Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Er-74-2010.pdf
PDF · 71.66 KB
Case nature
Area
Subarea
15Er/74/2010
Uznesenie
Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO 35776005 proti povinnému L. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., O. X, Y. X. XXX o vymoženie 98,64 eur s prísl. vedenou súdnym exekútorom Mgr. Stanislavom Polákom, Exekútorský úrad Nitra, Moyzesova 5, Nitra takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Stanislavovi Polákovi trovy exekúcie vo výške 42,95 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Doručením návrhu na vykonanie exekúcie pôvodným oprávneným Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s. súdnemu exekútorovi dňa 05.02.2010 sa začalo exekučné konanie proti povinnému o vymoženie 98,64 eur s prísl. na základe exekučného titulu platobného výmeru č. PV 701/00964/2009 vydaného Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou dňa 02.04.2009. Súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5706 041291* dňa 04.03.2010. Uznesením Okresného súdu Poprad č.k. 15Er/74/2010-13 zo dňa 25.06.2013 bola pripustená zmena účastníka konania na strane oprávneného a novým oprávneným sa stala Slovenská konsolidačná, a.s.
Dňa 04.10.2013 súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a súčasne predložil exekučný spis EX 198/2010-ZÝ.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd má preukázané, že povinný nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného ani hnuteľného majetku, žiadneho motorového vozidla. Povinný nemá žiadny bankový účet. Naposledy bol vedený ako zamestnanec na dohodu o vykonaní práve v roku 2011. V Union zdravotnej poisťovni, a.s. je povinný vedený ako samostatne zárobkovo činná osoba, odvodové povinnosti si však neplní. Povinný sa odsťahoval s rodinou z Popradu do obce Hranovnica, kde býva v dome, ktorého nie je vlastníkom. Súd má za to, že súd v danom prípade splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, a to nielen s prihliadnutím na súčasný nedostatok majetku povinného, ale aj s prihliadnutím na možnosti povinného nadobudnúť majetok v budúcnosti. Povinný je narodený v roku 1957, teda je vo veku blízkom vzniku nároku na starobný dôchodok, kedy možnosť zamestnať sa podstatne klesá aj u ľudí, ktorí boli väčšinu produktívneho veku zamestnaní, pričom povinný nie je osobou s pracovnými návykmi, keď prácu vykonával doteraz len nepravidelne a v krátkych obdobiach. U povinného preto nie je reálny predpoklad nadobudnutia majetku podliehajúceho
exekúcii resp. peňažných prostriedkov na obstaranie majetku podliehajúceho exekúcii. Vzhľadom na tieto skutočnosti a v súlade s cit. zákonnou úpravou súd exekúciu zastavil. Súd zároveň poznamenáva, že rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu.
O náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. S prihliadnutím k tomuto zákonnému ustanoveniu a návrhu súdneho exekútora, súd uložil oprávnenému uhradiť trovy exekúcie vyčíslené v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky MS SR š. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhl. 288/1995 Z.z.“).
Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku účinného od 01.01.2012 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 14 ods. 1 vyhl. 288/1995 Z.z. ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33, 19 eura.
Podľa § 22 vyhl. 288/1995 Z.z. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Z uplatnených trov súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu v minimálnej stanovenej výške 33,19 eur + 20 % DPH, t. j. 39,83 eur. Z titulu hotových výdavkov súd priznal exekútorovi náhradu za poštovné vo výške 2,60 eur + 20 % DPH t.j. 3,12 eur. Pri rozhodovaní o dani z pridanej hodnoty z hotových výdavkov uplatnenej súdnym exekútorom súd aplikoval ustanovenie § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2012, hoci exekučné konanie v predmetnej veci začalo dňa 05.02.2010. Rozhodujúcim okamihom pre určenie výšky trov súdneho exekútora je totiž okamih priznania ich náhrady rozhodnutím súdu o zastavení exekúcie (II. ÚS 142/08-14 Legitímna nádej súdneho exekútora nadobudnúť náhradu trov exekučného konania takto vzniká až momentom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia exekučného súdu o priznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi.). Súd preto priznal súdnemu exekútorovi daň z pridanej hodnoty z náhrady hotových výdavkov.
Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi v celkovej výške 42,95 eur.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.