Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-318-2013.pdf
PDF · 89.37 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/318/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Evy Behranovej v právnej veci navrhovateľky: S. H., bytom U., B. X, zastúpená advokátkou Tatianou Chrenkovou, Piešťany, A. Trajana 12 proti odporcovi: M. H., bytom D. XXX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 9C/192/1994-1011 zo dňa 10. júna 2013 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov a vo výroku o vyrúbení súdneho poplatku p o t v r d z u j e .
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania účastníkov a trov konania štátu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov a určil, ktoré z hnuteľných vecí patria do výlučného vlastníctva navrhovateľky, ktoré z hnuteľných vecí prikazuje do výlučného vlastníctva odporcu, v oboch prípadoch v sume po 2.426,45 eur. Nehnuteľnosti v k.ú. D., zapísané na LV č. XXX vedené na Správe katastra Piešťany ako rodinný dom súp. č. XXX a pozemky parc. č. 1233/42 - zastavaná plocha o výmere 642 m2 a parc. č. 1233/50 - zastavaná plocha o výmere 36 m2, spolu v hodnote 55.000,- eur prikázal do výlučného vlastníctva odporcu. Odporcovi uložil povinnosť na úplné vyporiadanie BSM zaplatiť navrhovateľke sumu 22.935,84 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania a uložil im spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet súdu sumu 1.910,- eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia s tým, že o trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 143, § 149 ods. 1 a 3 a § 150 Občianskeho zákonníka. Skutkovo odôvodnil svoje rozhodnutie vykonaným dokazovaním. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci dospel k záveru, že návrh bol podaný riadne a v lehote, jediným spôsobom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania ako manželov mohlo byť iba súdne rozhodnutie. K mimosúdnej dohode o predmete tohto konania medzi účastníkmi nedošlo. Hnuteľné veci, ktoré patria do BSM, si účastníci v priebehu konania vyporiadali, súd v súlade s týmto vyporiadaním prikázal jednotlivé veci do výlučného vlastníctva účastníkov. Hodnota hnuteľných vecí, ktoré patria do masy BSM ku dňu zániku BSM, bola určená sumou 4.852,90 eur. Účastníkom bola poskytnutá počas trvania manželstva pôžička vo výške 100.000,- Sk. Táto bola použitá na vybudovanie nadstavby spoločne zakúpenej nehnuteľnosti. Pôžičku začal splácať po rozvode manželstva účastníkov odporca, prvá splátka bola splatná dňom 01.04.1994. Celú pôžičku splatil odporca celkom vo výške 115.000,- Sk. Vzhľadom na túto skutočnosť polovica zo splatenej pôžičky pripadajúca na odporkyňu predstavuje sumu 57.500,- Sk, ktorú súd prvého stupňa zohľadnil pri vyporiadaní. Nenávratná pôžička vo výške 50.000,- Sk, ktorá bola účastníkom poskytnutá na vybudovanie nadstavby nehnuteľnosti, bola
účastníkom odpustená, pretože splnili podmienky pre jej nenávratnosť. K vkladnej knižke, ktorú mali účastníci spoločnú, súd prvého stupňa uviedol, že považoval za dôveryhodné tvrdenie odporcu, že išlo o vkladnú knižku s vkladom 100.000,- Sk. Z tejto si on ponechal 15.000,- Sk a navrhovateľka taktiež sumu 15.000,- Sk, čo potvrdila svojim podpisom. Zvyšná časť bola použitá na dostavbu rodinného domu. Vzhľadom k týmto okolnostiam súd prvého stupňa považoval vklad na vkladnej knižke nadobudnutý počas trvania manželstva za vyporiadaný. Pri vyporiadavaní nehnuteľností, patriacich do masy BSM účastníkov vychádzal súd prvého stupňa z tvrdenia účastníkov v priebehu celého konania, keď odporca žiadal o prikázanie nehnuteľností do svojho vlastníctva, navrhovateľka o ich prikázanie do jej vlastníctva záujem nemala. Súd prvého stupňa zobral za všeobecnú hodnotu tejto nehnuteľnosti sumu 55.000,- eur, určenú znaleckým posudkom. Hodnota bola určená ku dňu vypracovania znaleckého posudku v stave nehnuteľnosti v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov ako manželov, teda k času, kedy odporca do nehnuteľnosti neinvestoval výlučne vlastné finančné prostriedky, tieto investoval až po zániku BSM. Súd prvého stupňa teda zistil, že masa vecí patriacich do spoločného majetku predstavuje sumu 59.852,90 eur. Do masy patrí nehnuteľnosť v hodnote 55.000,- eur, hnuteľné veci v sume 4.852,90 eur, dlh v Slovenskej sporiteľni spolu s úrokom z omeškania vo výške 115.000,- Sk. Hnuteľné veci si účastníci medzi sebou vyporiadali dohodou, každému z účastníkov boli prikázané hnuteľné veci v sume 2.426,45 eur. Z hodnoty nehnuteľnosti jedna polovica predstavuje 27.500,- eur, ktorú by mal odporca vyplatiť navrhovateľke, keďže boli nehnuteľnosti prikázané do jeho výlučného vlastníctva. Zo sumy 27.500,- eur bolo potrebné odrátať sumu 1.908,65 eur ako jednu polovicu splatenej pôžičky, ďalej sumu 2.655,51 eur (predtým 80.000,- Sk), ktorú sumu vyplatil odporca navrhovateľke ako preddavok z vyporiadania BSM. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa zaviazal odporcu z titulu vyporiadania BSM zaplatiť navrhovateľke sumu 22.935,84 eur. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keďže každý z účastníkov dostal polovicu zo spoločného majetku. Súdny poplatok vyrúbil súd prvého stupňa z hodnoty 3% ceny vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva a ostatných vyporiadaných hodnôt, teda zo sumy 63.670,26 eur. Podľa položky 6 písmeno b) Sadzobníka súdnych poplatkov súdny poplatok predstavuje sumu 1.910,- eur, ktorú uložil súd účastníkom konania zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet konajúceho súdu. Súd prvého stupňa rozhodol, že o trovách konania štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením vzhľadom na skutočnosť, že niektoré zložené preddavky boli nesprávne zaúčtované, bude treba vykonať ďalšie úkony ohľadom ich preúčtovania.
Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonnej lehote podal odvolanie odporca. S rozsudkom súdu prvého stupňa v celom rozsahu nesúhlasí. Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav vo veci a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietal, že všeobecná hodnota hnuteľných vecí určená v roku 1992 je v čase vyporiadania BSM takmer zanedbateľná a absolútne nezodpovedá cene uvedenej v rozsudku. Rozsudok vychádzal bez ohľadu na investície po rozvode len z posledného najvyššieho posudku spornej nehnuteľnosti z roku 2013, na iné posudky neberie ohľad. Súd prvého stupňa nezhodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, neprihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nezohľadnil mieru jeho pričinenia na nadobudnutí nehnuteľnosti pred rozvodom, jej udržania, zhodnotenia za 21 rokov po rozvode v období právnej neistoty a súdnych prieťahov. Súd nevypočul vo veci ani jedného zo svedkov, ktorých navrhol. Nevykonal žiadny z dôkazov, ktoré navrhoval a nezohľadnil žiadny argument odporcu. Po rozvode roku 1992 sa navrhovateľka o rodinný dom nestarala. Odporca po návrate z mierovej misie OSN v roku 1994 našiel dom v hroznom stave a musel pre záchranu domu plynofikovať ho a pravidelným vykurovaním vysušovať, aj keď v ňom nebýval. Napriek tomu, že po rozvode v predmetnej nehnuteľnosti nikdy nebýval a neužíval ju, staral sa o ňu. Žiadal, aby všetky doložené výdavky a investície po rozvode do spoločnej nehnuteľnosti boli súdom zohľadnené a polovicu z nich by mala uhradiť navrhovateľka, táto polovica by bola započítaná v jeho prospech a navýšená o 17,6% úrok z omeškania. Žiadal, aby navrhovateľka bola povinná zaplatiť mu finančnú čiastku 2.655,50 eur ako preddavok na vyrovnanie za nehnuteľnosť so 17,6% úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 01.07.1997 do zaplatenia. Tento preddavok na vyrovnanie za nehnuteľnosť zaslal navrhovateľke v dvoch splátkach. Žiadal, aby navrhovateľka bola povinná zaplatiť mu finančnú čiastku 2.051,62 eur s úrokom z omeškania 17,6% od 01.10.2002 do zaplatenia ako polovicu spoločnej pôžičky s úrokmi a poplatkami, ktorú splatil po rozvode výhradne z vlastných finančných prostriedkov. Nesúhlasil s hodnotením pozemkov v poslednom znaleckom posudku. Ich hodnota v už zastavanom území domu a dvoru na LV č. XXX v k.ú. D. je neprimeraná a nadhodnotená. Nezohľadňuje skutočnosť, že za pozemkom BSM je pozemok vo výlučnom vlastníctve inej osoby s prístupom jedine cez pozemky patriace do BSM. Navrhoval, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, dokazovanie a objektívne rozhodnutie.
Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu nevyjadrila, odvolací návrh nepodala.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a 202 O.s.p.), preskúmal vec podľa ustan. § 212 ods. 1 a 2 O.s.p., posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez nariadenia pojednávania podľa ustan. § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej - v časti vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov a vyrúbenia súdneho poplatku, teda vo výrokoch I., II., III., IV. a VI. - je vecne správny, v časti náhrady trov konania účastníkov a štátu - vo výrokoch V. a VII. - je napadnutý rozsudok potrebné zrušiť. Svoje rozhodnutie senát odvolacieho súdu prijal pomerom hlasov 3:0.
Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.
Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) po preskúmaní napadnutého rozsudku a predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach na toto poukazuje.
Dokazovanie v rozsahu vykonanom prvostupňovým súdom odvolací súd považuje za dostatočné. Súd prvého stupňa sa podrobne zaoberal všetkými účastníkmi tvrdenými skutočnosťami a vznesenými námietkami, tieto správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a právny záver, ku ktorému dospel a ktorý vyjadril výrokom rozsudku, je v celom rozsahu správny.
Z výsledkov dokazovania a z odôvodnenia odvolania nemožno vyvodiť dôvod, pre ktorý by sa odvolací súd mal odchýliť od záverov prvostupňového súdu a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.
Občiansky zákonník formou bezpodielového spoluvlastníctva upravuje spoločenstvo vlastníckych práv manželov k veciam, ktoré nadobudli počas trvania manželstva. Pre bezpodielové spoluvlastníctvo je charakteristické, že manželia nemajú kvantitatívne určený podiel na vlastníckom práve k spoločnej veci. Tým sa odlišuje od podielového spoluvlastníctva, v ktorom miera účasti spoločníkov na právach a povinnostiach z neho vyplývajúcich je vyjadrená číselnými podielmi. Bezpodielovosť účasti na výkone spoluvlastníckych práv a povinností je jedným z pojmových znakov tohto spoluvlastníctva medzi manželmi. Ďalším je zásada rovnoprávnosti manželov a zásada spoločnej a rovnakej účasti na nadobúdaní práv.
Každý z manželov je úplným vlastníkom veci, ktorá tvorí predmet ich majetkového spoločenstva, pričom vlastníctvo jedného z manželov je obmedzené rovnakým (úplným) vlastníctvom druhého manžela.
Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je všetko, čo patrilo do tohto spoluvlastníctva a čo existovalo v čase jeho zániku, t.j. spravidla v deň právoplatnosti rozsudku o rozvode (teda nie v deň faktického rozchodu manželov, alebo v deň, keď súd rozhoduje o vyporiadaní). Táto doba je rozhodujúca aj pre posúdenie stavu veci (napr. jej veku, kvality, miery opotrebenia a pod.).
Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to,
ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba zohľadniť starostlivosť o deti a o obstarávanie spoločnej domácnosti (§ 150 OZ).
Z ustanovenia § 150 pre vykonanie vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva vyplývajú tieto zásady:
Základnou zásadou je, že podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity). Z tejto zásady však zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom (napr. s prihliadnutím na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, a pod.).
Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok, a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na jeho oddelený (samostatný) majetok. Pri vyporiadaní sa prihliadne aj na potreby maloletých detí. Ďalej súd prihliada na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, a pod.
Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva účastníkov a ich spoločného hospodárenia.
K námietkam odporcu v odôvodnení jeho odvolania je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa sa vyporiadal so všetkými námietkami, ktoré sú opakovane uvádzané v odvolaní. Hodnotenie nehnuteľností v znaleckom posudku Žilinskej univerzity v Žiline Ústav súdneho inžinierstva Žilina a doplnkom k tomuto znaleckému posudku boli nehnuteľnosti, patriace do BSM účastníkov, ohodnotené ku dňu 07.12.1992, teda ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva účastníkov. Takto určenú všeobecnú hodnotu rodinného domu nemožno porovnávať s výškou kúpnej ceny, ktorú zaplatili účastníci konania na základe kúpnej zmluvy zo dňa 03.07.1990, keďže následne došlo k zhodnoteniu predmetnej nehnuteľnosti nadstavbou. Na zhodnotenie nehnuteľnosti bola použitá nenávratná pôžička vo výške 50.000,- Sk, pôžička návratná v sume 100.000,- Sk, časť úspor z vkladnej knižky. Investície, ktoré vkladal odporca do nehnuteľnosti po rozvode manželstva účastníkov, predstavujú čiastky na údržbu týchto nehnuteľností. Udržovať nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve je povinný každý vlastník, bez ohľadu na to, či je to bezpodielový alebo podielový spoluvlastník alebo je vlastníkom nehnuteľnosti v celom podiele. Podľa označenia odporcu išlo o bežnú údržbu nehnuteľnosti. Odporca na základe predbežnej dohody s navrhovateľkou mal možnosť tieto nehnuteľnosti užívať, bolo len na ňom, či užíval tieto nehnuteľnosti.
Požiadavka odporcu v odvolaní, aby navrhovateľka bola zaviazaná na zaplatenie úroku z omeškania, nemá oporu v zákone. Na základe predbežnej dohody mohol odporca užívať nehnuteľnosti, z toho dôvodu poskytol navrhovateľke čiastočné plnenie. V tomto prípade nejde o omeškanie s plnením peňažného dlhu, na ktoré má právo veriteľ voči dlžníkovi. Účastníci konania ako bezpodieloví spoluvlastníci neboli v postavení veriteľa a dlžníka.
Je potrebné poukázať i na tvrdenie odporcu, že nehnuteľnosť prenajal na užívanie tretej osobe. Vykonanie ďalších dôkazov, ktoré navrhoval odporca v konaní i v odvolaní, nebolo pre zistenie skutkového stavu potrebné, išlo by o nadbytočné úkony v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov ako vecne správny podľa ustan. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom uplatneného nároku, odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa právne závery prvostupňového súdu vo veci, preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku.
Odvolací súd výroky o trovách konania - o trovách konania účastníkov a trovách konania štátu - zrušil a v tejto časti vrátil vec na ďalšie konanie. Rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým rozhodnutie o trovách štátu odložil na samostatné rozhodnutie, nemá oporu v zákone. Z toho dôvodu odvolací súd zrušil aj rozhodnutie o trovách účastníkov konania.
Súd prvého stupňa v zrušenej časti rozhodne o náhrade trov konania účastníkov i štátu.
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.