Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_10P-2-2014.pdf
PDF · 106.86 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/2/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica samosudcom JUDr. Milanom Trylčom vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: L. P., Z.. X.XX.XXXX, a M. P., Z.. X.XX.XXXX, obe deti bydlisko u matky, deti zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, deti rodičov: E. P., Z.. XX.XX.XXXX, B. B. F., X. Q. XXXX, a F. P., Z.. XX.X.XXXX, B. B. F., X. Q. XXXX, otec právne zast.: X. C. Q..J..H.., Q. Q.L. B., F. XX, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva, takto
rozhodol:
Súd maloleté deti L. P.A., Z.. X.XX.XXXX a M. P., Z.. X.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia sú oprávnení a povinní v bežných veciach maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, a otec je povinný platiť výživné na maloletého L. vo výške 100,- € mesačne a na maloletého M. vo výške 60,- € mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od 1.11.2013.
Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 1.11.2013 do 31.3.2014 vo výške 300,- € súd povoľuje otcovi splácať v 30,- € mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok.
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými každý párny týždeň v roku v čase od soboty od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod., a každý nepárny týždeň od piatka od 18.00 do soboty do 18.00 hod., v celom kalendárnom roku, počas letných prázdnin v mesiaci august od 10.8. od 09.00 hod. do 23.8. do 18.00 hod. každoročne s tým, že matka je povinná deti na styk riadne a včas pripraviť a otcovi ich odovzdať v mieste trvalého bydliska maloletých a otec je povinný deti riadne a včas vrátiť matke v mieste trvalého bydliska detí.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa svojím návrhom podaným na Okresnom súde Senica dňa 17.1.2014 domáhala, aby súd upravil výkon rodičovských práv a povinností rodičov k mal. L., Z.. X.XX.XXXX, a k mal. M., Z.. X.XX.XXXX, a to na čas do rozvodu manželstva rodičov maloletých detí. Matka vo svojom návrhu uviedla, že na tunajšom súde podala návrh na rozvod manželstva rodičov maloletých detí, pričom je potrebné, aby na čas do tohto rozvodu bol upravený výkon rodičovských práv a povinností k mal. deťom. Matka uviedla, že od októbra 2013 nežijú s otcom detí v spoločnej domácnosti, kedy sa aj s deťmi presťahovala k svojim rodičom. Starostlivosť o deti tak zabezpečuje v plnom rozsahu matka, pričom stretávanie sa otca s deťmi až doposiaľ prebiehalo na základe vzájomnej dohody rodičov. Matka preto žiadala zveriť mal. deti do svojej osobnej starostlivosti a upraviť styk otca s mal. deťmi. Od októbra 2013 prispel otec na deti iba raz sumou 100,- €. Podľa matky je preto dôvodné priznať výživné na mal. deti už od tohto času, a to
vo výške 100,- € mesačne na mal. L. a vo výške 100,- € mesačne na mal. M.. Matka uviedla, že je invalidná dôchodkyňa s mesačným príjmom vo výške 200,70 €, z toho dôchodok 154,50 € a prídavky na deti 46,20 €. Býva u rodičov, ktorí jej poskytujú osobnú i materiálnu pomoc. Otec detí je zamestnaný s mesačným príjmom vo výške približne 700,- €. Mal. L. je školopovinný, mal. M. je s matkou doma. Výdavky na mal. L.: strava 30,- € mesačne, turistický krúžok 10,- € mesačne + ročne 10,- €, oblečenie, hygienické potreby a školské pomôcky v sume 75,- € mesačne. Výdavky na mal. M.: suma približne 45,- € mesačne za stravu, oblečenie i hygienické potreby.
Otec sa k návrhu matky vyjadril listom doručeným na súd dňa 17.3.2014, v ktorom uviedol, že on predovšetkým nesúhlasí s tým, aby bolo manželstvo rodičov mal. detí rozvedené. Uviedol, že nezhody medzi manželmi je možné zvládnuť a upresnil, že matka odišla zo spoločnej domácnosti až dňa 7.11.2013. Podľa otca je návrh matky v tomto konaní predčasný a unáhlený. Pokiaľ by však nedošlo k obnoveniu spolužitia rodičov mal. detí, otec uviedol, že súhlasí len so zverením detí do osobnej starostlivosti matky. Čo sa týka zastupovania detí, otec trval na tom, že deti budú spolu s matkou zastupovať spoločne, a spoločne budú aj spravovať ich majetok. Čo sa týka výživného, na jeho spätné priznanie od októbra 2013 nie sú podľa otca dôvody, nakoľko v októbri 2013 manželia ešte žili spolu, a v ostatných mesiacoch otec matke výživné uhradil takto: december 2013, január a marec 2014 po 100,- € (platba na účet), v novembri 2013 si matka pri odchode z domácnosti vzala hotovosť 150,- €, a vo februári 2014 dal otec matke v hotovosti sumu 150,- €. Navyše matke nič nebránilo v tom, aby podala návrh na súd už v októbri 2013, a teda tu nie sú žiadne dôvody, pre ktoré by výživné malo byť priznané spätne. Otec zároveň platí mal. deťom poistky, L. v sume 17,09 € mesačne a M. v sume 12,68 € mesačne. Tiež je podľa otca potrebné pri výške výživného zohľadniť, že deti sú v rôznom veku a výdavky na ich starostlivosť sú v rôznej výške, pričom matka žiada priznať výživné na obe deti v rovnakej sume, ktorá navyše presahuje ňou vyčíslené výdavky na deti. Otec uviedol, že pracuje ako traktorista s priemerným mesačným príjmom 730,- € v čistom. Okrem už uvedených výdavkov otca na výživné a na poistky detí otec mesačne uhrádza splátku úveru na financovanie spoločnej nehnuteľnosti rodičov v sume 156,87 €, povinné zmluvné poistenie vozidla 9,45 €, plyn 80,- €, rozhlas a TV 4,64 €, elektrina 46,15 €, voda 10,66 €, telefón 31,11 €, daň z nehnuteľnosti 2,66 €, odpad 2,- €, poistenie domu 4,- €, splátka za notebook 40,- €, strava 70,- €, oblečenie a hygienické potreby 70,- €. Vzhľadom na uvedené otec považuje za primerané výživné sumu 70,- € na mal. L. a sumu 50,- € na mal. M.. Otec potvrdil, že s deťmi sa stretáva po vzájomnej dohode s matkou. Úpravu styku s nimi však žiadal prispôsobiť svojej pracovnej dobe.
Kolízny opatrovník sa k návrhu matky vyjadril tak, že je dôvodné na čas do rozvodu manželstva zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať prispievať na ich výživu primerane k zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov, s prihliadnutím na vek a opodstatnené potreby maloletých detí.
Súd vykonal dokazovanie správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 5.3.2014 a 7.3.2014, správou Obce B. F. zo dňa 12.3.2014, správou Sociálnej poisťovne zo dňa 13.3.2014, správou o zárobku otca zo dňa 17.2.2014, poštovými podacími lístkami z 9.12.2013, 10.1.2014 a 11.3.2014, výsluchom matky mal. detí a otca mal. detí, a zistil tento stav veci:
Správou kolízneho opatrovníka - Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici zo dňa 7.3.2014 mal súd preukázané, že mal. L., Z.. X.XX.XXXX, a mal. M., Z.. X.XX.XXXX, sú deti pochádzajúce z manželstva E. P., Z.. XX.XX.XXXX, a F. P., Z.. XX.X.XXXX. Matka sa dňa 7.11.2013 spolu s deťmi odsťahovala zo spoločnej domácnosti k svojim rodičom. Ide o rodinný dom, tunajšia domácnosť pôsobí čisto, útulne a priestranne. Výdavky spojené s vedením domácnosti hradia matkini rodičia, matka nakupuje potraviny a hygienické potreby. Matka je poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku vo výške 154,- € mesačne a prídavku na dve deti vo výške 47,04 € mesačne. Mal. L. je žiakom 3. ročníka ZŠ, v školskej jedálni sa nestravuje a školský klub nenavštevuje. Venuje sa turistike, aktuálne absolvuje plavecký výcvik, za ktorý matka zaplatila sumu 15,- €. Mal. M. je v celodennej starostlivosti matky. Otec detí zostal bývať v spoločnom rodinnom dome. Všetky poplatky spojené s bývaním hradí sám otec, a to mesačne úver 150,- €, plyn 80,- €, elektrinu 45,- €, a vodu 10,- €. Otec je zamestnaný v X. B. F. ako traktorista. Deťom platí poistky spolu vo výške 29,- € mesačne. S deťmi sa otec stretáva, na ich výživu prispel v mesiacoch december 2013 a január 2014 po 100,- €, a vo februári matke odovzdal čiastku 150,- €.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Q. zo dňa 5.3.2014 a zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 13.3.2014 mal súd preukázané, že matka mal. detí je poberateľkou prídavku na dve deti do 31.12.2013 v sume spolu 46,20 € mesačne a od 1.1.2014 v sume spolu 47,04 € mesačne. Zároveň je matka poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 154,80 € mesačne.
Správou Obce B. F. zo dňa 12.3.2014 mal súd preukázané, že manželia E. T. F. P. majú v obci trvalý pobyt v rodinnom dome, v ktorom aj bývajú a zdržiavajú sa v ňom. Z ich manželstva pochádzajú dve deti, a to mal. L. a mal. M.. Majetkové pomery rodiny obci známe neboli, povesť v obci však majú manželia dobrú, správajú sa slušne a nie sú s nimi podľa obce žiadne problémy.
Z potvrdenia o príjme otca zo dňa 17.2.2014, vydaného jeho zamestnávateľom X. L. B. F., súd zistil, že priemerný čistý mesačný príjem otca v období od 02/2013 do 01/2014 predstavoval sumu 735,03 €.
Poštovými podacími lístkami z 9.12.2013, 10.1.2014 a 11.3.2014 mal súd preukázané, že otec detí zaslal matke v uvedených mesiacoch finančnú čiastku 100,- €.
Z výsluchu matky mal. detí mal súd preukázané, že táto na podanom návrhu trvá. Matka potvrdila, že v spoločnej domácnosti s otcom detí nežijú od novembra 2013. Výdavky na domácnosť a deti má len tie, ktoré uviedla v návrhu na začatie konania, taktiež jej príjem predstavuje len čiastočný invalidný dôchodok a prídavky na deti. V súčasnosti matka vybavuje mal. L. sväté prijímanie, s čím sú spojené výdavky 45,- € za oblek, košeľa 16,- €, výzdoba kostola 5,- €, a tiež poplatok za fotografa. Matka potvrdila, že otec na výživu detí prispel v decembri 2013 sumou 100,- €, v januári a marci 2014 sumou po 100,- €, a vo februári sumou 150,- € v hotovosti. V novembri 2013 otec matke žiadnou sumou na výživu detí neprispel. Podľa matky sú maloleté deti zdravé. Matka svojim rodičom na bývanie finančne neprispieva, do domácnosti však kupuje potraviny. Styk otca s deťmi prebieha bezproblémovo, aj keď od istého času sa mal. L. s otcom stretávať odmieta. Matka tiež potvrdila, že otec platí deťom poistky. Návrh na začatie konania podávala matka až v januári preto, že jej otec detí i jeho matka začali nadávať, tak začala konať, a skôr tak neurobila aj preto, že tomu chcela dať čas. Podľa matky je pravdou, že pri odchode z domácnosti si zobrala 100,- € a svoje osobné veci a osobné veci detí. Uvedená suma 100,- € predstavovala podľa nej spoločné peniaze pochádzajúce z jej dôchodku, nakoľko peniaze doma mávali odložené spoločne z oboch ich príjmov. Mimo už uvedeného zaplateného výživného otec na deti podľa matky neprispieva, teraz začal nosiť potravinové nákupy.
Z výsluchu otca súd zistil, že matka detí si pri odchode zo spoločnej domácnosti zobrala sumu 150,- € a nie 100,- €. Či tieto peniaze pochádzali z jeho alebo z jej príjmu otec uviesť nevedel, boli to podľa neho spoločné peniaze. Otec potvrdil, že na výživu detí prispel tak, ako to uviedla matka. Výživné na deti je schopný uhrádzať vo výške spolu 150,- € mesačne, teda na mal. L. v sume 90,- € mesačne a na mal. M. v sume 60,- € mesačne. Obom deťom otec platí poistku a mieni tak robiť aj naďalej. Čo sa týka úpravy styku s deťmi, otec vzhľadom na charakter svojho zamestnania navrhol tento upraviť v súlade s jeho pracovnou dobou, keďže pracuje striedavo v sobotu aj v nedeľu.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Z vykonaného dokazovania a zo zisteného stavu veci súd vyvodil ten právny záver, že návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. L., Z.. X.XX.XXXX, a k mal. M., Z.. X.XX.XXXX, na čas do rozvodu manželstva rodičov mal. detí, bol podaný dôvodne.
V konaní mal súd preukázané, že rodičia mal. detí spolu nežijú, nakoľko sa matka aj s maloletými deťmi v novembri 2013 odsťahovala k svojim rodičom, ktorú skutočnosť súdu potvrdili obaja rodičia. Od tohto času sa matka o deti osobne stará, pričom kolízny opatrovník nezistil v starostlivosti matky o deti žiadne nedostatky. Keďže matka žiadala zveriť deti na čas do rozvodu manželstva do svojej osobnej starostlivosti, a otec s takýmto zverením súhlasil, súd návrhu matky v tomto smere vyhovel, s tým, že zastupovať deti v bežných veciach a spravovať ich majetok budú oprávnení obaja rodičia.
Pokiaľ ide o styk otca s mal. deťmi, súd tento určil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, a to s prihliadnutím na to, že pracovná doba otca tomuto neumožňuje stretávať sa s deťmi počas celých nepárnych víkendov od piatku večera až do nedele večera tak, ako to navrhovala matka mal. detí, ale len počas sobôt v nepárnych týždňoch a počas nedieľ v párnych týždňoch kalendárneho roka, plus počas letných prázdnin každoročne od 10.8. do 23.8. príslušného kalendárneho roka.
Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť otca voči mal. deťom, súd pri rozhodovaní o jej výške bral do úvahy to, že osobnú starostlivosť o deti zabezpečuje v súčasnosti matka, pričom jej jediný príjem predstavuje invalidný dôchodok a prídavky na deti spolu v sume 201,84 € mesačne. Na druhej strane otec detí je riadne zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom 735,03 €, no s tým, že starostlivosť o pôvodne spoločnú domácnosť zabezpečuje v súčasnosti sám zo svojho príjmu. Zároveň súd prihliadol na to, že mal. M. je v celodennej starostlivosti matky, keďže školu ešte nenavštevuje, a vzhľadom na jeho vek nepredstavujú výdavky spojené so starostlivosťou o neho až sumu 100,- € tak, ako to udávala matka mal. detí. Starší syn, mal. L., je však už žiakom ZŠ, má svoje záujmy, školské i mimoškolské aktivity, a pri starostlivosti o neho vznikajú okrem bežných pravidelných mesačných výdavkov tiež niektoré mimoriadne výdavky, či už napríklad výdavky na školské výlety a krúžky, alebo v súčasnosti výdavky spojené s jeho prípravou na prvé sväté prijímanie. Súd tak na základe všetkých uvedených skutočností dospel k záveru, že je dôvodné zaviazať otca na platenie výživného na mal. L. v sume 100,- € mesačne a na mal. M. v sume 60,- € mesačne.
Uvedené výživné súd potom priznal maloletým deťom počnúc od 1.11.2013, nakoľko mal preukázané, že k odchodu matky s deťmi zo spoločnej domácnosti došlo práve v uvedenom mesiaci. Je síce pravdou, že matka mal. detí mohla podať na súde návrh na začatie konania vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností hneď, napr. už v novembri 2013, no je pochopiteľné tvrdenie matky, že celej situácii chcela „dať najskôr čas“, nakoľko odlúčenie manželov, či dokonca rozvod manželov, sú závažné rozhodnutia ovplyvňujúce život všetkých členov rodiny, a robiť v takýchto prípadoch unáhlené rozhodnutia nie je na prospech samotným manželom, a už vôbec nie maloletým deťom. Navyše, návrh matka podala na súde dňa 17.1.2014, teda po uplynutí menej ako troch mesiacov po odchode zo spoločnej domácnosti, ktorú dobu súd považuje za primeranú a relevantnú na to, aby matka začala vo veci konať, a to jednak po uvážení celej vzniknutej situácie, a jednak vzhľadom na to, aby v uvedenom časovom rozmedzí zistila, čo všetko so sebou obnáša starostlivosť o dve maloleté deti bez každodenného osobného prispenia druhého rodiča. Zároveň tu súd poukazuje aj na vyjadrenie otca o tom, že tento nesúhlasí s rozvodom manželstva účastníkov, čo rovnako preukazuje, že vzťahy medzi manželmi sú ešte živé a nie jednoznačne vyprofilované, a je preto prirodzené, že rozhodnutie matky podať na súde návrh na rozvod manželstva, a tiež návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k mal. deťom, dozrelo postupne. Súd preto rozhodol o priznaní deťom výživného už počnúc od 1.11.2013.
Keďže na zvýšenom výživnom za obdobie od 1.11.2013 do 31.3.2014 (zvýšené výživné v sume 160,- €/mesačne x 5 mesiacov = 800,- €) vznikol otcovi nedoplatok v sume 300,- € (800,- € mínus 3x úhrada poštovým poukazom po 100,- €, ďalej 1x úhrada v hotovosti 150,- €, a suma 50,- € ako časť z hotovosti, ktorú obaja rodičia označili za spoločné prostriedky, a ktorú si matka zobrala pri odchode z domácnosti), súd uložil tento nedoplatok otcovi zaplatiť v splátkach po 30,- € mesačne spolu s bežným výživným, pod hrozbou straty výhody splátok.
O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, t.j. cestou Okresného súdu Senica, Nám. oslobodenia 1, 905 30 Senica, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.