Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_7Cb-14-2013.pdf
PDF · 86.37 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cb/14/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom na pojednávaní konanom dňa 18.03.2014 pred samosudcom JUDr. Petrom Lukáčom, v právnej veci navrhovateľa Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Alpenstrasse 2, CH-6300 Zug, Švajčiarsko, IČO : CHE-100.023.266, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom AK Karadžičova č. 8, 810 00 Bratislava, proti odporkyni B. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. B. Č.. XXX, XXX XX K. B., zastúpenej JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom AK J. Kráľa 5/ A, 984 01 Lučenec, o návrhu na úhradu sumy 2.554,49 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa na úhradu istiny vo výške 2.322,27 €, zmluvnej pokuty vo výške 232,22 €, úroku z omeškania vo výške 9,25 % p. a. z dlžnej sumy 2.322,27 € od 21.06.2011 až do zaplatenia z a m i e t a .
Navrhovateľ je p o v i n n ý uhradiť odporkyni trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 345,64 €, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, pod následkom výkonu rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom doručeným Okresnému súdu v Žiari nad Hronom dňa 17.01.2013 domáhal od odporkyne úhrady sumy 2.554,49 € s príslušenstvom. Svoj návrh zdôvodnil skutočnosťou, že právny predchodca navrhovateľa spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., uzatvorila s odporkyňou zmluvu o pôžičke, evidenčné číslo : XXXXXXX, dňa 23.06.2006. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že na základe dvojstranného právneho úkonu právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni úver vo výške 3.671,94 €, ktorý úver sa odporkyňa zaviazala uhrádzať formou pravidelných mesačných splátok vo výške á 111.00 € s dátumom splatnosti ku dňu 20.07., toho ktorého mesiaca. Navrhovateľ v návrhu ďalej uviedol, že v rozpore so zmluvnými podmienkami odporkyňa svoj záväzok voči navrhovateľovi nesplnila, v čase určenom podľa zmluvného splátkového kalendára, čím sa dostala s plnením finančného plnenia do omeškania. Navrhovateľovi podľa jeho vyjadrenia takto vzniklo právo požadovať od odporkyne úhradu zostatku dlžnej istiny v celkovej výške 2.322,27 € a tomuto taktiež v zmysle Všeobecných obchodných podmienok podľa vyjadrenia navrhovateľa, zakotvených v článku VIII. písm. a/ bod 1 vznikol nárok na zmluvnú pokutu vo výške 10% z dlžnej čiastky.
V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v náväznosti na Nariadenie vlády SR 87/95 Zb., navrhovateľ zároveň uplatnil zákonný úrok z omeškania z dôvodu omeškania dlžníčky s platbou finančného plnenia.
Okresný súd v Žiari nad Hronom vo veci rozhodol Platobným rozkazom č. k. 16Rob 29/2013 zo dňa 15.04.2013. V zákonom stanovenej lehote odporkyňa podala proti Platobnému rozkazu Okresného súdu Žiar nad Hronom odpor. Vo svojom odpore žiadala návrh ako nedôvodný zamietnuť. Svoje stanovisko zdôvodnila okolnosťou, že ako vyplýva z dvojstranného právneho úkonu, tento je nutný subsumovať pod právny kvalifikáciu spotrebiteľskej zmluvy. Zároveň uviedla okolnosť, že v rozpore s Ustanoveniami § 53
a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, resp. Ustanoveniami Zákona 258/2001 Zb., dvojstranný právny úkon obsahu neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré neadekvátne navyšujú odplatu poskytnutého úveru takmer na dvojnásobok. Uviedla okolnosť, že zmluvné dojednanie v zmysle § 4 ods. 4 Zákona č. 258/2001 Zb. neobsahuje dojednanie o úročení poskytnutého úveru a teda právny úkon ako taký je nutné posudzovať ako bezúročný. Zároveň uviedla okolnosť, že oproti poskytnutému úveru vo výške 3.671,94 € uhradila v prospech navrhovateľa celkové plnenie vo výške 3.939,49 €, pri zohľadnení neprijateľnej zmluvnej podmienky sa s plnením nedostala do omeškania, navrhovateľovi teda neprináleží ani úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ, resp. nemá nárok na úhradu zmluvnej pokuty v zmysle Všeobecných obchodných podmienok článku 8 písm. a/ bod 1. V prípade úspechu žiadala priznať náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia.
Na pojednávaní konanom dňa 18.03.2014 prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu zopakovala námietky voči podanej žalobe v súvislosti s existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky, ako i v súvislosti v neodôvodnenosti uplatneného nároku plynúceho zo zmluvnej pokuty, resp. neuhradenia zostatku poskytnutého úveru.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s pripojeným písomným dôkazným materiálom, Zmluvou o poskytnutí pôžičky, Všeobecnými obchodnými podmienkami, identifikáciou výšky uplatneného nároku, identifikáciou života poskytnutého úveru v súvislosti s úhradami jednotlivých splátok v tom, ktorom časovom úseku.
Z pripojeného písomného dôkazného materiálu a to Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Debt Finance AG, ako postupníkom zo dňa 07.12.2012 mal súd preukázanú aktívnu legitimáciu navrhovateľa pre dané konanie.
Z pripojeného písomného materiálu a vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca navrhovateľa spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., IČO : 35 923 130 poskytla odporkyni na základe dvojstranného právneho úkonu a to Zmluvy o pôžičke, evidenčné číslo : XXXXXXX, uzatvorenej dňa 23.06.2006 finančné plnenie na krytie stavebného materiálu plechu ROVA v celkovej výške 3.671,94 €. Ako vyplynulo zo zmluvy o pôžičke, zmluvné strany dojednali úhradu poskytnutého úveru v pravidelných mesačných platbách splatných ku dňu 20.07., toho ktorého mesiaca vo výške 111,00 €. Splatenie úveru bolo medzi účastníkmi dvojstranného právneho úkonu dojednané formou 60- tich pravidelných mesačných splátok s dátumom poslednej splátky plnenia ku dňu 20.06.2011.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.
Z hore uvedenej dikcie zákona vyplýva skutočnosť, že daný právny úkon, ktorý je titulom na uplatnenie nároku samotnou žalobou navrhovateľom je spotrebiteľskou zmluvou s tým, že sa nejedná o právny úkon špecifikovaný v lex specialis Ustanovením § 1 Zákona č. 258/2001 Zb.. Z ďalšieho prevedeného dokazovania a to písomného dôkazného materiálu, položkovitého prehľadu platieb na úver vyplynula pre súd okolnosť, že odporkyňa z celého poskytnutého úveru uhradila navrhovateľovi do času postúpenia pohľadávky spolu sumu 3.939,49 €, pri prepočte úhrady splátok úveru v celkovo 35-tich úverových splátkach podľa zmluvného dojednania vo výške 101,03 € á mesiac; a 36-splátku splatnú ku dňu 20.06.2009 v sume 53,44 €. Ako vyplynulo pre súd z prevedeného dokazovania, odporkyňa uhradila z celkovo zapožičanej sumy na základe dvojstranného právneho úkonu vo výške 3.671,94 € sumu 3.939,49 €. Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal úhrady doteraz nesplatenej výšky úveru v sume 2.322,27 € po odpočítaní pokút a poplatkov a v zmysle zmluvného dojednania článku VIII. písm. b/ ods. 1 Všeobecných obchodných podmienok zmluvnej pokuty vo výške 232,22 €.
Po prevedenom dokazovaní je nutné konštatovať, že súd sa nestotožnil s obranou samotnej odporkyne v súvislosti s okolnosťou, že by zmluva o pôžičke neobsahovala zmluvné dojednanie o úročení
poskytnutých finančných prostriedkov, nakoľko zo samotnej Zmluvy o pôžičke pod číslom 6061539186 vyplynula okolnosť, že táto vo svojich ustanoveniach obsahuje dojednanú ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 12,65 %. Pri zohľadnení ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške dojednanej na 12,65 %, pri zohľadnení počtu mesačných splátok á 60 €, predstavuje celková cena zmluvy, resp. návratnosť finančných prostriedkov istinu vo výške 6.660,92 €.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými má spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka má povahu kogentnej právnej normy, ktorá dodávateľom výslovne zakazuje použiť v spotrebiteľských zmluvách také zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na úkor spotrebiteľa. Zákaz poškodzovania záujmov spotrebiteľov nevýhodnými zmluvnými podmienkami pôvodne obsahoval Ustanovenia § 23a ods. 2 Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Okrem iného citované ustanovenie vylučovalo obsah podmienky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Občiansky zákonník sa snaží nerovnováhe v správnom pomere medzi spotrebiteľom a dodávateľom zabrániť a v Ustanovení § 53 ods. 1 OZ preventívne predpisuje aké ustanovenia nesmie obsahovať spotrebiteľská zmluva. Občiansky zákonník vychádza z právnej skutočnosti, že v občiansko-právnych vzťahoch majú všetci účastníci rovnaké postavenie. V prípade narušenia rovnováhy v týchto vzťahov môžu korekciu zabezpečiť súdy aplikáciou zásady dobrých mravov podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Táto korekcia môže spočívať aj vo vyhlásení právneho úkonu súdom za neplatný.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Z prevedeného dokazovania mal súd preukázané, že i keď v dvojstrannom právnom úkone a to zmluvou o pôžičke uzatvorenej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou bola dojednaná ročná percentuálna miera nákladov, táto bola dojednaná v nepomerne vyššej miere, ako predstavuje rovnosť vzťahov medzi účastníkmi dvojstranného právneho úkonu. Je nutné poukázať na skutočnosť, že zo strany právneho predchodcu bola odporkyni poskytnutá pôžička v celkovej výške 3.671,94 €. Pri rešpektovaní zmluvného dojednania pri ročnej percentuálnej miere nákladov by návratnosť pri počte dojednaných mesačných splátok á 60 predstavovala celkovo obnos 6.660,92 €, čo predstavuje takmer dvojnásobok poskytnutého úveru. Takéto dojednanie v danom prípade nie je možné charakterizovať v súlade s Ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, naopak je nutné toto považovať za dojednanie, priečiace sa dobrým mravom a v neposlednom rade teda i ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Neopomenuteľné v tomto prípade je i samotné znenie zmluvy o pôžičke v súvislosti s tým, že sa jedná o pretlač, kde účastník konania na strane spotrebiteľa nemal žiadnu možnosť ovplyvniť obsah tohto dvojstranného právneho úkonu. Teda nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť ani výšku ročnej percentuálnej miery nákladov. Súd vo výrokovej časti nerozhodoval o neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky z dôvodu okolnosti, že takto bolo urobené v zmysle platnej judikatúry v minulosti.
Podľa článku VIII. písm. b/ bod 1 Všeobecných obchodných podmienok pôžičky poskytovanej spoločnosťou, spoločnosť je oprávnená požadovať od klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak klient sa dostal do omeškania so splatením jednotlivých splátok. V 30-ty deň po dobe splatnosti sa dlžná splátka zvyšuje o zmluvnú pokutu vo výške 10% tejto dlžnej čiastky. V tento deň sa zmluvná pokuta stáva aj splatnou.
Nakoľko súd v danom prípade ročnú percentuálnu mieru nákladov a z toho plynúci nárok navrhovateľa na finančné plnenie uplatnené samotným návrhom považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, odporkyňa sa s plnením jednotlivých splátok nedostala do omeškania a teda navrhovateľovi nevznikol
nárok v zmysle zmluvného dojednania článku VIII. písm. b/ bod 1 Všeobecných obchodných podmienok pôžičke. Preto i v tejto časti súd návrh zamietol. Z obdobných dôvodov súd taktiež zamietol návrh na priznanie zákonného úroku z omeškania v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka v náväznosti na Nariadenie vlády SR 87/95 Zb..
O trovách konania súd rozhodol s použitím § 142 ods. 1 OSP, podľa úspešnosti účastníka konania v konaní. Trovy konania pozostávali z trov právneho zastúpenia právnym zástupcom odporkyne. Pri výške uplatneného nároku v sume 2.554,49 € v zmysle Vyhlášky č. 655/2004 Zb., jeden úkon právnej služby predstavoval istinu vo výške 101,25 €; režijný paušál s prihliadnutím na platné znenie citovanej vyhlášky 8,04 €. Súd priznal trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci a to prevzatie a príprava zastúpenia á 101,25 € + RP 8,04 €, účasť na meritórnom pojednávaní dňa 18.03.2014 á 101,25 € + RP 8,04 €; v hotových výdavkoch v súvislosti s cestovným a náhradou za stratu času v súvislosti s pojednávaním zo dňa 18.03.2014 vo výške 127,06 €. Náhrada cestovného bola priznaná za cestu Lučenec - Žiar nad Hronom a späť dňa 18.03.2014, pri základnej sadzbe za jeden kilometer 0,183 €, v spotrebe na 100 km 7,00 litra; náhradu za stratu času súd priznal za 6 začatých polhodín á 13,40 €, v celkovej výške 80,40 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.
Ak povinný dobrovoľne nesplní či mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.