Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3To-134-2013.pdf
PDF · 88.86 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/134/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Daniely Šramelovej, v trestnej veci proti obžalovanému Z. R. pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek l písm. a/, odsek 2 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Galante dňa 30.09.2013, sp.zn. 29T/43/2013, na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.03.2014 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného Z. R., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný Z. R. uznaný za vinného zo zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek l písm. a/, odsek 2 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, ktorých sa mal dopustiť na skutkovom základe, že
v obci Diakovce pred pohostinstvom Čierny Bažant dňa 04.02.2011 v čase o 04.15 hod, hliadka Obvodného oddelenia PZ Šaľa v zložení nstržm. X. T. - veliteľ hliadky a stržm. Bc. K. J. - člen hliadky vykonávala úlohy v rámci zákona o policajnom zbore - bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, spozorovala veľkou rýchlosťou sa blížiace vozidlo AUDI S6 s EČ: GA-434DD, rozhodla sa toto vozidlo zastaviť a skontrolovať, pričom vodič vozidla pri zaregistrovaní hliadky prudko spomalil a následne prudko vyrazil s vozidlom smerom na členov hliadky, ktorí ho zastavovali, pričom títo museli odskočiť do priekopy, aby sa vyhli zrážke s vozidlom, Z. R.alej pokračoval v jazde, pričom ho prenasledovala hliadka Obvodného oddelenia PZ Šaľa až do obce K., kde pri príchode hliadky sa pokúša vozidlo zaparkovať do dvora rodinného domu č. XX, pričom bol zadržaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Šaľa, kde po následne vykonanej dychovej skúške na alkohol bolo u tohto vodiča namerané 0,62 mg/l alkoholu v krvi, čo predstavuje množstvo 1,29 promile, čo vylučuje jeho spôsobilosť viesť motorové vozidlo a teda mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku.
Za to súd obžalovanému podľa § 323 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, a § 38 odsek 2 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov.
Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil v zmysle § 51 odsek 2 Trestného zákona a uložil mu probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe v trvaní 3 rokov.
Podľa § 51 odsek 3 písm. b/ Trestného zákona súd obžalovanému uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona súd obžalovanému uložil i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 2 rokov.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a jeho následného oslobodenia v zmysle § 285 písm.a/ Trestného poriadku, alternatívne zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. V dôvodoch odvolania poukázal predovšetkým na to, že okresný súd sa nevysporiadal v predmetnej veci so všetkými rozhodujúcimi dôkazmi, pričom rozsudok napáda jednak v otázke viny ako aj v otázke trestu. K samotnej vine poukazuje na to, že okresný súd vychádzal predovšetkým z výpovedi svedkov príslušníkov polície, ktorí podľa jeho názoru nevedeli jednoznačne identifikovať, ktoré vozidlo prenasledovali, pričom výpovede týchto svedkov podrobne v dôvodoch odvolania rozoberá. Poukazuje i na záznam komunikácie hliadky OO PZ Šaľa s operačným strediskom, kde svedok J. označil prenasledovanie vozidla, ktoré nezastavilo hliadke na znamenie a unikalo pred hliadkou, pričom už tohto pomenovania je zrejmé aké vozidlo príslušníci polície prenasledovali t.j. také, ktoré nezastavilo hliadke na znamenie a nie také, ktoré na nich zaútočilo. Príslušníci polície vykonávajúci v tom čase službu niekoľkokrát uviedli, že má ísť o galantské evidenčné čísla avšak bližšie uvedené čísla nevedeli popísať. Okrem tejto skutočnosti poukázal na výpoveď svedka J. ktorý uviedol, že stratil prenasledované vozidlo z priameho dohľadu, pretože tam bola zákruta. Rozoberá rôzne detaily oboch svedkov, či už J. alebo T. najmä pokiaľ ide o modifikáciu ich výpovede najmä ohľadom LED osvetlenia motorového vozidla kde najprv uvedené uvádzal, neskôr pri svojom výsluchu aj na hlavnom pojednávaní už nepovažoval za potrebné dôležité a nevyhnutné ohlasovať operačnému stredisku tak závažný trestný čin útoku na svoju osobu pričom je nepochybné, že z nahlasovania skutočnosti, že vozidlo nezastavilo na výzvu z čoho je zrejmé, že v danom čase toto absolútne nevyhodnotil ako konanie ako útok napriek tomu, že musel skočiť do priekopy pred rútiacim sa s vozidlom. Za tejto situácie považuje výpovede príslušníkov polície za značne rozporuplné a preto tieto nie je možné hodnotiť tak, ako ich hodnotí súd. Výpoveď svedkov sa menila a prispôsobovala podľa obhajobou objasňovanej situácie. Podľa jeho názoru ide o vykonštruované obvinenie, ktoré nemôže byť postavené na výpovediach plných rozporov a stále upresňujúcich výpovedí podľa potreby negovania argumentov obhajoby. Pokiaľ ide o samotný výrok o treste uložených a uložených obmedzeniach má za to, že nie je ochotný podrobiť sa trestu, nakoľko sa žiadneho trestného činu nedopustil. Išlo o nešťastný sled udalostí, ktorý zapadá do obžalobou uvedeného skutku. Má za to, že okresný súd rozhodol v predmetnej veci s príkrom rozpore s vykonaným dokazovaním, kde ho odsúdil za skutok ktorý nespáchal. Nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie, porušil ustanovenia Trestného zákona a Trestného poriadku keď vzhliadol i na nezákonne vykonané dôkazy a nerešpektoval všeobecne platnú právnu zásadu in dubio pro reo v zmysle ktorej je súd v prípade pochybnosti povinný rozhodnúť v prospech obžalovaného.
Zástupca krajského prokurátora navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietnuť, nakoľko rozsudok okresného súdu považoval vo všetkých jeho výrokoch za správny a zákonný.
Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému výroku a tak zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
V postupe okresného súdu neboli zistené chyby, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku rozsudku.
Okresný súd skutky opísané v obžalobnom návrhu prejednal v celej šírke v súlade s ustanovením § 278 Trestného poriadku a z vykonaných dôkazov po ich vecnom vyhodnotení vyvodil skutkové závery, ktoré z nich vyplývajú a skutky posúdil podľa znakov trestných činov z ktorých uznal obžalovaného za vinného.
Výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako mu to kladie za vinu obžaloba a I. stupňový rozsudok.
Súd I. stupňa v súlade s požiadavkou zákonodarcu v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku veľmi podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov
Z odôvodnenia je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa okresný súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny, a tiež ako sa rovnal s obhajobou obžalovaného.
Pokiaľ ide o otázku viny je potrebné uviesť, že všetky vykonané dôkazy v predmetnej veci preukazujúce vinu obžalovaného boli vykonané zákonným spôsobom. Krajský súd v tomto smere nezistil žiadne pochybenia ani porušenie zákona a to na rozdiel od obhajobných tvrdení obžalovaného.
Pokiaľ ide o obžalovaného Z. R. tento v prípravnom konaní ako i na hlavnom pojednávaní spáchanie žalovanej trestnej činnosti v celom rozsahu popieral. Na hlavnom pojednávaní zhodne s prípravnom konaní poprel, že by skutok spáchal tak, ako mu to kladie za vinu obžaloba. Uviedol, že po príchode z práce auto zaparkoval doma vo dvore a šiel do baru kde pil. Asi o tretej hodine prišiel domov a naštartoval auto, pretože bolo mínus 15 stupňov a v aute bola slabá batéria, chystal sa ísť aj s družkou ráno preč. Potom išiel do kuchyne, zadriemal a keď sa zobudil, spomenul si, že auto je naštartované vo dvore, tak ho išiel vypnúť. Vonku pri aute sa ešte pošmykol a keď sa postavil, počul krik a videl, ako naňho z ulice mieria policajti. Najprv ho vyzvali aby išiel k nim, potom vošli do dvora a dali mu putá, po zemi ho vytiahli na ulicu. Brána bola otvorená, podľa obžalovaného sa u nich brána zatvára len vtedy, ak odchádza celá rodina preč.
Potvrdil, že na vozidle má denné svietenie buď stretávacími svetlami alebo LED svetlami, ktoré naraz nemôžu byť zapnuté. V noci okrem policajného auta neregistroval žiadne iné vozidlá, ktoré by prešli okolo alebo by boli v blízkosti parkovali.
Na rozdiel od výpovede obžalovaného však v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní vypovedali svedkovia a to poškodený nstržm. X. T. ako i svedok Bc. K. J., ktorí v kritickom čase vykonávali službu, ktorí vo svojich výpovediach zhodne uviedli, že v kritickom čase asi o 04.14 hod. spozorovali osobné motorové vozidlo, ktoré sa veľmi rýchlo približovalo a preto sa rozhodli ho zastaviť a kontrolovať. Vozidlo zastavovali pod pouličným osvetlením a to predpísaným spôsobom. Videli, že najskôr vozidlo pribrzdilo, následne asi 30 metrov od nich prudko zrýchlilo, namierilo priamo na nich toto vozidlo v dôsledku čoho museli odskočiť do priekopy. Vtedy zbadali, že išlo o vozidlo zn. Audi S6 šedej metalízy a zaregistrovali, že išlo o galantské číslo, a že to bola zrkadlová značka, teda prvá a posledná číslica boli rovnaké. Tiež uviedli zhodne, že predmetné vozidlo malo LED diodový svietiaci pás pod reflektormi. V dôsledku nezastavenia a neuposlúchnutia výzvy a samotného útoku potom nastúpili do služobného vozidla a začali predmetné vozidlo prenasledovať. Na operačné stredisko túto okolnosť nahlásili a žiadali, aby hliadka z Galanty išla oproti. Vozidlo prenasledovali rýchlosťou asi 180 km/h, pričom s predmetným vozidlom udržiavali očný kontakt. Išli za ním až do K., kde prenasledované vozidlo odbočilo uličky a zacúvalo do dvora rodinného domu č. XX. Reflektormi zo služobného vozidla zasvietili do dvora kde videli, že vodič dokončuje cúvací manéver. Za volantom sedel vodič, nevystupoval, tak ho so zbraňou vyzvali, aby vystúpil, čo nakoniec urobil. Pri vystupovaní najskôr hovoril, že prečo naňho mieria zbraňou, veď šoféroval len opitý. Vodičovi boli založené putá pričom vodič tvrdil, že doklady nemá pri sebe, a že sa volá Z. R.. Vtedy z domu vybehla družka menovaného, ktorá bola v pyžame, pričom Z. R. začal na túto kričať, že on nešoféroval, že šoférovala jeho družka. Kričal na ňu slovami povedz, že si to šoférovala ty. Neskôr potom prišli do dvora hliadky privolané z Galanty. Pokiaľ ide o X. J. táto povedala, že ona bola s deťmi doma po celú noc a vôbec nevedela, kde sa jej druh Z. R. nachádza. V noci mu telefonovala, lebo nevedela, kde je. Z. R. potom podrobili dychovej skúške, pri ktorej mu bola nameraná hodnota 0,62 mg/l alkoholu v dychu. Obaja svedkovia zhodne potvrdili, že vozidlo ktoré prenasledovali bolo totožné s tým vozidlom, ktoré nacúvalo do dvora v K., pretože ho celou cestou prenasledovali a nestratili s ním očný kontakt. Po celej ceste iné vozidlo nestretli, preto zámena s vozidlom je vylúčená. Pokiaľ ide o samotný útok zo strany obžalovaného, tento obaja svedkovia popisujú zhodným spôsobom a to tak, že v čase keď predmetné vozidlo zastavovali toto najprv pribrzdilo a následne potom prudko vyštartovalo pričom poznamenali, že mohlo ísť rýchlosťou až 60 až 70 km/hod. avšak stihli uskočiť do jarku a keďže služobné motorové vozidlo bolo vzdialené od nich asi 2 až 3 metre hneď do tohto nastúpili a začali predmetné vozidlo prenasledovať.
Okresný súd sa veľmi detailne zaoberal námietkami obžalovaného ohľadom hlásenia a podľa obžalovaného i rozporných tvrdení predmetných svedkov. Z úradného záznamu o prepise komunikácie hliadky OO PZ Šaľa s operačným strediskom OR PZ Nové Zámky a operačným strediskom Galanta zo dňa 04.12.2012 vyplývajú nasledovné skutočnosti. Prenasledovanie vozidla, ktoré nezastavilo hliadke na znamenie a unikalo pred hliadkou. Hliadka hlásila, že prenasledujú unikajúce motorové vozidlo Audi S6 galantské evidenčné čísla, striebornej farby smerom z Diakoviec na K.. Ďalej, že odbočil smerom na Topoľnicu a prechádza cez Galantu po sto...jedna päťdesiat štvorke smerom na Galantu, príde k Autoprofitu. Oprava v tom, že odbočil na K. a ide smerom na Galantu. Na záver hlásenie, že majú vozidlo, chytili ho, nachádzajú sa v K. v bočnej ulici, druhá alebo tretia odbočka vľavo od Galanty. Nissan zaparkovaný rovno v uličke asi 50 metrov od križovatky, majú zaisteného páchateľa, K. č. XX, vodič bol zadržaný aj vozidlo zaistené. Obžalovaný pokiaľ ide o predmetný úradný záznam napáda výpovede svedkov v tom smere, že si navzájom rozporujú. Najmä poukazuje na skutočnosť, že dôvodom prenasledovania predmetného vozidla nebol nahlásený útok ale len okolnosť, že vozidlo nezastavilo na znamenie. Pokiaľ ide o predmetnú skutočnosť k tejto sa vyjadroval samotný svedok J., ktorý na hlavnom pojednávaní túto okolnosť veľmi zrejme a jednoznačne ozrejmil a to v tom smere, že v danom prípade pokiaľ ide o komunikáciu s operačným strediskom používali sa len stručné hlásenia, nakoľko prenasledovali vozidlo v značne vysokej rýchlosti až 150 km/hod. a teda obmedzil svoje hlásenie z tohto dôvodu len na to, že uviedol ako dôvod prenasledovanie a nezastavenie vozidla. Rovnako k samotnej evidenčnej značke je potrebné akceptovať výpoveď uvedených svedkov v tom smere, že nebolo potrebné ale prvoradé vedieť uviesť evidenčné číslo najmä keď vozidlo nestratili z dohľadu a toto stále mali pred očami. Nahlasovali len nevyhnutne taktické údaje, najmä keď ich hlásil ten svedok, ktorý zároveň aj viedol služobné vozidlo. K obrane obžalovaného, že ak by naozaj došlo k útoku na verejného činiteľa, tak by hliadka toto nahlásila svedkovia uviedli, že prvoradé bolo páchateľa zadržať, potom by mohli objasniť na stredisku čo všetko sa vlastne stalo. Takéto vysvetlenia svedkov i krajský súd považoval za absolútne logické a za danej situácie v kritickom čase a za okolností akých sa celá situácia odohrávala aj za prirodzené. I samotný omyl ktorý nahlásil J. v tom smere, že sa nachádza smerom na Topoľnicu, následne opravil, že vodič odbočil na K. vyplýva z logického vysvetlenia uvedených svedkov, ktoré tiež krajský súd v tomto smere považoval za úplne legitímne a oprávnené. Vierohodnosť výpovede svedkov krajský súd považoval aj v tej časti pokiaľ títo vysvetľovali, že sa zmýlili v tomto smere, nakoľko títo príslušníci slúžia v Močenku a nemuseli túto cestu dôkladne poznať a hlavne v uvedenom čase v noci teda nadránom kedy v plnej rýchlosti sa mohli zmýliť. Pokiaľ však ide o tvrdenia oboch svedkov v podstatných rysoch, že prenasledovali vozidlo Audi S6 v tomto smere obaja svedkovia vypovedajú úplne zhodne a v žiadnych detailoch sa nerozlišujú. Výpoveď svedka J. v tomto smere dokonca tento uviedol, že videl cúvanie vozidla obžalovaného do dvora. Obaja tiež zhodne uviedli, že keď vodiča zaisťovali, tento sa začal brániť tým, že on nešoféroval, že to jeho družka šoférovala a že keď jeho družka vyšla z domu, mal od nej obžalovaný chcieť, aby to policajtom potvrdila. Obžalovaného tiež usvedčuje záznam o skúške na alkohol v krvi, kde mu bolo namerané 0,62 mg/l alkoholu a je tiež teda málo pravdepodobná obrana obžalovaného v tom, že ráno mal ísť s autom a že teda v noci požil alkoholické nápoje v takom rozsahu, hoci nadránom mal v sebe ešte približne 1,30 promile alkoholu, čo potvrdila i dychová skúška. Taktiež tvrdenia obžalovaného v tom smere, že bola veľká zima a že má vozidlo naštartované vo dvore a pritom zaspal, pričom brána na dvore bola otvorená je veľmi nelogická a len veľmi málo pravdepodobná, pretože sa vymyká akejkoľvek logike a z toho dôvodu táto obrana obžalovaného je absolútne účelová .
Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne - družky obžalovaného okresný súd túto vyhodnotil správne ako účelovú, pretože i podľa názoru krajského súdu tvrdenia tejto svedkyne jednoznačne sú vedené v snahe pomôcť obžalovanému zbaviť sa trestnej zodpovednosti. Rozhodne však jej tvrdenia sú v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania. Je potrebné v súvislosti s touto skutočnosťou uviesť, že ani podľa názoru krajského súdu nevznikli ani najmenšie pochybnosti o tom, že prenasledované vozidlo riadil obžalovaný a že sa jednalo o okolnosti, ktoré plne korešpondujú s výpoveďami oboch svedkov príslušníkov polície.
Pokiaľ ide o závery I. stupňového súdu ohľadom skutkových zistení krajský súd len poukazuje na to, že okresný súd všetky vo veci vykonané dôkazy vykonal v súlade so zákonom a ani krajský súd nezistil dôvod týmto neveriť a vzhľadom na podrobné zhodnotenie výsledkov vykonaného dokazovania, krajský súd v podrobnostiach poukazuje na správne a vyčerpávajúce závery I. stupňového rozhodnutia. Obrane obžalovaného krajský súd v tomto smere neuveril, považoval ju za účelovú, nepresvedčivú a v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania.
Okresný súd v predmetnej veci správne postupoval aj pri určovaní druhu a výmery trestu a obžalovanému uložil trest v súlade so zásadami uvedenými v § 34 odsek 1 až odsek 4, 36 písm. j/, § 37 písm.h/, § 38 odsek 2 Trestného zákona a to s požiadavkou splnenia účelu trestu tak, aby tento ochránil spoločnosť pred páchateľom trestnej činnosti a súčasne bol nástrojom všeobecnej i individuálnej prevencie. Správne okresný súd zohľadnil pritom aj spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku ako i priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného ako i jeho pomery a možnosť nápravy a dospel k záveru, že prevýchovný trest odňatia slobody vo forme podmienečného trestu odňatia slobody v trvaní 3 rokov s probačným dohľadom splní svoj prevýchovný účel. Rovnako za správne považoval i obmedzenia uložené obžalovanému vo forme zákazu požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok vzhľadom na skutočnosť, že motorové vozidlo riadil obžalovaný pod vplyvom návykovej látky.
Nakoľko krajský súd nezistil žiadne pochybenia ani porušenia zákona, odvolanie obžalovaného Z. R. ako nedôvodné v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.