Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_33Cb-195-2013.pdf
PDF · 80.52 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-30Rob/48/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Martou Raábovou v právnej veci žalobcu: Východoslovenská distribučná, a.s., Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 36 599 361, proti žalovanému: PROBESS, s.r.o., Alejová 5, 040 11 Košice, IČO: 36 515 710, v konaní o zaplatenie 13.166,76 € s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaného zaväzuje zaplatiť žalobcovi sumu 13.166,76 € s 9% úrokom z omeškania ročne od 10.1.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v sume 789,50 €, t.j. súdny poplatok, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania podaným dňa 25.3.2013 žalobca navrhol, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 13.166,76 € s 9% úrokom z omeškania ročne od 10.1.2012 do zaplatenia, titulom náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny a žalobcovi priznal náhradu trov konania.
Súd vydal dňa 27.6.2013 platobný rozkaz, ktorý uznesením zo dňa 7.10.2013 zrušil s poukazom na § 173 ods. 2 OSP - žalovanému sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť do vlastných rúk.
V predmetnej právnej veci súd nariadil pojednávanie a vec rozhodol dňa 18.3.2014.
Na pojednávanie sa nedostavil žalobca, ktorý neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním dňa 17.3.2014 z dôvodu hospodárnosti konania a navrhol vec rozhodnúť na základe predložených listinných dôkazov.
Na pojednávanie sa nedostavil žalovaný, u ktorého doručenie predvolania na pojednávanie nebolo vykázané. Predvolanie na pojednávanie doručované žalovanému na adresu sídla zapísanú v príslušnom obchodnom registri sa na súd vrátilo nedoručené dňa 14.2.2014 z dôvodu, že adresát je na uvedenej adrese neznámy. Súd považoval zásielku s predvolaním na pojednávanie za doručenú podľa ust. § 48 ods. 2 O.s.p.
Žalovaný sa k návrhu na začatie konania nevyjadril.
S poukazom na vyššie uvedené súd podľa § 101 ods. 2 OSP vec pojednával v neprítomnosti účastníkov konania.
Súd vykonal dokazovanie obsahom výpisu žalobcu a žalovaného z príslušných obchodných registrov, obsahom fotokópií listinných dôkazov, obsahom oznámenia o úrokovej sadzbe ECB v rozhodnom období a zistil tento skutkový stav veci.
Zo zápisu o zistenom neoprávnenom odbere zo dňa 24.11.2011 súd zistil, že žalobca vykonal dňa 24.11.2011 kontrolu odberného miesta žalovaného na adrese Hlavná cesta č. 19, 059 21 Svit. Vykonanou kontrolou bol na odbernom mieste (odbernom zariadení Hlavná cesta č. 19, 059 21 Svit) zistený neoprávnený odber elektriny podľa § 39 zákona č. 656/2004 Zb. z. o energetike. Dobu trvania neoprávneného odberu žalobca určil od 23.11.2010 do 23.11.2011.
Dňa 24.11.2011 žalobca vyhotovil výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny na odbernom mieste žalovaného na adrese Hlavná cesta č. 19, 059 21 Svit podľa § 1 vyhlášky č. 154/2005 Z.z.
Vypočítanú škodu žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou - daňovým dokladom č. 8200045659 zo dňa 23.12.2011 vo výške 13.166,76 € s dátumom splatnosti 9.1.2012.
Žalovaný fakturovanú škodu v lehote splatnosti faktúry nezaplatil a nezaplatil ju ani doposiaľ.
Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa § 29 ods. 1 písm. a) zák. č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, oprávnený odberateľ má právo uzatvoriť zmluvu o dodávke elektriny s dodávateľom elektriny alebo obchodníkom s elektrinou; odmietnutie uzatvoriť zmluvu o dodávke elektriny musí dodávateľ elektriny a obchodník s elektrinou odôvodniť.
Podľa § 39 odsek 1 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, neoprávneným odberom elektriny je odber
a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o
1. pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave, alebo
2.dodávke elektriny, alebo
3. zúčtovaní odchýlky účastníka trhu, alebo
4. prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na zúčtovateľa,
b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,
c) meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.
Podľa § 39 odsek 2 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť vzniknutú škodu. Spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Podľa § 1 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 154/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, škoda spôsobená
neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny určenej podľa odseku 2 cenou uvedenou v zmluve o dodávke elektriny vrátane poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny. Ak ide o neoprávnený odber elektriny bez uzavretej zmluvy, výška škody sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny príslušnou cenou, ktorá je v prípade neoprávneného odberu pre domácnosti cenníkovou cenou v najvyššej tarife, v ďalších prípadoch neoprávneného odberu v najvyššej jednotkovej cene systémovej odchýlky, ktorá vznikla počas trvania neoprávneného odberu, a regulovaných poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nar. vlády č.87/1995 Zb. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
S poukazom na vyššie uvedené a citované zákonné ustanovenia podľa názoru súdu je uplatnená peňažná pohľadávka žalobcu skutkovo a právne dôvodná, preto súd návrhu na začatie konania vyhovel.
Žalovaný je so splnením svojho peňažného záväzku v omeškaní a preto žalobcovi patrí podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka aj ročný úrok z omeškania a to v uplatnenej výške 9 % ročne zo sumy 13.166,76 € od 10.1.2012 do zaplatenia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Trovy konania žalobcu tvorí súdny poplatok za podanie návrhu na začatie konania v sume 789,50 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zaistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205 a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
rozsah, v akom sa rozhodovanie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na odvolanie.