Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17C-320-2013.pdf
PDF · 92.09 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/320/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: LITIGO, s.r.o., so sídlom v Českej republike, Brno, ul. Příkop 4, IČ: 29260027, zastúpený JUDr. Bc. Martinom Kulhánkom, PhD. usadeným euroadvokátom so sídlom v Bratislave, ul. Ventúrska 14, proti odporcovi: S. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., ul. J. XXX/XX, t.č na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom Mgr. Jánom Vojtekom, vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Trenčín, o zaplatenie 1.022 CZK s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto
rozhodol:
I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.022 CZK spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,75 % ročne z tejto sumy od 18.11.2011 do zaplatenia.
II. Súd návrh vo zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania z a m i e t a .
III. Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania, v sume 64,96 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 48,46 eur a zo zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50 eur.
odôvodnenie:
Okresnému súdu Trenčín bol dňa 08.11.2012 doručený návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporcovi domáha, aby súd rozhodol o splnení povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.022 CZK spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 18.11.2011 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil aj právo na náhradu trov konania. Tento návrh odôvodnil tým, že odporca bol dňa 17.10.2011 prichytený pri cestovaní v mestskej hromadnej doprave spoločnosti Dopravního podniku města Brna, a.s.. Zápis o vykonanej prepravnej kontrole č. XXXXXXXX osvedčuje, že odporca nemal pri sebe platný cestovný doklad. Tento zápis vlastnoručne podpísal. Odporcovi tak vznikla povinnosť zaplatiť prepravcovi cestovné vo výške 22 CZK a neuhradenú prirážku k cestovnému vo výške 1.000 CZK podľa zákona č. 11/1964 Sb o silniční dopravě, zák.č. 266/1994 Sb. o dráhách, podľa vyhlášky č. 175/2000 Sb. o přepravním řádu pro veřejnou dražní a silniční osobní přepravu a podľa zmluvných prepravných podmienok IDS JMK, a to do 30 dní odo dňa spísania zápisu. Úrok z omeškania v zákonnej výške si uplatňuje odo dňa, ktorý nasleduje po uplynutí 30 dní odo dňa spísania zápisu. Odporca si svoju povinnosť na zaplatenie žalovanej sumy nesplnil. Navrhovateľ nadobudol pohľadávku, ktorú si uplatňuje v tomto konaní od prepravcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky č. I zo dňa 15.02.2012. Toto postúpenie bolo odporcovi riadne oznámené listom adresovaným na adresu jeho bydliska.
Dňa 04.06.2013 súd na základe takto upraveného návrhu vydal platobný rozkaz, ktorý sa nepodarilo odporcovi doručiť do vlastných rúk. V ďalšom priebehu konania sa nepodarilo zistiť bydlisko odporcu, resp. miesto jeho aktuálneho pobytu. Súdu nie je známy pobyt odporcu. Preto bol odporcovi v konaní ustanovený opatrovník.
Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, pretože vo veci ide o drobný spor a podľa názoru súdu vo veci možno rozhodnúť bez pojednávania. Opatrovníkovi odporcu bol návrh spolu s prílohami doručený dňa 13.01.2014. Opatrovník na doručený návrh navrhovateľa nereagoval. Súd sa oboznámil s návrhom, zápisom o vykonaní prepravnej kontroly zo dňa 18.10.2011, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 28.02.2012, zmluvou o postúpení pohľadávok č. I a jej prílohou a úplným výpisom z obchodného registra vedeného Krajským súdom v Brne. Po tomto oboznámení sa s návrhom a listinnými dôkazmi má súd za preukázané, že odporca cestoval dňa 18.10.2011 o 11.11 hod. v Českej republike v dopravnom prostriedku mestskej hromadnej dopravy Dopravního podniku města Brna, a.s., v autobuse v smere na zastávku Líš s neplatným cestovným lístkom, opakovane označeným. Túto prepravu uskutočnila obchodná spoločnosť Dopravní podnik města Brna, a.s.. O tejto skutočnosti bol spísaný zápis č. XXXXXXXX, pričom odporca tento zápis vlastnoručne podpísal. Bol vyzvaný na zaplatenie sumy 1.022 CZK, ktorá pozostáva z ceny cestovného vo výške 22 CZK a prirážky vo výške 1.000 CZK. Odporca tento dlh nezaplatil. Zmluvou o postúpení pohľadávky č. I zo dňa 15.02.2012 postúpila obchodná spoločnosť Dopravní podnik města Brna, a.s. túto pohľadávku voči odporcovi na navrhovateľa. Navrhovateľ postúpenie pohľadávky oznámil odporcovi listom zo dňa 28.02.2012.
Podľa § 760 Občianskeho zákonníka Českej republiky v znení účinnom a platnom ku dňu 18.10.2011, ďalej len "Občiansky zákonník Českej republiky", smlouvou o přepravě osob vzniká cestujícímu, který za stanovené jízdné použije dopravní prostředek, právo, aby ho dopravce přepravil do místa určení řádně a včas. ( v slovenskom jazyku teda: Zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.).
Podľa § 772 Občianskeho zákonníka Českej republiky podrobnější úpravu osobní a nákladní přepravy stanoví zvláštní předpisy, zejména přepravní řády a tarify. V rámci této úpravy mohou přepravní řády též převzít ustanovení platná v mezinárodní přepravě pro přepravu vnitrostátní; odpovědnost za škodu na zdraví stanovená tímto zákonem nesmí být omezena. (v slovenskom jazyku teda: Podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy určujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify. V rámci tejto úpravy môžu prepravné poriadky tiež prevziať ustanovenia platné v medzinárodnej preprave pre vnútroštátnu prepravu; zodpovednosť za škodu na zdraví ustanovená týmto zákonom nesmie byť obmedzená.).
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka Českej republiky není-li doba splnění dohodnuta, stanovena právním předpisem nebo určena v rozhodnutí, je dlužník povinen splnit dluh prvního dne poté, kdy byl o plnění věřitelem požádán. (v slovenskom jazyku teda: Ak nie je čas plnenia dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo bol o plnenie veriteľom požiadaný.)
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka Českej republiky jde-li o prodlení s plněním peněžitého dluhu, má věřitel právo požadovat od dlužníka vedle plnění úroky z prodlení, není-li podle tohoto zákona povinen platit poplatek z prodlení; výši úroků z prodlení a poplatku z prodlení stanoví prováděcí předpis. (v slovenskom jazyku teda: Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.)
Podľa kapitoly II, oddiel 1, článok 2, bod 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
Podľa bodu 2 článku 5 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva stranami pre zmluvu o preprave cestujúcich v súlade s druhým poodsekom, rozhodným právom je právny poriadok krajiny obvyklého pobytu cestujúceho za predpokladu, že buď miesto začatia alebo miesto skončenia prepravy je v tejto krajine. Ak tieto požiadavky nie sú splnené, uplatňuje sa právny poriadok krajiny obvyklého pobytu prepravcu.
V tomto konaní súd rozhoduje o splnení povinnosti odporcu vyplývajúcej mu zo zmluvného záväzkového vzťahu vzniknutého zo zmluvy o preprave.
Vzhľadom ku skutočnosti, že záväzkový vzťah, obsahom ktorého je povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu je právnym vzťahom medzi účastníkmi, ktorí majú obvyklé miesto pobytu, resp. sídla v rôznych členských krajinách Európskej únie, a to Českej republiky a Slovenskej republiky, súd aplikoval na rozhodnutie a konanie právo Európskej únie, ktoré má prednosť pred právnymi predpismi Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami medzi týmito štátmi. V zmysle citovaného Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, má súd právomoc konať a rozhodnúť o návrhu navrhovateľa, pretože miesto jeho pobytu je v Slovenskej republike, nejde o výlučnú právomoc súdu iného členského štátu a navrhovateľ sa rozhodol podať návrh v Slovenskej republike (v zmysle článku 5 uvedeného nariadenia je možné žalovať osobu s bydliskom na území členského štátu v druhom členskom štáte, ak ide o zmluvnú vec podľa miesta plnenia, poskytnutia služby, pričom prepravná zmluva sa nepovažuje v zmysle určenia právomoci za spotrebiteľskú zmluvu). V zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky je potrebné na záväzkový vzťah medzi odporcom a navrhovateľom, ako právnym nástupcom pôvodného veriteľa, aplikovať právny poriadok Českej republiky. Ide o právny poriadok krajiny obvyklého pobytu, resp. sídla prepravcu, Dopravního podniku města Brna,
a.s.. Miesto začatia prepravy ako aj miesto skončenia prepravy odporcu bolo v Českej republike, v Meste Brno. Rovnako je táto otázka upravená aj v zákone č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, a to v ustanovení § 10 ods.2, podľa ktorého pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak, spravidla sa spravujú zmluvy o doprave (zmluvy o preprave, zasielateľské zmluvy a pod.) právom miesta, kde má dopravca alebo zasielateľ sídlo alebo bydlisko v čase uzavretia zmluvy.
Súd vec právne posúdil tak, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bola konkludentným spôsobom, (tým, že odporca nastúpil do dopravného prostriedku, autobusu a cestoval ním až do momentu kontroly cestovných lístkov), uzatvorená zmluva o preprave osôb podľa § 760 Občianskeho zákonníka Českej republiky. Toto ustanovenie českého právneho predpisu je rovnaké ako znenie Občianskeho zákonníka Slovenskej republiky. Vzhľadom k tomu, že odporca cestoval bez platného cestovného lístka, bol povinný podľa Zmluvných prepravných podmienok zaplatiť sumu cestovného a prirážku k tomuto cestovnému vo výške určenej prepravcom vo výške 1.000 CZK.
Tým, že odporca neuhradil splatný peňažný dlh, dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu. Splatnosť dlhu odporcu nastala dňa 17.11.2011, teda do 30. dňa odo dňa zápisu o prepravnej kontrole. Na túto lehotu splatnosti dlhu bol odporca písomne upozornený v uvedenom zápise. Do omeškania sa tak dostal odporca nasledujúceho dňa, teda 18.11.2011. Nárok navrhovateľa na úhradu uvedeného úroku z omeškania je tak oprávnený. Nariadením vlády Českej republiky č. 33/2010 Sb., ktorým sa mení nariadenie vlády č. 142/1994 Sb. došlo s účinnosťou od 1. júla 2010 ku zmene stanovenia úrokov z omeškania, tak že podľa tohto nariadenia výška úrokov z omeškania zodpovedá ročne výške repo sazby stanovenej Českou národní bankou pre posledný deň kalendárneho polroku, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenej o sedem percentuálnych bodov. Takto určená výška úrokov z omeškania tak predstavuje ročne 7,75 %. Preto súd návrh v časti úrokov z omeškania, ktoré prevyšujú túto výšku úrokov zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a ods.3 Občianskeho súdneho poriadku, tak že navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie, aj napriek tomu, že nebol plne úspešný v konaní, pretože mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, a to v časti úrokov z omeškania vo výške 1,25 % ročne z dlžnej sumy. Táto časť, ktorá je navyše časťou príslušenstva žalovanej istiny, je nepochybne nepatrnou časťou vo vzťahu k úspešne uplatnenému nároku. Trovy konania navrhovateľa sú tvorené zaplateným súdnym poplatkom vo výške 16,50 eur a trovami právneho zastúpenia v sume 48,46 eur.
Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za dva úkony právnej služby a to príprava a prevzatie veci zo dňa 01.06.2012 a písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - návrh na začatie konania zo dňa 02.10.2012. Za každý z týchto úkon patrí právnemu zástupcovi navrhovateľa podľa § 10 ods.1, § 14 ods.1 písm. a/, c/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ďalej len "vyhláška", odmena vo výške 16,60 eur. Ku každému z týchto úkonov mu patrí podľa § 16 ods.3 vyhlášky aj režijný paušál - náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu pre príslušný rok, v ktorom bol úkon právnej služby poskytnutý. Výpočtový základ v roku 2012 bol vo výške 763 eur. Celkovú výšku trov právneho zastúpenia súd určil v sume 48,46 eur ( 2x16,60 eur + 2x7,63eur).
Súd z registra daňových subjektov pre daň z pridanej hodnoty zistil, že právny zástupca navrhovateľa nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty v Slovenskej republike. O tejto skutočnosti právny zástupca navrhovateľa nepredložil ani dôkaz. Súdu predložil osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty, avšak ako jej platiteľa v Českej republike, čo nie je dôvodom na jej priznanie, ako advokátovi pôsobiacemu v Slovenskej republike.
V zmysle § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je odporca povinný zaplatiť náhradu trov konania zo zákona na účet právneho zástupcu navrhovateľa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.