie týkajúce sa odobratia elektrickej energie, jeho vyúčtovania a namietaného množstva konkrétne spočíva a ani nedokázal, že by žalobcom uplatnená pohľadávka v časti zanikla splnením, preto rozhodnutie okresného súdu bolo vecne správne a krajským súdom potvrdené podľa ust. v spojení s ust. .

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s ust. , . V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý neuskutočnil v písomnom vyjadrení k odvolaniu návrh na priznanie trov odvolacieho konania ako jednej z kumulatívnych podmienok pre ich rozhodovanie o náhrade trov odvolacieho konania, a preto bolo odvolacím súdom rozhodnuté tak, že žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.