Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6T-112-2013.pdf
PDF · 71.46 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/112/2013
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v trestnej veci vedenej proti obvinenému A. Q., nar. XX.XX.XXXX v S. E. K., trvale bytom S., ul. J. č. XXXX/XX, prechodne bytom I., ul. T. č. XX pre prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 odsek 1 Trestného zákona samosudcom JUDr. Michalom Fialom v Trenčíne dňa 18. marca 2014 takto
rozhodol:
Podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku s poukazom na § 215 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku sa trestné stíhanie proti obvinenému A. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., ul. J. č. XXXX/XX, prechodne bytom I., ul. T. č. XX, pre prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť, tak že
„dňa 19.03.2013 v čase o 09.30 hod. v Dubnici nad Váhom na Odbore kriminálnej polície podal ústne do zápisnice o výsluchu svedka poškodeného vyšetrovateľovi PZ skutočnosti o osobách, ktorí sa mali dopustiť zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2, písmeno c) Trestného zákona, avšak v ten istý deň, v čase o 13.30 hod. pri výsluchu zápisnicu o výsluchu svedka poškodeného svoju výpoveď zmenil, pričom uviedol, že to nebolo tak, ako vypovedal v prvej výpovedi, ale že si to celé vymyslel, čím takto svojím konaním uviedol vo svojom výsluchu skutočnosti, ktoré mali podstatný význam pre rozhodnutie v trestnej veci a to i napriek tomu, že bol pred samotnými výsluchmi vyšetrovateľom PZ poučený o následkoch krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 Trestného zákona.“
z a s t a v u j e
pretože tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
odôvodnenie:
Keďže obžaloba bola podaná na súd pre prečin, samosudca preskúmal obžalobu a dospel k záveru, že je daný dôvod na zastavenie trestného stíhania podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku v spojení s § 215 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku, nakoľko žalovaný skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Z dôkazov zadovážených v prípravnom konaní vyplýva, že A. Q. (obvinený) dňa XX.X.XXXX v čase o XX:XX hod. v B. nad K. na F. kriminálnej polície vypovedal ústne do zápisnice v procesnom postavení svedka poškodeného vyšetrovateľovi PZ skutočnosti o osobách, ktorí sa mali dopustiť zločinu lúpeže podľa § 188/1,Xc) Tr. zákona, vedenej pod ČVS:ORP-275/2-OVK-TN-2013, a v ten istý deň v tej istej veci v čase o 13:30 hod. pri výsluchu na zápisnicu v procesnom postavení svedka poškodeného svoju výpoveď zmenil, pričom uviedol, že to nebolo tak, ako vypovedal v prvej výpovedi, ale že si to celé vymyslel, čím takto mal svojim konaním uviesť vo svojom výsluchu skutočnosti, ktoré mali podstatný význam pre rozhodnutie v trestnej veci a to i napriek tomu, že bol pred samotnými výsluchmi vyšetrovateľom PZ poučený o následkoch krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 Tr. zákona. Na základe uvedených skutočností Okresné riaditeľstvo PZ, Odbor kriminálnej polície Trenčín, znesením ČVS: ORP-485/1-OVK-TN-2013 zo dňa 10.6.2013 podľa § 199 ods. 1 Tr. poriadku začalo trestné stíhanie
a súčasne podľa § 206 ods. 1 Tr. poriadku začalo trestne stíhať Mareka Q. za prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Tr. zákona na skutkovom základe uvedenom v písomne podanej obžalobe. A. Q. po vznesení obvinenia vo svojej výpovedi dňa XX.X.XXXX v prípravnom konaní v procesnom postavení obvineného uviedol, že ku krivej výpovedi sa priznáva, celé si to vymyslel, nakoľko minul firemné peniaze na svoje súkromné účely, aby zaplatil výživné a svoje dlhy. Ako z vyššie uvedeného vyplýva, obvinený vypovedal krivo z dôvodu, že chcel zakryť iný svoj trestný čin, a to trestný čin sprenevery, ktorého sa mal dopustiť tým, že si prisvojil peňažné prostriedky svojho zamestnávateľa, ktoré mu boli zverené. Je nepochybne uznávaným štandardom, že páchateľ trestného činu ako obvinený, sa v rámci svojej výpovede môže brániť akýmkoľvek spôsobom, t.j. že nemusí vypovedať pravdivo, ale môže aj klamať a teda krivo vypovedať, pričom sa nemôže dopustiť trestného činu krivej výpovede. Uvedené sa chápe ako súčasť práva na obhajobu. Pokiaľ má páchateľ trestného činu ako obvinený takéto právo, toto právo mu podľa názoru súdu musí byť zachované aj v prípade, ak je formálne vypočúvaný ako svedok (či už z dôvodu, že jeho trestný čin ešte nevyšiel najavo, alebo nebodaj v horšom prípade účelovo), nakoľko právo neobviňovať sám seba predstavuje všeobecne uznávaný medzinárodný štandard, ktorý je ako súčasť práva na spravodlivý súdny proces v súlade s ústavným princípom práva na obhajobu. Keďže páchateľ trestného činu nesmie byť nijakým spôsobom donucovaný k samoobviňovaniu, nemožno pripustiť ani taký výklad právnych noriem, ktorý by páchateľa trestného činu nútil vypovedať pravdivo napríklad tým, že je vypočúvaný formálne ako svedok, a či už priamo alebo nepriamo ho tak donucovať k samoobvineniu pod hrozbou sankcie za krivú výpoveď. Inými slovami ak má páchateľ trestného činu právo brániť sa aj krivou výpoveďou, pričom sa tým nemôže dopustiť trestného činu krivej výpovede, nemožno ho tohto práva zbaviť hrozbou sankcie za krivú výpoveď tým, že bude formálne vypočutý ako svedok, nakoľko jeho krivá výpoveď ako svedka je vo svojej podstate súčasťou jeho obhajoby, ktorú by bol ako obvinený oprávnený uplatniť. Tak ako nemožno trestne stíhať za krivú výpoveď obvineného, ktorý vo svojej výpovedi ako obvinený krivo vypovedal, nemožno potom ani trestne stíhať za krivú výpoveď svedka, ktorý svojou krivou výpoveďou vo svojej podstate uplatňuje svoje právo na obhajobu. Uvedené sa prejavilo aj do ustálenej judikátúry (R 25/1969), v zmysle ktorej ak svedok nevyužije svoje právo odoprieť výpoveď a vypovedá nepravdu v snahe zatajiť svoju vlastnú tresnú činnosť, nenapĺňa znaky trestného činu krivej výpovede. Z ustanovenia § 91 ods. 1 Tr. poriadku (teraz 121 ods. 1 Tr. poriadku) totiž vyplýva, že obvinený nesmie byť nijakým nezákonným spôsobom donucovaný k priznaniu a to ani nepriamo. Nepravdivá výpoveď sledujúca cieľ, aby osoba, ktorá vypovedá neprezradila svoju tresnú činnosť, je v skutočnosti súčasťou obhajoby. Túto obhajobu nemožno vynucovať výsluchom obvineného ako svedka, ktorý na rozdiel od obvineného je povinný vypovedať pravdu pod sankciou trestného postihu. Takýto postup by bol nepriamym donucovaním obvineného usvedčovať sám seba, donucovaním k priznaniu, čo je vzhľadom k vyššie uvedenému ustanoveniu § 91 ods. 1 Tr. poriadku (teraz 121 ods. 1 Tr. poriadku) neprípustné. Z vyššie uvedeného následne vyplýva, že subjektom trestného činu krivej výpovede nemôže byť páchateľ trestného činu, ani osoba, ktorá svojou krivou výpoveďou kryje iný svoj trestný čin. Keďže v danom prípade nie sú naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu krivej výpovede, t.j. v danom prípade je obvinený nespôsobilým subjektom trestného činu krivej výpovede, súd trestné stíhanie podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku v spojení s § 215 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku zastavil, nakoľko žalovaný skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Na záver súd ešte upozorňuje na skutočnosť, že z Uznesenia L.: F.-XXX/X-OVK-TN-XXXX zo dňa 28.3.2013, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie, začaté vo veci zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona vyplýva, že vyšetrovateľ začal dňa 19.3.2013 trestné stíhanie vo veci vykonaním obhliadky miesta činu. Zo samotného uznesenia o zastavení trestného stíhania, ani z ostatného spisového materiálu pritom nie je zrejmé, či vo veci bolo vôbec vydané písomné uznesenie o začatí trestného stíhania. V zmysle § 199 ods. 1 Tr. poriadku sa trestné stíhanie síce môže začať aj vykonaním zaisťovacieho úkonu, neopakovateľného úkonu alebo neodkladného úkonu, avšak po ich vykonaní musí byť ihneď vyhotovené uznesenie o začatí trestného stíhania, v ktorom sa uvedie, ktorým z týchto úkonov už bolo začaté trestné stíhanie a upovedomiť o tom poškodený. Z uvedeného vyplýva, že na začatie trestného stíhania nestačí iba vykonanie zaisťovacieho, neopakovateľného alebo neodkladného úkonu, ale k takejto skutočnosti musí ihneď po ich vykonaní pristúpiť vyhotovenie uznesenia o začatí trestného stíhania. Až po vydaní takéhoto uznesenia možno považovať trestné stíhanie za začaté takýmto úkonom a následne až po začatí trestného stíhania je policajt oprávnený vykonávať všetky úkony podľa Tr. zákona (§199 ods. 5 Tr. zákona). Pokiaľ takéto uznesenie nebolo
vydané (čo zo spisu nie je zrejmé) je otázne, či vo veci lúpeže vôbec začalo nejaké trestné stíhanie a teda, či je vôbec výsluch svedka, ktorý v tomto prípade nebol zaisťovacím, neopakovateľným ani neodkladným úkonom, zákonným vyšetrovacím úkonom. Podľa názoru súdu nevydanie uznesenia o začatí trestného stíhania nemožno zhojiť tým, že v uznesení o zastavení trestného stíhania sa uvedie, ktorým úkonom bolo trestné stíhanie začaté. Z uvedeného plynie, že pokiaľ by vo veci lúpeže nebolo vydané uznesenie o začatí trestného stíhania, výsluch svedka by nebolo možné považovať za zákonný procesný úkon, a následne na základe takéhoto nezákonne vykonaného úkonu by nebolo možné vyvodzovať trestnoprávnu zodpovednosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) dní od jeho oznámenia (doručenia) prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Podaná sťažnosť má odkladný účinok.