Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-183-2013.pdf
PDF · 100.45 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/183/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Jána Slebodníka vo veci žalobkyne W.. N. L.N., N., E. XX, proti žalovanému M. B. J., Z., Z. XX, IČO: XX XXX XXX, o neplatnosť zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva pozemkov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 12C/397/2011-95 z 18.1.2013 Okresného súdu Košice I
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobkyňa nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa právo na ich náhradu nepriznáva.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom žalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Vychádzajúc z 34 ods.2 zák.č.162/95 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov,§ 80 písm. c) O. s. p.,§ 11 ods.1 písm. a),ods.2 zák.č.229/91 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, v znení platnom do 31.12.2002 (ich znenie citoval), o. i., uviedol, že v tomto prípade sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala určenia neplatnosti Zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom, ktorú uzatvoril so M. Z. F. E. Q. 6.12.2001, a ako dôvod neplatnosti uvádzala skutočnosť, že jednou z parciel, ktorá mala byť zmluvou prevedená, bola aj parc.č.1086 - záhrada o výmere 1514 m2, zapísaná na LV č.XXXXX Okresného úradu (ďalej len OÚ) Košice I, odbor katastra nehnuteľností, nachádzajúca sa v k. ú. N. - M., že uvedená parc. bola na základe súhlasu ministra pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky (ďalej len SR) B. Z. z 29.10.1996 prevedená do N. F..M.. N., o čom svedčí aj výpis z LV č.XXXXX zo 7.7.2009, že v tomto LV je predmetná parc.č.1086 zapísaná vlastníkovi N. F..M.. N. - Z., že ako ďalší dôvod neplatnosti predmetnej zmluvy je skutočnosť, že podľa § 11 ods.1 písm. a) zák.č.229/91 Zb. nemôžu byť vydané pozemky alebo ich časti, ak je pozemok vo vlastníctve fyzickej osoby alebo k pozemku bolo zriadené právo osobného užívania a, že predmetnú parc.č.1086 užívala viac ako 40 rokov. Čo sa týka určenia vlastníckeho práva k predmetnému pozemku žalovaný výpisom z LV č.XXXXX OÚ Košice I, odbor katastra nehnuteľností, pre k. ú. N. - M. zo 6.8.2001 preukázal, že parc.č.1086 bola k tomu dňu vo vlastníctve SR - žalovaného a, že ju nadobudla na základe delimitačného protokolu uzatvoreného 28.2.2001 medzi odovzdávajúcim Košický magnezit š.p. v likvidácii Košice a preberajúcim SR - žalovaným. Z vykonaného dokazovania mal ďalej preukázané, že 27.9.1991 si na bývalom Pozemkovom úrade Košice - mesto uplatnil Ľ. Z. ako oprávnená osoba podľa § 4 ods.1 zák. nárok na vydanie nehnuteľnosti, ktoré mu podľa § 6 ods.1 písm. b) boli odňaté ako pôvodnému vlastníkovi bez náhrady postupom podľa § 1 ods.3 zák.č.46/48 Sb. o novej pozemkovej reforme, že na základe tohto uplatnenia nároku, Pozemkový úrad Košice - mesto vydal 6.4.1993 rozhodnutie, v ktorom nepriznal vlastnícke právo k nehnuteľnosti z dôvodu, že pozemky
sú zastavané areálom botanickej záhrady a stavby bránia ich poľnohospodárskemu využitiu a zároveň uviedol, že nepriznaním vlastníckeho práva, nie je dotknuté právo na náhradu podľa § 11 ods.2 alebo § 16 zák., že Ľ.. Z. zomrel X.X.XXXX, že zák. dedičmi sa stali M.. Z. F. E.. Q., že za pozemky, ktoré sa podľa zák. nevydávajú, a ku ktorým nebolo priznané vlastnícke právo vo výroku pod bodom 2, majú dedičia po oprávnenej osobe podľa § 11 ods.2 zák. nárok na bezplatný prevod vlastníctva k pozemkom v primeranej kvalite ako boli pôvodné, ktoré sú vo vlastníctve štátu, o ktoré požiadajú Slovenský pozemkový fond alebo o náhradu požiadajú Ministerstvo poľnohospodárstva SR podľa § 16 v súčinnosti s § 41 ods.1 písm. b) bod 5 zák.č.330/91 Zb. Uzavrel, že z uvedeného vyplýva, že žalovaný E.. Q. F. M.. Z. nevydával pozemok, ktorý bol ich právnemu predchodcovi odňatý, ale podľa § 11 ods.2 zák.č.229/91 Zb., platného do 31.12.2002, bezodplatne prevedené iné pozemky vo vlastníctve štátu, a to konkrétne tie, ktoré sú uvedené v zmluve o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom uzatvorenej medzi žalovaným a M.. Z. F. E.. Q. 6.12.2001, že medzi takýmito inými pozemkami sa nachádza aj parc.č.1086 - záhrada o výmere 1514 m2, zapísaná na LV č.XXXXX, nachádzajúca sa v k. ú. N. - M., že „žalovaná“ nepreukázala, že by podľa § 11 ods.1 písm. a) zák.č.229/91 Zb., platného do 31.12.2002, teda v čase uzavretia zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom, ktorú uzatvoril žalovaný so M.. Z. F. E.. Q., mala k parc.č.1086 vlastnícke právo alebo, že by na túto parc. mala zriadené právo osobného užívania, že je pravdou, že uvedenú parc. užívala viac ako 40 rokov, avšak nevedela preukázať, že mala k tomuto pozemku zriadené právo osobného užívania, že okrem toho, v tomto prípade „sa jedná“ o určovaciu žalobu, v takom prípade musí vždy skúmať, aký je naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy a, že musel skúmať, aké následky by malo určenie, že predmetná Zmluva o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom uzavretá medzi žalovaným a M.. Z. F. E.. Q. zo 6.12.2001 je neplatná. Citujúc znenie § 34 ods.2 zák.č.162/95 Z. z. urobil záver, že - ako uviedla sama žalobkyňa - M.. Z. F. E.. Q. predmetnú parc.č.1086 predali, v súčasnej dobe je jej vlastníkom R.. L.N. F. R.. G., že v prípade, ak by rozhodol, že zmluva medzi žalovaným a M.. Z. F. E.. Q. je neplatná, správa katastra by nemohla vyznačiť stav platný pred touto zmluvou, a to z dôvodu, že právo k parc. bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou (kúpnou zmluvou), že žalobkyňa podanou žalobou nových vlastníkov nežalovala a rozsudok by sa ich netýkal, že vzhľadom „k tomu“, že určovacia žaloba nie je opodstatnená vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva alebo, ak požadované určenie má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, naliehavý právny záujem na žalobkyňou požadovanom určení chýba, teda nie je splnená základná podmienka na to, aby rozhodol žalobou o určenie, preto žalobu zamietol. Napokon, citujúc znenie § 142 ods.1 O. s. p., uviedol, že vo veci mal plný úspech žalovaný, tomuto vzniklo právo na náhradu trov konania, žiadne trovy konania mu však nevznikli a žalobkyňa vo veci nebola úspešná, preto nemá právo na náhradu trov konania, z uvedených dôvodov nepriznal účastníkom konania náhradu trov konania.
Proti rozsudku podala žalobkyňa včas odvolanie, ktoré odôvodnila nasledujúcimi skutočnosťami: Podľa jej názoru súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v súlade s § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. a jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods.2 písm. f) O. s. p. Súd zamietol žalobu jednak z dôvodu, že nemal preukázané, aby mala k parc.č.1086 právo osobného užívania a jednak z dôvodu, že nepreukázala naliehavý právny záujem na určení, že predmetná zmluva je neplatná. Čo sa týka práva osobného užívania tu poukázala v plnom rozsahu na svoje písomné vyjadrenia v tomto konaní. Parc.č.1086 bola pred r.1989 súčasťou jedného pozemku, na ktorom stál aj rodinný dom (ďalej len RD) orientačné č.10. Tento dom spolu s pozemkom bol od r.1959 v užívaní jej právnych predchodcov - jej rodičov, F. G. a jeho manželky. K odčleneniu parcely 1086 došlo až po r.1989 v súvislosti s prechodmi vlastníctva tohto pozemku. Nájomná zmluva v písomnej podobe síce existovala, avšak ona, ako žalobkyňa, ju k dispozícii nemá, nakoľko rovnopisy tejto zmluvy zostali v archíve Košických magnezitových závodov, š.p. Je však toho názoru, že pokiaľ § 11 ods.1 a) zák.č.291/91 Z. z. používa pojem užívanie, pre účely tohto konania nie je potrebné preukázať nájomnú zmluvu. Užívanie je fakticky vzťah medzi užívateľom a konkrétnym pozemkom, kým nájomný vzťah je právny vzťah medzi nájomcom a prenajímateľom. § 11 ods.1 a) zák.č.291/91 Z. z. má teda na mysli akýkoľvek užívateľský vzťah, t.j. vzťah faktického užívania pozemku (obrábanie pôdy, branie úžitkov z pozemku bez ohľadu na právne zakotvenie tohto vzťahu vo forme písomnej nájomnej zmluvy). Takisto je nesporné, že spolu so svojimi právnymi predchodcami mala takisto, ako všetci ostatní nájomcovia okolitých domov, v nájme nielen dom, ale aj celý priľahlý pozemok vrátane záhrady, za užívanie tejto záhrady platili vždy nájomné a aj daň z nehnuteľnosti. Nájomný vzťah nebol predmetom zápisu v katastrálnom operáte, preto mal príslušný pozemkový úrad, resp. žalovaný pri vydávaní náhradných pozemkov M.. Z. F. E.. Q. vykonať miestne šetrenie, na základe ktorého by zistil,
že parc.č.1086 nie je možné vydať, pretože je v užívaní tretej osoby. V tom čase bola táto parc. oplotená a spolu s parc.č.1085 vytvárala jeden urbanistický celok. Súd ju vyzval, aby uviedla, aký má právny vzťah k parc.č.1086. V súčasnej dobe je nájomcom RD, ku ktorému je parc.č.1086 pridomovou záhradou. Skutočnosť, že nie je vlastníkom RD, jej nemôže byť na ujmu. V konaní vedenom na OS Košice I pod sp. zn. 17C/329/2009 žiada o nahradenie prejavu vôle uzatvoriť kúpnu zmluvu na odkúpenie bytu v RD Zvolenská 10, Košice, a to podľa zák.č.182/93 Z. z., nakoľko vlastník domov TELESERVIS spol. s r. o. jej tento dom odpredať nechce. Z objektívneho hľadiska teda robí všetko preto, aby dosiahla splnenie podmienky nadobudnutia vlastníctva. Na ďalšiu otázku súdu, ohľadom akých práv sa dotýka zmluvy medzi SPF a reštituentkami M.. Z. F. E.. Q., uviedla, že sa dotýka jej práva nadobudnúť vlastníctvo k parc.č.1086 od žalovaného, ako verejnej korporácie, za znaleckú cenu, pričom žalovaný má - podľa jej názoru - povinnosť jej túto parc. odpredať. Za použitia analógie legis, ak má žalovaný konať vo verejnom záujme a je zrejmé, že vlastníctvo k domu je predmetom súdneho konania o nahradenie prejavu vôle uzatvoriť kúpnu zmluvu podľa zák.č.182/93 Z. z., súd má aplikovať čl.4 bod 1 písm. c) zásad na uplatňovanie niektorých ust. zák.č.180/95 Z. z. Tento čl. dáva žalovanému možnosť odpredať pridomové záhrady, avšak má taktiež povinnosť vytvárať vhodné pozemkovoprávne pomery v zmysle § 19 ods.1 zák.č.180/95 Z. z.; toto zákonné ust. má vyššiu právnu silu a je všeobecnejšieho charakteru, ako čl.4 bod 1 písm. c) zásad na uplatňovanie niektorých ust. zák.č.180/95 Z. z., preto pri teleologickom výklade oboch právnych noriem je potrebné dôjsť k záveru, že žalovaný má v tomto prípade povinnosť odpredať jej pridomové záhrady za znaleckú cenu. Citovala znenie § 19 ods.1 zák.č.180/95 Z. z. V prvostupňovom konaní poukazovala na nezákonný prevod pozemkov na reštituentky M.. Z. F. E.. Q., keď žalovaný porušil § 11 ods.1 a) zák.č.291/91 Z. z., keď ako náhradný pozemok vydal záhrady, ktoré boli v tom čase užívané viac ako 40 rokov fyzickými osobami a mal o týchto osobách vedomosť. Na základe neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo a M.. Z. F. E.. Q. teda nadobudli vlastníctvo na základe absolútne neplatného právneho úkonu, na ktorého neplatnosť musí súd prihliadnuť ex offo. Taktiež by chcela poukázať na skutočnosť, že parc.č.1086 užívali jej právni predchodcovia od r.1959 a premenili ju z ladom ležiacej pôdy na kultúrne záhrady osadené drevinami a ovocnými stranami, čím zmenili ich charakter a mnohoročnou starostlivosťou podstatným spôsobom zvýšili ich hodnotu. Čo sa týka nedostatku naliehavého právneho záujmu, chcela by poukázať na niektoré rozsudky súdov SR, ktoré aj v prípade, že negatórna žaloba nespôsobí priamo vznik vlastníckeho práva žalobcovi, v odôvodnení uvádzajú, že aj takúto žalobu nemožno bez ďalšieho zamietnuť a je potrebné vždy v kontexte všetkých skutočností skúmať, či má žalobný návrh potenciál zlepšiť právne postavenie žalobcov. Ide napr. o rozhodnutie Krajského súdu (ďalej len KS) Prešov 2Co/92/2011-207, ktoré riešilo otázku naliehavého právneho záujmu v prípade žalobcom navrhovaného negatórneho žalobného petitu, že žalovaná strana nie je vlastníkom určitej nehnuteľnosti. Citovala, čo v odôvodnení rozsudku, o. i., KS Prešov uviedol. Má za to, že v prípade vyhovenia jej žalobnému návrhu sa stane ex tunc absolútne neplatný právny úkon prevodu pozemku 1086 z reštituentiek Q., Z. na nadobúdateľov R.. G., R.. L., pretože inak by bola porušená stará zásada platná už za rímskeho práva nemo plus iuris, to zn., že nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako má sám v určitom časovom okamihu. Zároveň sa vlastníkom parc. stane žalovaný, čo zlepší jej právne postavenie ako žalobkyne. Na základe uvedených skutočností navrhla rozhodnutie súdu zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie alebo rozhodnutie zmeniť podľa § 220 O. s. p. v tom zmysle, že žalobnému návrhu sa v plnom rozsahu vyhovie.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolanie žalobkyne považuje za neopodstatnené, ničím nepodložené, v ktorom len opätovne argumentuje rovnako ako v konaní na prvom stupni, že zároveň ho považuje za nedôvodné, pretože bola v konaní nečinná, bez ospravedlnenia sa nedostavila ani na ostatné pojednávanie, nepredložila žiadne dôkazy a ani žiadne dôkazy nenavrhovala, teda neuniesla dôkazné bremeno, o čom svedčia aj opakované tvrdenia v odvolaní, že má dôkaznú povinnosť, t. zn. povinnosť tvrdiť a svoje tvrdenia aj podložiť dôkazmi, listinami, že doposiaľ neboli v konaní predložené žiadne listiny, ktoré by preukazovali jej nájomný vzťah, či už len k domu, no to by aj tak nemalo pre toto konanie význam. V celom rozsahu trval na svojich predošlých vyjadreniach a prednesoch na pojednávaniach. Nepovažoval za potrebné ich replikovať, v nich sa vyjadril a vyvrátil všetky argumenty žalobkyne, ktoré sú uvedené aj v odvolaní. Pre úplnosť sa vyjadril k niektorým ust. odvolania. V prvom rade žalobkyňou uvádzaný zák.č.291/91 Z. z. je neexistujúca právna norma. Teda argumentácia týmto spôsobom je nezmyselná. Iné reštitučné predpisy uvádzajú ako jednu z prekážok pre vydanie nehnuteľnosti (čo ale nevykonáva on, ale v správnom konaní Obvodný pozemkový úrad) aj to, že pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby alebo k pozemku bolo zriadené právo osobného užívania. Zriadené právo osobného užívania je ale úplne odlišným právnym inštitútom, ako prosté užívanie bez akéhokoľvek právneho základu tvrdeného žalobkyňou. Na druhej strane odvolania už ale samá
žalobkyňa svoj naliehavý právny záujem odvádza len od nájmu RD, ktorý stojí na inej parc. Žalobkyňa svoj súkromný záujem zamieňa za verejný záujem. Mylne teda uvádza, že ak by súd vyhovel jej žalobe, on by sa stal vlastníkom spornej parc.č.1086 (síce predmetom zmluvy o bezodplatnom prevode nebola len táto parc.) a musel by ju jej odpredať. Tu uviedol, že aj súd v rozsudku jasne poukázal na fakt, že by sa v žalobkyňou určenom petite nestal opäť vlastníkom spornej parc. Je tomu tak aj preto, že účastníkom tohto konania nie sú subjekty, ktorých práv a povinností by sa takéto určenie dotklo (súčasní vlastníci), ktorí by mali byť účastníkmi takéhoto konania a keďže nimi neboli, nemohla by Správa katastra automaticky bez ďalšieho zapísať vlastníctvo na SR - neho a teda týmto je preukázateľne potvrdené, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na podaní takejto žaloby. Takéto konanie medzi účastníkmi v tomto konaní nemá teda zmysel. Reštitučné predpisy majú prednosť pred všeobecným zákonodarstvom a teda on má v zmysle všetkých zásad najmä v náplni práce poskytovať náhradné pozemky pre reštituentov, ktorých je v k. ú. v meste N. málo. Je úplne nepravdivé tvrdenie, že on by mohol pozemok predať za istú „znaleckú cenu“. Ide o absolútne nezmyselné tvrdenie. Akýkoľvek prevod vlastníctva v zmysle jeho interných predpisov sa nesmie priečiť účelu - uspokojovanie reštitučných nárokov, pretože tieto uspokojené musia byť, no na prípadné iné prevody vlastníckeho práva nie je daná povinnosť. Mal za to, že ku všetkým bodom odvolania sa už v konaní adekvátne vyjadril a navrhol v zmysle § 219 ods.1 O. s. p. rozsudkom rozhodnutie súdu potvrdiť.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav, správne ju právne posúdil, odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne.
Ani jeden so žalobkyňou uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.
Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132- § 135 O. s. p.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).
Súd použil správny právny predpis, v podstate ho aj správne vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania.
K správnym a výstižným dôvodom uvedeným v rozsudku je potrebné dodať, že žalobkyňa navrhovala určiť neplatnosť zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom, uzavretej medzi žalovaným, ako prevodcom, a M.. Z. F. E.. Q., ako nadobúdateľkami, avšak také rozhodnutie by v konečnom dôsledku nebolo pre nich, ako účastníčky zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom, ktorých by sa táto právna zmena týkala, záväzné, lebo ich v konaní neoznačila ako pasívne legitimované
- žalované (nežalovala ich), čo je nevyhnutnou podmienkou na vyhovenie žalobe o neplatnosť právneho úkonu (účastníkmi konania musia byť všetky zmluvné strany právneho úkonu) a už len tento dôvod postačoval na zamietnutie žaloby, keďže predmetom konania nebolo určenie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti).
Podľa § 224 ods.1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.
Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods.1 prvá veta O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Žalobkyňa nemala ani v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a žalovaný si ich náhradu neuplatnil.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.