Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11Co-11-2013.pdf
PDF · 96.38 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/11/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI, Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporkyni: O. A., nar. X.X.XXXX, N. X, H., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: OZ právna pomoc spotrebiteľom, Sofijská 13, Košice, IČO: 42 247 268, zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom Miklušom, Stará Baštová 2, Košice, o zaplatenie 1.969,63 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 5. novembra 2012, č.k. 27C/97/2012-120 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania vedľajšieho účastníka p o t v r d z u j e .
Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 49,30 eur za trovy právneho zastúpenia do rúk JUDr. Ladislava Mikluša do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zastavil konanie v časti istiny 1.019,53 eur s úrokom z omeškania 14% zo sumy 800,73 eur od 23.10.2008 do 5.4.2011 a vo výške 4,75% zo sumy 800,73 eur od 6.4.2011 do zaplatenia. Vo zvyšku návrh zamietol, odporkyni nepriznal náhradu trov konania a navrhovateľovi určil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 266,88 eur do rúk jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľ sa domáhal na odporkyni zaplatenia sumy 1.969,63 eur s úrokom z omeškania vo výške 14% ročne od 23.10.2008 do zaplatenia z titulu nezaplateného úveru. Právny predchodca navrhovateľa Slovenská sporiteľňa, a.s. uzatvorila dňa 24.11.2003 s odporkyňou zmluvu o úvere, ktorej súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. Vzhľadom na to, že odporkyňa neplnila splátky úveru riadne a včas, veriteľ odstúpil od zmluvy o úvere s tým, že pohľadávka ku dňu postúpenia zo Slovenskej sporiteľne, a.s. na navrhovateľa predstavovala sumu 1.969,63 eur, ktorá pozostávala z istiny 800,73 eur, riadneho úroku 308,39 eur, úroku z omeškania 844,24 eur a ostatného príslušenstva v sume 16,27 eur. Na podporu odporkyne vstúpilo do konania Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS oznámením zo dňa 24.4.2012. V písomnom vyjadrení vedľajší účastník uplatnil námietku premlčania pohľadávky podaním zo dňa 25.7.2012. Poukázal na to, že odporkyni bol poskytnutý spotrebiteľský úver dňa 24.11.2003, ku dňu postúpenia pohľadávky bola v omeškaní 1215 dní, teda viac ako tri roky, takže navrhovateľ si neuplatnil svoj návrh v trojročnej
premlčacej lehote. Navrhovateľ uviedol, že s odporkyňou bola uzatvorená dohoda o splátkovom kalendári a uznaní záväzku. V zmysle predmetnej dohody odporkyňa vyhlásila, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Pred prvým pojednávaním navrhovateľ vzal svoj návrh v časti istiny prevyšujúcej dohodu o uznaní dlhu a tiež v časti úroku z omeškania, t.j. v časti istiny 1.019,53 eur s úrokom z omeškania vo výške 14% zo sumy 800,73 eur od 23.10.2008 do 5.4.2011 a vo výške 4,75 zo sumy 800,73 eur od 6.4.2011 do zaplatenia. Preto súd podľa § 96 O.s.p. konanie v tejto časti zastavil. Predmetom konania tak zostalo zaplatenie sumy 950,10 eur spolu s úrokom z omeškania 9,25% zo sumy 800,73 eur od 6.4.2011 do zaplatenia. Právne súd prvého stupňa vec posúdil podľa § 153 ods. 1 O.s.p., podľa § 497 Obchodného zákonníka, § 3 OZ, § 39 ods. 1, § 54 ods. 1, § 100 ods. 1, § 101 a § 558 Občianskeho zákonníka. Súd podrobil vec z hľadiska súdnej kontroly nekalých obchodných praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, má svoj obsah a nie je možné ho prehliadať ani v rovine súkromného práva. Spotrebiteľský kódex definuje aj uvedené znaky nekalej obchodnej praktiky. Podpornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u) zákona o ochrane spotrebiteľa). Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil. Vedľajší účastník na strane odporkyne vstúpil do konania po vydaní platobného rozkazu dňa 28.2.2012. V tej dobe bol ešte na strane odporcu aj odporca v 2. rade, voči ktorému bolo potom následne konanie zastavené. Vedľajší účastník podal odpor proti platobnému rozkazu predtým, ako navrhovateľ vzal svoj návrh späť voči pôvodnému odporcovi v 2. rade, ktorému sa do zastaveniu konania voči nemu nepodarilo doručiť platobný rozkaz. Súd mal za to, že vedľajší účastník je osobou oprávnenou na podanie odporu a vznesenie námietky premlčania. Odporkyňa námietky proti vstupu vedľajšieho účastníka na jej strane ani proti vznesenej námietke premlčania nemala. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že uplatnená pohľadávka bola splatná dňa 24.6.2005 a táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Navrhovateľ podal návrh dňa 22.2.2012, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Zámer navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 5.4.2011, ktorú odporkyňa podpísala súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Z tohto dôvodu uznanie dlhu odporkyňou považuje súd za právne neúčinné, pretože v konaní nebolo preukázané, že odporkyňa vedela o jeho premlčaní tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 558 OZ. Uznať možno aj premlčaný dlh, ale uznávací prejav dlžníka bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný, čo v tomto prípade navrhovateľ nepreukázal. Z dohody vyplýva, že vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch je zakomponovaná v bode 3 tejto dohody označenej ako forma splatenia záväzku. Aj zo samotnej výpovede odporkyne vyplynulo, že táto pri podpisovaní predmetnej dohody nemala vedomosť o premlčaní a ani nevedela, čo slovo premlčanie znamená. Preto súd návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., keď odporkyňa bola v konaní úspešná, žiadne trovy si však neuplatnila, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal. Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania priznal a to pozostávajúce z náhrady trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci po 81,33 eur - prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie zo dňa 25.7.2012 a 12.9.2012, 3x režijný paušál 7,63 eur, celkovo v sume 266,88 eur.
Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote v časti, v ktorej bol návrh zamietnutý a v časti náhrady trov konania vedľajšieho účastníka podal odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo. Dohoda spísaná medzi navrhovateľom a odporkyňou spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky, prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Zároveň odporkyňa potvrdila vedomosť o premlčaní dlhu. V danom prípade došlo k nespochybniteľnému uznaniu dlhu, pričom na to, aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta OZ zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta OZ nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 OZ. Súd sa v konaní len stotožnil s jednostranným vyjadrením odporkyne, že o premlčaní dlhu nemala vedomosť. Nesúhlasí so zamietnutím návrhu z dôvodu premlčania, nakoľko je zrejmé, že ak by aj odporkyňa v čase uznania dlhu nevedela o jeho premlčaní, právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá § 110 ods. 1 druhá veta OZ, t.j.
prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby v takomto prípade nastupuje. Zastáva názor, že odporkyňa potom, čo sa oboznámila s obsahom dohody, svojim podpisom svoj existujúci záväzok uznala a vyjadrila svoju vedomosť s premlčaním pohľadávky. Nesúhlasí ďalej s tým, aby bol zaviazaný na úhradu trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, keď združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť samo z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, samotné združenie má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie a má pritom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Súd nepostupoval správne, keď vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania, nakoľko existovali dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 O.s.p. spočívajúce v tom, že vedľajší účastník vstúpil do konania na strane odporkyne za účelom ochrany jej práv z vlastnej iniciatívy a preto nemožno zo strany vedľajšieho účastníka hovoriť o trovách účelne vynaložených. Je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Navyše odporkyňu v konaní vedľajší účastník nezastupuje. Poukázal na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov. Navrhovateľ uviedol, že považuje právne zastúpenie vedľajšieho účastníka za nadbytočné, účelové a nehospodárne. Navrhol preto zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa a návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovieť, alternatívne zrušiť v zamietajúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uplatnil si voči odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania tak prvostupňového, ako i odvolacieho.
Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ neinformuje svojich dlžníkov o tom, že ich dlh je premlčaný, ani o následkoch premlčania a následkoch uznania dlhu. Toto nakoniec potvrdila aj odporkyňa priamo na pojednávaní. Podpísala dohodu o splátkovom kalendári a uznaní dlhu bez toho, aby vôbec vedela, čo je premlčanie dlhu alebo vedela o tom, že jej dlh je premlčaný a o skutočnosti, že ak by nepodpísala dohodu o uznaní dlhu a na súde vzniesla námietku premlčania, súd navrhovateľovi žalobu zamietne. Je názoru, že navrhovateľ dosiahol dohodu nekalou obchodnou praktikou, ak text vedomosti dlžníka o premlčaní dlhu sofistikovane skryl do bodu 3 tejto navrhovateľom predformulovanej a rozsiahlej dohody označenej ako úhrada záväzku. Neposkytnutím podstatných informácií navrhovateľ narušil ekonomické správanie spotrebiteľa, v dôsledku ktorého spotrebiteľ urobil rozhodnutie, ktoré ho poškodzuje a ktoré by informovaný spotrebiteľ inak neurobil. Je naozaj iba ťažko prestaviteľné, aby sa spotrebiteľ dobrovoľne a bez poskytnutia akejkoľvek výhody zo strany navrhovateľa rozhodol v čase, keď jeho dlh už bol premlčaný pri riadnom oboznámení sa so všetkými okolnosťami prípadu zhoršiť si svoje postavenie a znovu obnovil a predĺžil by navrhovateľovi dobu, dokedy si môže od neho dlh vymáhať a to až na 10 rokov. Spotrebiteľ uvedenú dohodu mohol podpísať len v dôsledku nedostatku podstatných informácií o tom, že jeho dlh je premlčaný a pre nedostatok informácií o tom, aké sú účinky tejto dohody. Poukázal na viaceré rozhodnutia okresných a odvolacích súdov Slovenskej republiky. K trovám vedľajšieho účastníka uviedol, že je nepochybné, že vedľajší účastník je riadnym účastníkom, teda má právo vždy si zvoliť na zastupovanie advokáta od začiatku konania, ale nie iba podľa náročnosti prípadu. Ak zákon garantuje právo na zastúpenie účastníka v súdnom konaní, pochybnosť navrhovateľa o účelnosti vynaloženia takýchto trov konania je v rozpore so zákonnou garanciou práva na zastupovanie. Právny zástupca jeho a jeho kancelária na podporu spotrebiteľov od začiatku zastupovania vedľajšieho účastníka vykonala v niekoľko stovkách konaní niekoľko tisícok hodín účelne vykonanej práce, ktorá sa prejavila v konečnom dôsledku v tom, že navrhovateľ berie žalobné návrhy proti spotrebiteľom späť, resp. súd zamieta žalobné návrhy. Protirečivosť takého zdôvodnenia je potom v tom, že čím podá navrhovateľ viac nedôvodných žalôb, tým priamo úmerne vznikne viac práce združeniu a jeho advokátovi v súvislosti s obranou spotrebiteľa, čím sa paradoxne podľa „logiky“ navrhovateľa znižuje až odopiera vedľajšiemu účastníkovi nárok na náhradu trov konania, ktorá mu inak patrí, čo navrhovateľovi zvyšuje šance, aby neznášal trovy takýchto konaní a umožňuje mu to naďalej bez ujmy podávaním nedôvodných žalôb zneužívať nevedomosť spotrebiteľov. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v sume 96,59 eur.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutých častiach vecne správny.
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 27C/97/2012 je určenie povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.969,63 eur s príslušenstvom.
Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie sumy 950,10 eur s príslušenstvom zamietnutý a navrhovateľovi bola určená povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 266,88 eur.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní potrebnom na vyhlásenie rozsudku dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie odvolateľom tvrdených skutočností, pričom podľa odvolacieho súdu dospel súd prvého stupňa k správnym skutkovým zisteniam ohľadne uznania premlčaného dlhu a pretože v celom rozsahu zdieľa jeho právny záver s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. ako odvolací súd odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi, ktorý v odvolaní navyše neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu rozsudku v napadnutých častiach.
Podľa § 558 O.z., ak niekto uznal, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky predpokladá sa, že dlh v čase uznania trvá. Takéto uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal vedel o jeho premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny nenastávajú právne účinky. Aj uznanie premlčaného dlhu zakladá len vyvrátiteľnú domnienku. Dlžník sa tu môže brániť námietkou, že dlh nevznikol, alebo že v čase uznania neexistoval. Preto ak súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa jeho rozhodnutie je vecne správne. Ak súd prvého stupňa žalobu zamietol z dôvodu, že navrhovateľ pred uplatnením tejto pohľadávky na súde predložil odporcovi na podpis dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu, ktorú odporca podpísal bez toho, aby jej obsahu porozumel, rovnako aj otázke premlčania, správny bol jeho právny záver, že táto dohoda bola v jeho neprospech.
Z dokazovania jasne vyplynulo, že zmienka o premlčaní dlhu v texte zmluvy o uznaní záväzku je síce uvedená, ale je účelovo znevýraznená, zvýraznená je len tá časť, ktorá sa týka uznania záväzku bez zmienky o jeho premlčaní, pričom text uznania dlhu bol vopred žalobcom naformulovaný. V texte nie je zmienka o tom, že odporca bol poučený, že uznáva premlčaný záväzok a bol oboznámený o význame premlčania všetkých skutočností, na ktoré poukázal prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí. Odvolací súd sa s nimi stotožnil, pretože vyplývajú z vykonaného dokazovania.
Odvolací súd zdôrazňuje ešte jednu skutočnosť, a to že právny vzťah, ktorý existuje medzi navrhovateľom a odporcom je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je potrebné aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na právny úkon uznania dlhu. Je treba súhlasiť, že v danom prípade pri uzatváraní dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti, a ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane, alebo ktorému je adresovaná alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Odbornú starostlivosť a podstatné narušenie ekonomického správania spotrebiteľa definoval súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí a treba súhlasiť s tým, že v danom prípade pri uzatváraní takejto dohody došlo k nekalej obchodnej praktike, pretože tieto znaky nekalosti boli naplnené. Umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu nasvedčuje tomu, že zo strany navrhovateľa došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktoré predpokladá osobitú schopnosť
a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúcej čestnej obchodnej praktike. Z tohto hľadiska je správny záver o tom, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára o uznaní záväzku ako nekalá obchodná praktika je neplatná a prieči sa dobrým mravom.
Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O práve na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., keď v odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, nakoľko túto si neuplatnila a vedľajšiemu účastníkovi na strane úspešného hlavného účastníka priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 49,30 eur za trovy právneho zastúpenia (jeden úkon po 41,49 eur pri hodnote odvolacieho konania 950,10 eur, plus 1x režijný paušál 7,81 eur).
Uvedený rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.