Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (24)Rozsudok_12C-79-2011.pdf
PDF · 108.75 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/79/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. v Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, G. právne zastúpený advokátom JUDr. Ivanom Jurčišínom so sídlom v Košiciach, Vozárova 5, proti žalovanému: Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., Radničné námestie 8, Banská Bystrica, odštepný závod Košice, Ďumbierska 14, Košice v konaní o zaplatenie bezdôvodného obohatenia, takto
rozhodol:
žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2.040,10 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 624,54 eur od 1.3.2011 do zaplatenia, s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 383,21 eur od 25.3.2013 do zaplatenia, s 5,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.032,34 eur od 5.2.2014 do zaplatenia,
v prevyšujúcej časti čo do uplatneného úroku z omeškania žalobu z a m i e t a ,
o trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 3.3.2011 v zmysle jej zmien sa domáhal na žalovanom zaplatenia 2.040,10 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 624,54 eur 1.3.2011 do zaplatenia, a 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 383,21 eur od 6.3.2013 do zaplatenia a s 5,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.032,34 eur od 5.2. 2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný bez právneho dôvodu užíva pozemok, ktorý je vo vlastníctve žalobcu.
Žalobca je vlastníkom nehnuteľností parcely T. - R. Č.. XXX/X o výmere 299 m2 - orná pôda zapísanej na LV č. XX XXX, k.ú. G., v podiele 1/1 a parcely T. - R. Č.. XXX, o výmere 235 m2, orná pôda, zapísanej na LV č. XX XXX, k.ú. G., v podiele 1/2. Uvedené nehnuteľnosti v súčasnosti tvoria koryto rieky D.. Dňa 20.12.2009 žalobca a žalovaný uzatvorili nájomnú zmluvu č. K. zo dňa 20.12.2009 a nájomnú zmluvu č. XX/DX/POAX/ XXXX/XX zo dňa 20.12.2009, predmetom ktorej bol nájom časti parciel žalobcu č. XXX o výmere 65 m2 a 24,50 m2, spolu 89,50 m2. Zmluvné strany si dohodli nájomné vo výške 25,41,- Sk t. j. 0,84 eur za m2 za rok. Nájomné zmluvy boli uzatvorené na dobu určitú od 1.1.2010 do 1.1.2011. Žalovaný mal prenajatú časť parcely T. - R. Č.. XXX, užíva však celú parcelu rovnako aj parcelu T. - R. Č.. XXX/X, pričom na užívanie týchto parciel nemá žiadny právny dôvod. Tým, že žalovaný bez právneho dôvodu užíva nehnuteľnosti žalobcu, bezdôvodne sa obohatil o sumu, ktorá predstavuje všeobecnú hodnotu obvyklého a primeraného nájomného za užívanie tejto nehnuteľnosti. Bezdôvodné obohatenie žalovaného spočíva v tom, že majetok žalovaného sa nezmenil, hoci by inak tomu došlo, keby obohatený plnil svoju povinnosť a uhrádzal nájomné za užívanie celej parcely. Preto si žalobca uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.3.2009 po úprave žalobného petitu do 4.2.2014 a to za obdobie od 1.3.2009 do 1.3.2011 vo výške, ktorú určil žalovaný nájomných zmluvách uvedených vyššie 0,84 eur za m2 za rok, za obdobie od 5.3.2011 do 3.2.2012 vo výške 1,008 eur za m2 za rok, za obdobie od 4.2.2012 do 5.3.2012 vo výške 1,24 eur za m2 za rok, za obdobie od 6.3.2013 do 4.2.2014 vo výške 1,24 eur za m2 za rok.
Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č. 12 Ro 69/2011 - 26 zo dňa 15.3.2011, proti ktorému v zákonom stanovenej lehote podal odôvodnený odpor žalovaný.
Žalovaný vo svojom v odpore poukázal na ustanovenie čl. 8 Ústavy z roku 1960, ktorá prehlásila vodné toky za národný majetok a na jej vykonanie bol vydaný na zák. č. 138/1973 Zb. zákon o vodách, ktorý do definície vodného toku zahrnul aj pozemky nachádzajúce sa v korytách vodných tokov. Podľa § 31 ods. 2 citovaného zákona o vodách pri pozemkoch tvoriacich prirodzené koryto vodného toku nastal prechod vlastníctva na štát a uskutočnil sa bez náhrady a pri umelých korytách za náhradu vo výške, ktorá sa priznáva, podľa predpisov o vyvlastnení. Poukázal na to, že vlastníctvo týchto parciel zo zákona prešlo na štát a preto nie je možné na tieto pozemky poskytnúť úhradu nájmu.
Čo sa týka prenájmu pozemkov v nájomných zmluvách zo dňa 20.12.2009 tieto boli uzatvorené za účelom prípravy a realizácie stavby „prioritné preventívne protipovodňové opatrenia v Slovenskej republike, projekt 3, Prešov - aktivita 4“. Táto stavba mala byť financovaná z európskych fondov a v súčasnosti sa realizuje vydanie stavebného povolenia. Nájomné zmluvy mali slúžiť, ako podklad k vydaniu stavebného povolenia. Časti týchto pozemkov uvedené v nájomných zmluvách, neboli užívané pri stavbe, lebo so stavbou sa nezačalo z dôvodu nezískania stavebného povolenia. Žalovaný uhradil nájom za rok 2010. V ďalšom žalovaný poukázal na to, že je potrebné odborne posúdiť, či je možné poskytnúť úhradu za nájom pozemkov pod korytom prirodzeného toku. Legislatívne toto nie je možné vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia.
Žalobca sa k odporu vyjadril a poukázal na to, že je pravdou, že Ústavou z roku 1960 boli všetky vodné toky na územní ČSSR vyhlásené za národný majetok; za vodné toky sa podľa vtedy platného zákona č. 11/1955 Zb. v znení zákona č. 12/1959 Zb. považovali len povrchové vody tečúce v prírodnom alebo umelom koryte, no nie aj pozemky zakryté vodou. Zmenu priniesol zákon o vodách č. 138/1973 Zb. a až dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona od 1.4.1975 sa prirodzené korytá vodných tokov stali ich súčasťou a tým národným majetkom - majetkom štátu. V čase účinnosti tohto zákona, však koryto potoka Sekčov nebolo tvorené pozemkami žalobcu. Z grafickej identifikácie je zrejme, že pôvodný (prirodzený) tok rieky Sekčov bol mimo parciel žalobcu, až jeho následnou úpravou došlo k jeho rozšíreniu aj na parcely žalobcu. O tom svedčí aj fakt, že parcely T. - R. Č.. XXX - XXX, XXX - XXX, XXX/X sú v katastri nehnuteľností vedené ako vodné plochy vo vlastníctve Slovenskej republiky a správe žalovaného. Z uznesenia Okresného súdu Prešov zo dňa 31.1.1961 vyplýva, že v roku 1956 došlo k vyvlastneniu parciel KN - E č. 178 - 260 (teda parciel susediacich), a to za účelom úpravy koryta potoka Sekčov, kvôli výstavbe závodov DEPO a Mraziarní Prešov. Ďalšie parcely neboli vyvlastňované, pričom aj zo snímky katastrálnej mapy vyplýva, že pôvodné koryto Sekčov bolo mimo parciel žalobcu. Parcely žalobcu užívala jeho rodina až do roku 1980 ako ornú pôdu. Po roku 1981 boli v užívaní Štátneho majetku Prešov, respektíve Záhradníckeho a sladovníckeho podniku Prešov. Z uvedeného vyplýva, že pozemky žalobcu zák. č. 138/1978 Zb. neboli dotknuté, pretože v čase nadobudnutia účinnosti tohto zákona tieto parcely netvorila koryto potoka Sekčov, ale boli využívané na pôvodný účel, teda ako orná pôda. Nemožno súhlasiť s názorom žalovaného, že vlastnícke právo k týmto pozemkom prešlo na štát. Celá výmera pozemkom bola pôvodne vedená ako orná pôda. V rámci realizácie ROEP ( bez súhlasu žalobcu ) bola parcela T. - R. XXX/X o pôvodnej výmere 817 m2, k.ú. D., rozdelená na parcelu T. - Q. XXXX/X, K.ú. D. o výmere 518 m2, a parcelu T.L. - R. XXX/X o výmere 299 m2, k.ú. G., orná pôda (reálne v potoku Sekčov). Parcela T. - R. Č.. XXX o pôvodnej výmere 1372 m2 (orná pôda) bola rozdelená na parcelu T. - R. Č.. XXX, k.ú. V D. o výmere 1137 m2 a na T. - R. XXX, katastrálne územie G., o výmere 235 m2 (orná pôda - reálne v potoku Sekčov). V rámci ROEP došlo k rozdeleniu parciel na parcely v k.ú.
G. a k.ú. D. v dôsledku zmeny hranice katastrálnych území, avšak vlastnícke vzťahy, charakter a druh pozemkov zostali zachované. Z uvedeného teda vyplýva, že predmetné parcely sa nestali vlastníctvom štátu, ako tvrdil žalovaný zostali vlastníctvom žalobcu, avšak sú zavodnené, užívané žalovaným ako správcom rieky Sekčov. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia teda považoval za dôvodný.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom svedkov I. V., I. F., výsluchom znalca W.. T.A., listinnými dôkazmi a to návrhom, rozhodnutím ministra životného prostredia Slovenskej republiky o založení Slovenského vodohospodárskeho podniku štátny podnik, výpisom z obchodného registra žalovaného, výpisom z katastra nehnuteľností, grafickou identifikáciou parciel, výpisom list vlastníctva XXXXX k.ú. G., výpisom listu vlastníctva č. XXXXX, nájomnou zmluvou, predžalobnou výzvou, pokusom o zmier, odpoveďou žalovaného zo dňa 13.1.2011, odpisom zo zbierky stanoviská oznámení slovenského úradu geodézie a kartografie, vyjadrením ministerstva pôdohospodárstva zo dňa 4.12.2004, vyjadrením správcu drobných tokov - usmernenia ministerstva lesného a vodného hospodárstva zo dňa 12.12.1989, vyjadrením ministerstva životného prostredia zo dňa 28.6.2009, vyjadrením preventívno povodňového opatrenia zo dňa 11.1.2011, rozhodnutím miestneho národného výboru v Prešove, grafickým znázornením pôvodného vodného toku Sekčov, vyjadrením ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky zo dňa 6.12.2004, rozhodnutím okresného národného výboru v Prešove, geometrickým polohopisným plánom, vytyčovacími návrhom, geometrickým plánom, fotodokumentáciou, rozhodnutím obvodného úradu životného prostredia zo dňa 31.1.2012, rozhodnutím krajského úradu životného prostredia zo dňa 10.5.2012, znaleckým posudkom W.. D. D. znaleckým posudkom W.. K. T., nájomnou zmluvou, znaleckým posudkom W.. P. J. vyjadrením ústavu súdneho inžinierstva, a ostatným obsahom spisu, pričom zistil tento skutkový stav veci:
Z listu vlastníctva č. XX XXX, k.ú. G., na, ktorom je zapísaná parcela č. XXX/X - orná pôda o výmere 299 m2 mal súd zistené, že žalobca je jej výlučným vlastníkom.
Z listu vlastníctva č. XXXXX, k.ú. G. mal súd zistené, že žalobca je taktiež podielovým spoluvlastníkom vlastníkom parcely č. XXX - orná pôda o výmere 235 m2, v podiele 2/4, čo predstavuje 117,5 m2.
Z rozhodnutia Krajského úradu životného prostredia v Prešove zo dňa 10.5.2012, č. V: 2012/750 - 3617 / BE vyplýva, že týmto podľa ustanovenia § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a rozhodol správny orgán po rozhodnutí Obvodného úradu životného prostredia v Prešove č. 1/2012/00088 - 009 / VK zo dňa 31.1.2012 vo veci určenia prirodzeného, resp. umelého korytá do výrokovej časti tak, že určil, že koryto rieky Sekčov po úseku otvorenom časťou parcely T. L. R. XXX/X o výmere 229 m2 vedené na LV č. XX XXX ako orná pôda a T. L. R. Č.. XXX o výmere 235 m2 vedenej na LV XX XXX, S. orná pôda je umelým korytom.
Týmto rozhodnutím boli vyriešené rozpory medzi žalobcom a žalovaným ohľadom prirodzeného, či umelého koryta rieky. Krajský úrad životného prostredia konštatoval, že po preštudovaní a zvážení všetkých dostupných materiálov, vykonaní miestnej ohliadky, dospel k záveru, že úprava koryta Sekčov za realizovala aj v úseku, kde sa nachádzajú parcely žalobcu, teda až po ústie Sekčova do Torysy. Z tohto pohľadu definovali, že predmetnú časť vodného toku a jeho koryta treba definovať minimálne ako upravený vodný tok a upravené koryto vodného toku. umelý vodný tok je vodný tok, ktorého koryto bolo vytvorené umelo. Umelé koryto je koryto, ktorého dno a brehy sú umelo vytvorené a, do ktorého je voda odvedená. Pojem umelého koryta toku je tiež definovaný ako "koryto umelého toku" alebo „koryto vybudované pri preložení toku“. Zámerom úpravy koryta Sekčov bolo čiastočné napriamenie koryta toku.
Podľa grafickej identifikácie XXXX/XXXX zo dňa 8.11.2010 vyššie citované parcely sú súčasťou koryta toku Sekčov.
Súd vo veci ustanovil znalca pre určenie výšky bezdôvodného obohatenia za požadované obdobie od 1.3.2009 do 1.3.2011 a od 5.3.2011 do 5.3.2013, podľa vytyčovaceho náčrtu zo dňa 19.12.2011, vyhotoveného W.. S. V. č. XXXXX (priložený v prílohovej obálke spisu), a to vo výške trhovej hodnoty, ktorá hodnota mala zodpovedať sumám vynakladaným v danom mieste a čase za užívanie obdobných nehnuteľností spravidla formou nájmu.
Podľa znaleckého posudku č. XXX/XXXX W.. K. T., znalec zabezpečil aj stanoviská realitných kancelárií, bola použitá metóda porovnávacia pretože zohľadňuje objektívnejšie výšku nájmu. Čo sa týka analýzy polohy nehnuteľnosti znalec uviedol, že nehnuteľnosti pretína vodný tok Sekčov v tesnom susedstve zaústenia rieky Torysa. pozemky sú súčasťou výstavby diaľničného obchvatu stavby I/68 Prešov, odbočka Škultétyho - ZVL, vzdialenosť od križovatky ZVL v smere Prešov Košice je 250 až 300 metrov.
Znalec poukázal na to, že poloha porovnateľných pozemkov podľa realitných kancelárií je tá istá ako hodnotené parcely, kde uvažuje s koeficientom 1 faktora polohy. Zo spisu prihliadol na nájomné zmluvy, ktoré mal uzatvorené žalobca so žalovaným ostatné parcely boli v susedstve avšak mimo vodný tok. nájom, ktorý bol stanovený porovnávaním určil vo výške 1,20 eur (nesprávne uvedené v závere znaleckého posudku č. listu spisu 211 1,06, čo znalec pri výsluchu uviedol na pravú mieru podľa výpočtov uvedených v časti 3 znaleckého posudku.
Súd vo veci vykonal aj dokazovanie znaleckým posudkom vyhotoveným W.. D. D., ktorý vyhotovoval znalecký posudok pre potreby konania vedeného na Okresnom súde v Košiciach I. (č. listu spisu 172
- 175), za užívanie umelého koryta vodného toku Delňa, čo sa dá hodnotiť, ako obdobná právna vec v porovnateľnej lokalite ako v tejto právnej veci, kde nájom za rok /m2 bol stanovený vo výške 1,008 eur na m2.
Podľa čl. 4 Ústavy slovenskej republiky, nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky.
Podľa § 120 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len OZ), stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku.
Podľa § 52 ods. 1 písm. a) zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách (vodný zákon) vodnými stavbami sú stavby, prípadne ich časti, ktoré umožňujú osobitné užívanie vôd alebo iné nakladanie s vodami. Vodnými stavbami sú najmä stavby, ktorými sa upravuje, mení alebo zriaďuje koryto, vrátane terénnych úprav s tým spojených.
Podľa § 48 ods. 1 cit. zákona správa vodných tokov je všestranne zameraná starostlivosť o zachovanie a rozvoj všetkých funkcií vodných tokov a ich korýt. Správca vodného toku je aj správcom pozemkov korýt, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky.
Podľa § 48 ods. 2 cit. zákona správu vodných tokov vykonávajú: a) správca vodohospodársky významných vodných tokov, ktorým je štátna odborná organizácia ministerstva, b) správcovia drobných vodných tokov, ktorými sú správca vodohospodársky významných vodných tokov a štátne organizácie, ktorým bola prevedená správa podľa § 51 ods. 1.
Podľa § 51 ods. 1 cit. zákona na základe rozhodnutia ministerstva možno správu drobného vodného toku alebo jeho uceleného úseku previesť do správy inej štátnej organizácie, ktorej drobný vodný tok prevažne slúži.
Podľa § 663 OZ nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa § 671 OZ nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
Podľa ust. § 451 ods. 1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa ust. § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Súd mal výpismi z listu vlastníctva v konaní za preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom parcely č. 262/3 - orná pôda o výmere 299 m2 a taktiež podielovým spoluvlastníkom vlastníkom parcely č. XXX
- orná pôda o výmere 235 m2, v podiele 2/4, čo predstavuje 117,5 m2. Tieto pozemky pretína vodný tok rieky Sekčov .
Medzi účastníkmi nebolo sporné, po vydaní rozhodnutia Krajského úradu životného prostredia v Prešove zo dňa 10.5.2012, č. v: 2012/750 - 3617 / BE, že koryto rieky Sekčov po úseku tvorenom časťou parcely T. R. XXX/X o výmere 229 m2 vedené na LV č. XXXXX ako orná pôda a T. R. Č.. XXX o výmere 235 m2 vedenej na LV XXXXX, ako orná pôda je umelým korytom, ktorý je v správe žalovaného a ktorý teda pozemky žalobcu užíva.
Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy za užívanie uvedených pozemkov v období od 1.3.2009 do 1.3.2011 vo výške, ktorú určil žalovaný v nájomných zmluvách K. a č. XX/ K., t. j. 0,84 eur / m2/ rok. Čo u parcely T. R. Č.. XXX/X o výmere 299 m2 predstavuje za rok 251/16 eur a za 2 roky 502,32 eur. U parcely KN E č. 268 o výmere 235 m2 (0,84 euro x 117,50 m2 =) 98,70 eur/ rok čo predstavuje za obdobie od 1.3.2009 do 1.1.2010 = 82,25 eur, za obdobie od 1.1.2010 do 1.1.2011 (12 mesiacov, za výmeru, ktorá nebola predmetom nájomných zmlúv 117,50 m2 - 89,50 m2 = 28 m2 =) 23,52 eur. Za obdobie od 1.1.2011 do 1.3.2011 (2 mesiace, za celú výmeru pripadajúcu na podiel žalobcu =) 16,45 eur spolu 122,22 eur. Spolu teda za obdobie od 1.3.2009 do 1.3.2011 v sume 624,54 eur.
Návrhom zo dňa 6.3.2013 žalobca rozšíril svoj návrh na zaplatenie bezdôvodného obohatenia o obdobie od 5.3.2011 do 5.3.2013, nakoľko v medziobdobí došlo k zvýšeniu všeobecnej hodnoty pozemkov v danej lokalite, a aj nárastu ceny obvyklého nájomného vo výške 1,008 eur/ m2/rok podľa znaleckého posudku č.20/2012 znalca W.. D. D., pri parcele T. R. Č.. XXX/X o výmere 299 m2 = 301,39 eur/rok, za 2 roky 602,78 eur. Pri parcele T. R. Č.. XXX o výmere 235 m2 z čoho podiel žalobcu predstavuje 117,50 m2 (1,008 eur x 117,50 m2 =) 118,44 eur /rok za 2 roky 236,88 eur spolu 839,66 eur.
Tento návrh na rozšírenie súd pripustil uznesením č.k. 12C 79/2011 - 186 zo dňa 13.3.2013.
Vo veci následne bol vyhotovený znalecký posudok č. XXX/XXXX znalca W.. K. T., ktorý stanovil výšku obvyklého nájomného 1,24 eur/m2/rok. Na základe toho žalobca rozšíril svoj návrh podaním dňa 4.2.2014, 2 roky spätne od 4.2.2012 do 5.3.2013 u parcely T.L. R. Č.. XXX/X na sumu 402,67 eur a pri parcele T. R. Č.. XXX na sumu k 158,24 eur spolu 560,91 eur a ďalej žalobca rozšíril návrh od 6.3.2013 do 4.2.2014 pri parcele T. R. XXX/X v sume 338,43 eur a pri parcele T. R. Č.. XXX o 133 eur, spolu 471,43 eur.
Súd teda priznal za obdobie od 1.3.2009 do 1.3.2011 bezdôvodné obohatenie vo výške 624,54 eur, od 5.3.2011 do 3.2.2012 (vzhľadom na výsledky znaleckého dokazovania)- 383,21 eur a za obdobie od 4.2.2012 do 5.3.2013 vo výške 560,91 eur. Za obdobie od 6.3.2013 do 4.2.2014, vo výške 471,43 eur, čo predstavuje spolu sumu 2.040,10 eur.
Keďže bezdôvodné obohatenie žalovaného spočívalo v bezodplatnom užívaní predmetných pozemkov za vyššie citované obdobia, žalobca má nárok na peňažnú náhradu zodpovedajúcu majetkovému prospechu žalovaného získaného bezplatným užívaním predmetných nehnuteľností bez právneho dôvodu.
Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť;, ak ide o deliteľné plnenie, môže na od sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis
Podľa § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov (od 1.2.2013, 5 percentuálnych bodov) vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania žalobu zamietol.
Vzhľadom na vyššie uvedené, súd žalobe ako dôvodnej vyhovel, okrem časti uplatňovaného úroku z omeškania od 6.3.2013 do zaplatenia vo výške 8,75 % zo sumy 383,21 eur nakoľko tento uplatnený nárok bol doručený žalovanému až dňa 24.3.2013 t.j. do omeškania sa najskôr mohol dostať 25.3.2013 .
Podľa § 120 ods.1, 3 O.s.p. sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci. Ak nejde o veci uvedené v ods. 2, môže si súd osvojiť skutkové zistenia založené za zhodnom tvrdení účastníkov.
Súd vo veci zamietol návrh žalovaného na vykonanie dokazovania kontrolným znaleckým posudkom, a to z toho dôvodu, že vo veci bol vyhotovený znalecký posudok znalcom ustanoveným súdom, ktorý sa dostatočne zodpovedal na položenú odbornú otázku, pričom použil všetky metódy, ktoré mu umožňuje vyhláška o stanovení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti zodpovedal aj na otázku, prečo za hodnovernejšiu považoval použitú metódu porovnávaciu. Súd nezistil, žiadne nedostatky vo vypracovanom znaleckom posudku, a ani z výsluchu znalca. Znalec, ako to preukazuje predložený písomný znalecký posudok podložil informácie o obvyklom nájomnom aj informáciami poskytnutými realitnými kanceláriami, ktoré použil pre výpočty priemerov nájomného, započítal aj výšku nájomného, ktoré bolo dohodnuté samotným žalovaným za rok 2010. Vnútorný obsah znaleckého posudku námietkami žalovaného, z hľadiska presnosti a úplnosti, ako aj logických nadväzností v posudku narušený nebol.
Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Keďže pri trovách konania je potrebné sa vysporiadať s otázkou preddavkov na znalecké dokazovanie súd, preto rozhodne o trovách konania ponechal po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.