Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_35C-469-2013.pdf
PDF · 92.37 KB
Case nature
Subarea
35C/469/2013
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci navrhovateľa: X. T., O.. X. X. XXXX, V.: X. Č.. X, XXX XX M., právne zastúpený: Mgr. Ing. Peter Holéczy, advokát, so sídlom: Advokátska kancelária, Vojenská 5, 040 01 Košice, proti odporcom: v 1.rade: Profesionálna dražobná spoločnosť s.r.o., so sídlom Masarykova 21, 040 01 Košice, IČO: 36583936, v 2.rade: ČSOB, a.s., so sídlom: Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36854140, v 3. rade: C.. R. F., O.. XX.XX.XXXX, V.: S. XX, XXX XX M., X. X. E.: C. F., O.. XX.X.XXXX, V.: S. XX, XXX XX M., o návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia
rozhodol:
Návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie predbežného opatrenia v sume 33 € na účet Okresného súdu Košice I, do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na nariadenie predbežného opatrenia došlým súdu dňa 27.12.2013 a doplneným podaním zo dňa 4.3.2014 domáhal, aby súd uložil odporcom povinnosť zdržať sa násilného prevzatia predmetu dražby - vydraženého bytu na ulici X. Č.. X, M. až do doby právoplatného rozhodnutia súdu vo veci platnosti alebo neplatnosti (zákonnosti alebo nezákonnosti) dražby tohto bytu vykonanej dňa 27.12.2013 o 13,15 hod. , a zároveň aby uložil odporcom povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania.
Návrh na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľ odôvodnil tým, že vychádza z nezákonnosti dražby, ktorá bola prevedená dražobníkom - odporcom v 1.rade (poznámka súdu) dňa 27.12.2013 a uviedol, že podľa predchádzajúcej výzvy na odovzdanie predmetu dražby vydražiteľom (odporcom v 3. a 4. rade - poznámka súdu) zo dňa 30.12.2013 od odporcu v 1. rade ako dražobníka doručenej navrhovateľovi, ako predchádzajúcemu vlastníkovi predmetu dražby (bytu), ktorý mal v tomto byte v čase príklepu, t.j. dňa 27.12.2013 o 13,15 hod. hlásený trvalý pobyt, mal navrhovateľ odovzdať byt ako predmet dražby odporcom v 3. a 4. rade dňa 21.1.2014 o 14,00 hod., avšak k odovzdaniu nedošlo. Opätovná výzva na odovzdanie predmetu dražby odporcom v 3. a 4. rade, ako vydražiteľom zo dňa 25.2.2014 od odporcu v 1. rade - dražobníka, bola navrhovateľovi doručená dňa 3.3.2014, v zmysle ktorej mal navrhovateľ odovzdať byt, ako predmet dražby dňa 7.3.2014 o 10,00 hod., pričom odporca v 1. rade sa mal ústne vyhrážať navrhovateľovi, že vydá predmet dražby vydražiteľom aj násilím. Uviedol, že v tomto je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Uviedol, že vo veci podal dňa 18.12.2013 na Okresnú prokuratúru M. C. trestné oznámenie a následne 24.2.2014 podal na Okresnú prokuratúru M. C. sťažnosť k postupu OR PZ M. C.. Uviedol, že dôvodnosť nároku vidí navrhovateľ v tom, že nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté o jeho trestnom podaní zo dňa 18.12.2013. Dodal, že vo veci samej
sa v súlade s ustanoveniami § 21 ods. 2 - 6 zákona č. 527/2002 Z.z. mieni domáhať návrhom, aby súd určil neplatnosť dražby zo dňa 27.12.2013.
Z priložených listinných dokladov doložených navrhovateľom, a to zo Zmluvy o vykonaní dražby súd zistil, že navrhovateľom dražby bola Československá obchodná banka, a.s., t.j. odporca v 2. rade a dražobníkom bola Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o., t.j. odporca v 1. rade, pričom predmetom dražby bola nehnuteľnosť - V. Č.. XX nachádzajúci sa na prízemí, vo vchode č. X, súp. č. XXX, na parcele registra „C“ č. XXX/X, zapísaný na LV č. XXXXX, vedené Správou katastra M. C., obec M. - F. U., katastrálne územie: F. U., pričom vlastníkom predmetu dražby bol navrhovateľ, v podiele 1/1, ako dlžník zo Zmluvy o poskytnutí úveru reg. č.: XXXXXX R. E.. Č..: XXXXXX.
Zo záznamu zo dňa 18.12.2013 súd zistil, že navrhovateľ, ako oznamovateľ podal na Okresnú prokuratúru M. C. trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 Trestného zákona na neznámeho páchateľa, v ktorom navrhovateľ, ako oznamovateľ uviedol, že potom, čo sa dostal do platobnej neschopnosti, niekedy v roku 2010, ČSOB, ktorá mu poskytla úver, si uplatnila aj nárok na predaj bytu, ktorý v dôsledku poskytnutia úveru bol vedený ako záloh, vo forme verejnej dražby, pričom ako dražobník vystupoval odporca v 1. rade. Uviedol, že bol upovedomený dražobníkom, že sa bude realizovať predaj jeho bytu verejnou dražbou. Dodal, že má dôvodné podozrenie, že dražobná spoločnosť manipuluje verejnou dražbou pri predaji jeho bytu v úmysle byt predať za čo najnižšiu cenu vopred dohodnutému záujemcovi a v uvedenom oznámení taktiež uviedol, že on sa predaja bytu vôbec nebráni, avšak nie za takých podmienok, resp. okolností, ako to určuje dražobná spoločnosť, nakoľko tieto považuje za absolútne netransparentné.
Z výzvy zo dňa 30.12.2013, ktorá bola doručovaná navrhovateľovi odporcom v 1. rade súd zistil, že dňa 27.12.2013 o 13,15 hod. prebehla dobrovoľná dražba na predmet dražby, t.j. na byt Č.. XX, nachádzajúci sa na prízemí bytového domu na ulici X. Č.. X X. M., súpisné číslo XXX, na parc.č. XXX/X, zapísaného v LV Č.. XXXXX, vedeného Okresným úradom M. - katastrálny odbor, okres M. C., D. M. - F. U., katastrálne územie: F. U., pričom cena dosiahnutá vydražením predstavovala sumu 99.750.000 € a touto výzvou bol navrhovateľ požiadaný o odovzdanie predmetu dražby vydražiteľovi, a to dňa 21.1.2014 o 10,00 hod..
Opätovnou výzvou zo dňa 25.2.2014 bol opätovne navrhovateľ odporcom v 1. rade požiadaný o odovzdanie predmetu dražby vydražiteľovi v deň 7.3.2014 o 10,00 hod. .
Z podania právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 12.3.2014 súd zistil, že dňa 11.3.2014 sa odporcovia v poobedňajších hodinách pokúsili o násilné vniknutie do predmetu dražby, pričom zalepili dvere pred predmetom dražby, t.j. pred bytom po okrajoch montážnou penou, do zámku vopchali zápalku a namontovali petlice na visiaci zámok a týmto svojim konaním spôsobili nemožnosť dostať sa navrhovateľovi do bytu, hoci v predmetnom byte má celé zariadenie, doklady, všetky cennosti, hotovosť a lieky.
O uvedenej skutočnosti navrhovateľ urobil ústne oznámenie - poškodenie dverí, ktorú škodu mu mali spôsobiť odporcovia v 3. a 4. rade.
Z aktuálneho výpisu z LV č. XXXXX pre kat. územie: F. U., D. M. -F. U. súd zistil, že vlastníkmi bytu Č.. XX, nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu X. Č.. X X. M., súpisné číslo XXX, na parc.č. XXX/ XX sú odporcovia v 3. a 4. rade v podiele 1/1 a ako titul nadobudnutia je vedená notárska zápisnica O. XXXX/XXXX, O. XXXXX/XXXX, osvedčenie o vykonaní dobrovoľnej dražby zo dňa 27.12.2013. K.- XXXX/XXXX-X..K..XXX/XXXX.
Podľa § 74 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, predbežné opatrenie nariadi súd na návrh.
Podľa § 75 ods. 9 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov.
Podľa § 76 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku, predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal, alebo niečo znášal.
Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní slúžiaci na dočasné zabezpečovanie ochrany porušených a ohrozených práv účastníkov konania, pričom jeho použitie je na mieste, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu.
Predpoklady nariadenia predbežného opatrenia sú jednak stanovené výslovne v platnej právnej úprave a jednak ich vyvodila zo zákonnej úpravy právna teória a súdna prax. Nariadenie predbežného opatrenia prichádza tak do úvahy vtedy, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo existuje obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, ak sú osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, aby bolo zrejmé, že v konaní vo veci nie je nárok očividne vylúčený a je osvedčený záver, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Ďalej navrhované predbežné opatrenie musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom súdneho konania o žalobe, čo musí byť zrejmé už z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (vzťah, ktorý sa predbežným opatrením upraví, bude vyriešený konečným rozhodnutím vydaným na základe žaloby). Okrem toho musí súd uvážiť, či v dôsledku predbežného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma niektorému z účastníkov (ujma žalovanému nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa žalobca), ďalej predbežné opatrenie nie je možné vydať tam, kde by išlo o úpravu faktických (nie právnych vzťahov) medzi účastníkmi a kde by nešlo o úpravu predbežnú, ale vo svojich dôsledkoch konečnú, resp. by sa predbežným opatrením vytvoril nenávratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi účastníkmi konania a napokon, že obsah predbežného opatrenia by mal byť zásadne odlišný od obsahu rozhodnutia vo veci samej, aby sa ním neprejudikovalo konečné riešenie veci a tiež, že predbežným opatrením možno niekoho obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu ale dočasne tak, aby nariadenie predbežného opatrenia nevyvolalo, hoci len dočasne taký stav, ktorý by vyvolával ďalšie spory medzi účastníkmi konania.
Z uvedeného vyplýva, že predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia žalobca nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením, nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočností, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako i osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy.
Navrhovateľom navrhované predbežné opatrenie sleduje dočasnú predbežnú ochranu účastníkov konania spočívajúcu v uložení povinnosti odporcom zdržať sa násilného prevzatia predmetu dražby, t.j. bytu Č.. XX, nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu X. Č.. X, M., F..Č.. XXX na parc. č. XXX/X, zapísaného v LV č. XXXXX pre kat. územie: F. U., D. M. - F. U. a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o neplatnosť dražby. Z uvedeného teda vyplýva, že navrhovateľ musí osvedčiť svoj nárok voči odporcom alebo porušovanie práva odporcami a potrebu dočasne upraviť pomery účastníkov, t.j. naliehavosť situácie, alebo obavu o ohrozenie výkonu rozhodnutia. Navrhovateľ odôvodnil návrh na nariadenie predbežného opatrenia tým, že má za to, že pri vykonaní dobrovoľnej dražby v zmysle zákona o dobrovoľných dražieb bola vykonaná dražba netransparentným spôsobom zo strany odporcu v 1.rade, ako dražobníka, avšak tieto porušenia navrhovateľ vôbec nekonkretizoval,
len poukázal na to, že pravdepodobne malo dôjsť k podhodnoteniu ceny nehnuteľnosti. Zároveň však uviedol, že výkonu dražby sa nebráni.
Z listinných dôkazov doložených navrhovateľom vyplýva, že dobrovoľná dražba prebehla v zmysle zákona 527/2002 Z. z., kde ako dražobník vystupoval odporca v 1. rade a vydražiteľmi sa stali odporcovia v 3. a 4. rade, ktorí v súlade s § 27 ods. 1 citovaného zákona nadobudli vlastníckeho právo na predmet dražby a to udelením príklepu, o čom bola spísaná aj notárska zápisnica, čo vyplýva aj z aktuálneho výpisu LV č. XXXXX, v zmysle ktorého odporcovia v 3. a 4. rade sa stali bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetu dražby na základe notárskej zápisnice - osvedčenie o vykonaní dobrovoľnej dražby zo dňa 27.12.2013.
Z listinných dôkazov ďalej vyplýva, že v súlade s § 29 ods. 1 citovaného zákona, dražobník sa pokúsil o dobrovoľné odovzdanie predmetu dražby vydražiteľom tým, že vyzval navrhovateľa na dobrovoľné odovzdanie predmetu dražby, na čo však navrhovateľ vôbec nereagoval, čím zo strany navrhovateľa, ako predchádzajúceho vlastníka došlo k porušeniu § 29 ods. 2 cit. zákona. Sám navrhovateľ vo svojich podaniach uvádza, že sa nebráni tomu, aby bol predmet dražby predaný na dobrovoľnej dražbe, uvedomujúc si svoj dlh voči banke.
Súd zhodnotiac zistený skutkový stav dospel k záveru, že navrhovateľ v danom prípade neosvedčil potrebu neodkladnej potreby zásahu súdu, pričom jeho jediným skutkovým tvrdením je tvrdenie, že odporcovia mali dňa 11.3.2014 v poobedňajších hodinách pokúsiť sa o násilné vniknutie do predmetu dražby a mali na vchodových dverách do predmetného bytu spôsobiť škodu. Takéto tvrdenie navrhovateľa nemôže samo o sebe zakladať dôvod pre nariadenie predbežného opatrenia, nakoľko navrhovateľ v súčasnosti už nie je vlastníkom predmetu dražby. Vlastníkmi predmetu dražby sú odporcovia v 3. a 4. rade. Za takejto situácie súd dospel k záveru, že nie sú tu splnené zákonom vyžadované podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, preto súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu zamietol.
Súd považuje za potrebné uviesť, že ani petit návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je jasný, nie je zrozumiteľný aj keď v danom prípade je navrhovateľ zastúpený advokátom. Súd mal za to, že navrhovateľ práve svojim konaním, t.j. tým, že bráni odovzdať dobrovoľne predmet dražby vydražiteľom, t.j. odporcom v 3. a 4./ rade, sa dopúšťa ujmy, resp. škody voči odporcom v 3. a 4. rade, resp. títo sú ukrátení vo svojich vlastníckych právach.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takémuto účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takomto prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ bol v celom rozsahu v konaní o nariadenie predbežného opatrenia neúspešný, súd o jeho návrhu na náhradu trov konania rozhodol tak, že tieto mu nepriznal.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb.z., poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.
Podľa § 5 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania, dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, kde poplatníkom je navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.
Podľa sadzobníka súdnych poplatkov položky 1 písm. c), z návrhu na nariadenie alebo zrušenie predbežného opatrenia je súdny poplatok vo výške 33 €.
Súd zároveň zaviazal navrhovateľa, ako navrhovateľa poplatkového úkonu zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I súdny poplatok za návrh na nariadenie predbežného opatrenia v súlade so sadzobníkom súdnych poplatkov, položky 1 písm. c), a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa doručenia na tunajší súd, vo dvoch vyhotoveniach.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.