Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_2CoE-33-2014.pdf
PDF · 78.71 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/33/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: COFIDIS, a.s., Tower 115, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 816 337, zast. Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., Žabotova 2/B, 811 04 Bratislava , IČO: 36 866 881 proti povinnej: O. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I. XX, XXX XX H. I., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 709,71 eura s prísl., vedenej pod sp. zn. EX 887/10 súdnou exekútorkou JUDr. Hanou Cibulkovou, Exekútorský úrad Bratislava, Istrijská 49, 841 07 Bratislava, o odvolaní Spotrebiteľského združenia OSA, so sídlom Fedinova 9, 851 01 Bratislava, IČO: 42 260 086 proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 9Er/52/2010-33 zo dňa 03. decembra 2013, jednohlasne takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 9Er/52/2010-33 zo dňa 03. decembra 2013 p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 9Er/52/2010-33 zo dňa 03. decembra 2013 vstup Spotrebiteľského združenia OSA, Fedinova 9, 851 01 Bratislava, IČO: 42 260 086, ako vedľajšieho účastníka na strane povinného v exekúcii vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 9Er/52/2010 nepripustil. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým ,že podaním zo dňa 25. septembra 2013 Spotrebiteľské združenie OSA oznámilo exekučnému súdu vstup vedľajšieho účastníka do predmetného exekučného konania s poukazom na § 93 ods. 2 O.s.p. a § 251 ods. 4 O.s.p.. Poukázal na § 37 ods. 1, 2, 3 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a uviedol, že v predmetnej veci nedošlo k prevodu alebo prechodu povinnosti povinného na iný subjekt, pričom v exekučnom konaní na strane povinného nemôže vystupovať iná osoba ako žalovaný v zmysle exekučného titulu, a to ani v pozícii vedľajšieho účastníka, keďže vzhľadom na charakter konania vedľajšie účastníctvo v exekučnom konaní neprichádza do úvahy. Vedľajšie účastníctvo je inštitútom patriacim výlučne do sporového konania, v ktorom účastníci vystupujú v postavení navrhovateľa a odporcu. V nesporovom resp. mimosporovom konaní, kde sú účastníci aj tí, o právach alebo povinnostiach ktorých sa má konať, nejestvuje možnosť vedľajšieho účastníctva. Vedľajšie účastníctvo ( § 93 O.s.p.) ako inštitút len základného konania už zo svojej podstaty je v exekučnom konaní pojmovo vylúčené. Z týchto dôvodov ustanovenie § 93 O.s.p. o vedľajšom účastníctve nie je na exekučné konanie aplikovateľné. Proti predmetnému rozhodnutiu exekučného súdu podalo odvolanie Spotrebiteľské združenie OSA prostredníctvom právneho zástupcu HKP Legal, s.r.o., so sídlom Sasinkova 6, 811 08 Bratislava, IČO: 36 727 334, ktoré navrhlo, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že pripustí vstup Spotrebiteľského združenia OSA do konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinného alebo, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie. Poukázalo na článok 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5 apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ( ďalej len „ Smernica 93/13“) ako aj na článok 7 ods. 1 Smernice 93/13. Namietalo, že súd bez zákonnej legitimácie posudzoval prípustnosť vedľajšieho účastníctva a nesprávne právne posúdil
aplikáciu a výklad § 93 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 93 ods. 4 O.s.p.. Združenia, ktorých hlavným účelom je ochrana práv spotrebiteľa, podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa sú legitimované priamo zo zákona, teda nemusia preukazovať svoj záujem na výsledku sporu ako takého, tak ako vedľajší účastníci prvej skupiny, ktorí nielenže musia preukazovať záujem na výsledku sporu, ale aj mať súhlas od hlavného účastníka na ktorého strane chcú vstúpiť do konania. Poukázalo na komentár k Občianskemu súdnemu poriadku - I. diel, 2. vydanie 2012 autorov Števček/ Ficová a kolektív ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 10/2013 zo dňa 30. januára 2013. Oprávnený ani povinná sa k podanému odvolaniu nevyjadrili. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 219 O.s.p. potvrdil.
Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že dňa 26. júla 2010 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Dňa 04. augusta 2010 bola Okresnému súdu Veľký Krtíš doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V danom prípade súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým je Platobný rozkaz č.k. 1Ro/95/2010-18, ktorý vydal Okresný súd Veľký Krtíš dňa 14. mája 2010 a ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 04. júna 2010. Exekučný súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol a dňa 05. augusta 2010 poveril výkonom exekúcie súdneho exekútora JUDr. Hanu Cibulkovú, Istrijská 49, 841 07 Bratislava. Písomným podaním zo dňa 25. septembra 2013 oznámilo Združenie svoj vstup do predmetného exekučného konania. Okresný súd Veľký Krtíš napadnutým uznesením nepripustil vstup Združenia ako vedľajšieho účastníka na strane povinného v predmetnom exekučnom konaní.
Podľa § 37 ods.1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Podľa § 37 ods.2 Exekučného poriadku, ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, účastníkom konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel povinného, ak do začatia exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym rozhodnutím.
Podľa § 37 ods.3, prvá veta, Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41.
Podľa § 93 ods.1 O.s.p., ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Podľa § 93 ods.2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa § 93 ods.3 O.s.p., do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
Podľa § 93 ods.4 O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
V preskúmavanom prípade podaním zo dňa 25. septembra 2013 oznámil odvolateľ svoj vstup do predmetného exekučného konania. Ustanovenie § 93 ods. 3 O.s.p. je potrebné vykladať tak, že tretia osoba sa stáva vedľajším účastníkom v okamihu, keď dôjde súdu jej oznámenie, že vstupuje do konania na strane niektorého z účastníkov. Jej vstup do konania však nie je prípustný v každom konaní. Vedľajšie účastníctvo je formou spoločenstva
účastníkov v občianskom súdnom konaní. Zmyslom vedľajšieho účastníctva je „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. Motivácia vstupu odvolateľa je v tomto prípade daná zrejme predmetom jeho činnosti, ktorým je ochrana práv podľa osobitného predpisu ( § 93 ods. 2 O.s.p.). Účinky vzniku vedľajšieho účastníctva však môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho účel, a to „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. Takýmto konaním môže byť v zásade len sporové konanie. Exekučné konanie však nie je sporovým konaním, jeho cieľom je nútený výkon vymáhateľného rozhodnutia t.j. vynútenie plnenia priznaného exekučným titulom. Z uvedených dôvodov je v takomto konaní vedľajšie účastníctvo z povahy veci vylúčené. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na ustálenú súdnu judikatúru ( napr. uznesenie NSSR sp.zn.6 Cdo 207/2011 zo dňa 10.10.2012, sp. zn. 1Cdo 106/2008 zo dňa 25.11.2008).
Odvolací súd k námietke Spotrebiteľského združenia OSA ohľadom článku 6 ods. 1 a článku 7 ods. 1 Smernice 93/13 poukazuje na Rozsudok Súdne dvora EÚ vo veci žalobcu Pohotovosť, s.r.o. proti žalovanému K. C. za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 27. februára 2014, ktorým rozhodol, že „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, najmä článok 6 ods. 1, článok 7 ods. 1 a článok 8 tejto smernice, sa má v spojení s článkami 38 a 47 Charty základných práv Európskej únie vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa nepripúšťa vedľajšie účastníctvo združenia na ochranu spotrebiteľov na podporu spotrebiteľa, proti ktorému sa vedie exekučné konanie na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku.“ Vo svojom rozhodnutí Súdny dvor EÚ uviedol, že „Smernica 93/13 teda neupravuje otázku, či také združenia majú mať právo stať sa vedľajšími účastníkmi konania na podporu spotrebiteľov v rámci takých individuálnych sporov. § 37 ods. 1 Exekučného poriadku vylučuje, ako uviedol generálny advokát v bode 73 návrhov, vedľajšie účastníctvo akejkoľvek osoby v každom exekučnom konaní začatom na základe rozhodnutia vnútroštátneho súdu alebo právoplatného rozhodcovského rozsudku, či už je toto vedľajšie účastníctvo založené na porušení práva Únie, alebo na porušení vnútroštátneho práva. Keďže sa však v tejto smernici nenachádza ustanovenie, ktoré by upravovalo právo združení na ochranu spotrebiteľov stať sa vedľajšími účastníkmi konania v individuálnych sporoch týkajúcich sa spotrebiteľov, článok 38 Charty nemôže sám osebe viesť k výkladu tejto smernice v takom zmysle, že toto právo priznáva.
Pokiaľ ide o možnosť združenia na ochranu spotrebiteľov dovolávať sa v tomto kontexte uvedeného článku, je potrebné konštatovať, že odmietnutie pripustiť toto vedľajšie účastníctvo v konaní týkajúcom sa spotrebiteľa neovplyvňuje právo uvedeného združenia na účinný prostriedok nápravy na obranu práv, ktoré sú mu priznané ako združeniu tohto typu, spočívajúcich najmä v jeho práve na kolektívnu žalobu, ktoré má podľa článku 7 ods. 2 smernice 93/13. Navyše treba dodať, že podľa predmetnej vnútroštátnej právnej úpravy môže združenie priamo zastupovať takého spotrebiteľa vo všetkých konaniach vrátane exekúcie na základe plnomocenstva udeleného spotrebiteľom. Z toho, čo bolo uvedené, vyplýva, že predmetná vnútroštátna právna úprava neporušuje zásadu efektivity tým, že neupravuje možnosť, aby združenie na ochranu spotrebiteľov vstúpilo ako vedľajší účastník do exekučného konania začatého na základe súdneho rozhodnutia alebo právoplatného rozhodcovského rozsudku. Za takých okolností sa nemožno domnievať, že by taká právna úprava porušovala zásadu ekvivalencie tým, že neupravuje možnosť, aby sa združenie na ochranu spotrebiteľov stalo vedľajším účastníkom v exekučnom konaní začatom na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku, aké prebieha pred vnútroštátnym súdom“.
Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto s poukazom na § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.