Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_13C-46-2014.pdf
PDF · 107.05 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/46/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: CEE COLLECT FUND 1 LTD, IČO: HE 308237, Agiou Nikolaou 67-69, 1st floor, Flat/Office 103, 2408 Egkomi, Nikózia, Cyprus zast. Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., Jilemnického 30, 036 01 Martin proti žalovanému: D. M., J.. XX.X.XXXX, J. XXX/XX, N. K., o zaplatenie 626,48 eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 393,28 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 7.1.2014 do zaplatenia a iné trovy konania v sume 9,75 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 29,87 eur a to všetko v mesačných splátkach po 30 eur, ktoré splátky sú splatné vždy do 25-dňa v mesiaci na adrese žalobcu pod následkami straty výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.
Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 626,48 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 626,48 eur od 7.1.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že dňa 4.11.2008 uzatvoril žalovaný so I. Ú. G. M. .N.., ako pôvodným veriteľom zmluvu o kreditnej karte ku kartovému účtu žalovaného (ďalej len „Zmluva“), ktorou zmluvou sa pôvodný veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške celkového úverového rámca 995,82 eur. Prehľad čerpania Úveru žalovanou žalobca dokladá výpisom z účtu žalovanej. Žalovaný podpisom Zmluvy vyslovil súhlas so všeobecnými obchodnými podmienkami pôvodného veriteľa na vydanie a používanie kreditných platobných kariet, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť Zmluvy (ďalej len „VOP“) a zaviazal sa poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť riadne úroky vo výške a za podmienok dohodnutých v zmluve. Žalovaný na základe Zmluvy čerpal úver realizovaním transakcií prostredníctvom kreditnej karty. V Zmysle zmluvy pôvodný veriteľ všetky transakcie uskutočnené odporcom zaúčtoval na ťarchu kartového účtu žalovaného. Zmluvou sa pôvodný veriteľ so žalovaným dohodli, že pôvodný veriteľ vyhotoví žalovanému výpis všetkých ním uskutočnených transakcií zúčtovaných na ťarchu kartového účtu za kalendárny mesiac, v ktorom bude žalovaným realizovaná banková operácia prostredníctvom kreditnej karty (ďalej len „výpis“). Žalovaný sa podpisom zmluvy zaviazal, že za existencie pohľadávky pôvodného veriteľa zaplatí pôvodnému veriteľovi minimálnu splátku, pôvodným veriteľom určenej vo výpise. Nakoľko žalovaný svoj záväzok zo Zmluvy na vrátenie úveru pôvodnému veriteľovi nesplnil riadne a včas, ku dňu 23.8.2012 pôvodný veriteľ evidoval voči žalovanému pohľadávku vo výške 626,48 eur. Ďalej uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi pôvodným veriteľom a žalobcom ako novým veriteľom zo dňa 20.08.2012 (ďalej len „Zmluva o postúpení“) došlo k postúpeniu pohľadávky pôvodného veriteľa voči žalovanému (vrátane jej príslušenstva) na žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca k dnešnému dňu eviduje voči žalovanému pohľadávku vo výške istiny v celkovej
výške 626,48 eur. Na záver uviedol, že si uplatňuje zákonné úroky z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy istiny vo výške 626,48 eur od 7.1.2014 až do zaplatenia.
Žalovaný požiadal o možnosť úhrady dlhu v splátkach.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to, žiadosťou o aktiváciu kreditnej platobnej karty z 4.11.2008, prehľadom transakcií na kartovom účte, výzvou k úhrade dlžnej sumy zo dňa 23.08.2012, oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 23.8.2012, zmluvou o postúpení pohľadávok, prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, obchodnými podmienkami a výpoveďou žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalovaný k veci uviedol, že je pravdou, že vo I. Ú. G., M..N.., požiadal o kreditnú platobnú kartu, na základe čoho mu boli poskytnuté finančné prostriedky na účet, ktoré vybral pomocou platobnej karty. Na presnú sumu vybratých prostriedkom si presne nepamätá, no mohlo ísť o sumu 20 000 Sk ako uviedol žalobca a nepamätal si ani na presný počet zaplatených splátok. Splátky prestal splácať v čase, keď sa stal nezamestnaným. K svojim súčasným pomerom uviedol, že je starobným dôchodcom, poberá starobný dôchodok v sume 263 eur, družka je poberateľkou starobného a vdovského dôchodku vo výške 270 eur. Spoločne zabezpečujú starostlivosť synovi, ktorý navštevuje stredné odborné učilište. Ich mesačné výdavky predstavujú výdavky na elektrinu vo výške 104 eur, výdavky na stravu, oblečenie, lieky, cestovné pre syna, stravu a zakúpenie pomôcok. Vzhľadom na uvedené by bol schopný splácať dlžnú vo výške približne 30 eur mesačne.
Žiadosťou o aktiváciu kreditnej platobnej karty I., M..N.. zo dňa 4.11.2008 žalovaný požiadal pôvodného veriteľa o vydanie kreditnej platobnej karty I., M..N.. s úverovým limitom vo výške 20.000 Sk, t.j. 663,88 eur pri mesačnej splátke 1000 Sk, t.j. 33,19 eur. Podľa bodu C) Vyhlásenia držiteľa hlavnej karty žalovaný podpisom tejto zmluvy vyhlásil, že pred jej podpisom sa oboznámil s Obchodnými podmienkami I., M..s. na vydanie a používanie kreditných platobných kariet pre fyzické osoby občanov, s Cenníkom I., M..N.., s výškou základnej a sankčnej úrokovej sadzby a súhlasil s nimi. V závere žiadosti bolo uvedené, že prijatím a schválením žiadosti zo strany I., M..N.. sa táto žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní kreditnej karty I., M..N.. uzatvorenej medzi držiteľom karty a I., M..N.. podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.
Podľa preambuly Obchodných podmienok I. Ú. G., M..N.. na vydanie a používanie kreditných platobných kariet pre fyzické osoby občanov ( ďalej len „Obchodné podmienky“ ) pokiaľ v zmluve nie je uvedené inak, tieto súd súčasťou zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, ktorá sa uzatvára medzi I. Ú. G., M..N.. na strane jednej a držiteľom kreditnej platobnej karty na strane druhej a sú záväzné pre obe zmluvné strany, pokiaľ nie je niektorá zmluvná podmienka v zmluve dohodnutá inak.
V zmysle čl. I. Vymedzenie pojmov Obchodných podmienok kreditná platobná karta je platobný prostriedok, prostredníctvom ktorého jej držiteľ vykonáva bezhotovostné ( platby za tovar a služby u obchodníka ) a hotovostné platobné operácie ( výber hotovosti z bankomatu, v banke alebo zmenárni ) na území Slovenskej republiky alebo v zahraničí na ťarchu kartového účtu.
Podľa čl. II. Podmienky na vydanie karty bod 1. Obchodných podmienok predpokladom na vydanie hlavnej karty a k nej prislúchajúcej jednej dodatkovej karty je schválenie žiadosti o vydanie kreditnej platobnej karty I., M..N.. a poskytnutie úverového limitu bankou.
Všetky transakcie hlavnou a dodatkovou kartou zaúčtuje banka na ťarchu kartového účtu v deň prijatia avíza o záväzku ( čl. V. bod 27 Obchodných podmienok ).
V zmysle čl. V. bod 30. Obchodných podmienok všetky transakcie a všetky poplatky, úroky a poistné, ktoré si banka v súvislosti so správou a použitím kariet účtuje, sú zaúčtované na ťarchu kartového účtu. Súčasne sú zaúčtované všetky úhrady uskutočnené v prospech kartového účtu a to v nasledujúcom poradí - úroky, poplatky, transakcie. Na ťarchu kartového účtu sa zaúčtujú ďalej všetky prípadné náklady a straty, ktoré banka vzniknú v súvislosti s používaním karty, vrátane nákladov spojených s prípadným mimosúdnym vymáhaním pohľadávok banky voči držiteľovi hlavnej karty.
Podľa čl. V. bod 36 Obchodných podmienok držiteľ hlavnej karty je povinný uhradiť dlžnú sumu najneskôr v deň splatnosti v ľubovoľnej výške, minimálne však vo výške minimálnej splátky stanovenej bankou.
Listom označeným ako výzva k úhrade dlžnej sumy zo dňa 23.8.2012 spoločnosť CEE COLLECT Slovakia, s.r.o. ako oprávnená žalobcom v zmysle mandátnej zmluvy vyzvala žalovaného na úhradu dlhu vo výške 1165 eur z dôvodu nesplnenia záväzku z uzavretej zmluvy.
Pôvodný veriteľ, I., M..N.. listom označeným ako oznámenie o postúpení pohľadávky oznámil žalovanému, že v zmysle zmluvy o postúpení postúpila celú pohľadávku voči nemu na žalobcu a že momentom doručenia toto oznámenia je povinný plniť svoje záväzky výhradne postupníkovi - žalobcovi.
Z prehľadu transakcií na kartovom účte č. 839721001 súd zistil, že kreditné operácie označené v stĺpci C/D písmenom C, po sčítaní všetkých položiek predstavujú sumu 270,60 eur a to pri úhrade jedenkrát 20 eur, 33,20 eur a 18,26 eur a šesťkrát suma 33,19 eur. Z prehľadu je taktiež zrejmé, že právnym predchodcom žalobcu boli účtované žalovanému aj poplatky a úroky.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.8.2012 pôvodný veriteľ ako postupca postúpil žalobcovi ako postupníkovi pohľadávky v štruktúre ako bola uvedená v prílohe zmluvy a následne súdu bola žalobcom predložená príloha č. 2 k tejto zmluve, kde medzi postúpenými pohľadávkami pod poradovým číslom 73 bola aj pohľadávky voči žalovanému s tým, že podľa prílohy poskytnutý objem predstavoval sumu 663,88 eur, celková výška pohľadávky sumu 1.131,64 eur a istina sumu 626,48 eur. Žalobca predložil súdu taktiež oznámenie o postúpení pohľadávky zaslané žalovanému a takto má súd za to, že postúpenie bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a teda je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“ ) , na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len „Občiansky zákonník“ ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak ( § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka ).
Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..
Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o aktivácii kreditnej platobnej karty, ktorá mu ako platobný prostriedok umožňovala vykonávať bezhotovostné a hotovostné platobné operácie, pričom v zmysle zmluvy sa jednalo o zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dodatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).
Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu.
Z predložených listinných dokladov mal súd teda za preukázané, že žalovaný v prospech žalobcu uhradil finančné prostriedky vo vyššie uvedenej výške a právny predchodca časť týchto uhradených prostriedkov zaúčtoval na vyčíslené poplatky a úroky v zmysle ustanovenia článku V. bod 30 Obchodných podmienok. Uvedené zmluvné dojednanie umožňovalo veriteľovi použiť uhradenú splátku aj na iný účel ako na splatenie istiny, a to bez ohľadu na vôľu druhej zmluvnej strany, ktorá nemala nijakú možnosť túto zmluvnú podmienku ovplyvniť. Uvedené ustanovenie zmluvy má za následok založenie nevyváženého vzťahu veriteľa a dlžníka v otázkach plnenia dlhu spotrebiteľa. Nevyváženosť iba podčiarkuje skutočnosť, že vzťah sa v otázke plnenia stáva pre spotrebiteľa netransparentným a konanie dodávateľa v niektorých prípadoch až nepredvídateľným. Spotrebiteľ má pritom oprávnený záujem na prednostnom splnení istiny. Takáto zmluvná podmienka vo svojej podstate na škodu spotrebiteľa na jednej strane spôsobuje nerešpektovanie vôle spotrebiteľa a jeho oprávnených záujmov a na strane druhej umožňuje dodávateľovi bezvýhradne presadiť jeho ekonomické záujmy v zmluvnom vzťahu, zakladá tým nielen nerovnováhu, ale až hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).
V danej súvislosti súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 20. 09. 2011 sp. zn. 6Co 39/2011, podľa ktorého ak zmluva umožňuje ľubovôľu dodávateľa v tak závažnej otázke, akou je rozhodovanie o účele platby, a teda svojvoľné rozhodovanie o výške nielen príslušenstva, ale v konečnom dôsledku aj o výške samotnej istiny pohľadávky, nerešpektujúc pritom určenie účelu platby zo strany spotrebiteľa, je zmluva v tejto časti hrubo nevyvážená. Ustanovenie zmluvy vedúce k opísanému stavu je v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ nie je spotrebiteľom osobitne vyjednané, ale je v rámci kontraktácie nadiktované v režime tzv. štandardnej typovej (adhéznej) zmluvy, ide vždy o neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Súd mal v danej právnej veci za preukázané, že právny predchodca žalobcu na základe zmluvy o kreditnej platobnej karte poskytol žalovanému finančné prostriedky do výšky úverového limitu 663,88 eur, ktoré prostriedky sa žalovaný zaviazal vrátiť pri minimálnej mesačnej splátke 33,19 eur. Z výpisu z kartového účtu je zrejmé, že žalovaný vyčerpal celkovo sumu 663,88 eur, no svoj záväzok vrátiť predmetnú sumu riadne a včas nesplnil, pričom z uvedeného výpisu je zrejmé, že v prospech právneho
predchodcu žalobcu uhradil sumu 270,60 eur, pričom žalobca uviedol, že ním uplatňovaný nárok predstavuje len nárok na istine. Ako už súd uviedol, právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému finančné prostriedky v sume 663,88 eur, teda táto suma predstavovala poskytnutú sumu istiny vo výške reálnych výberov a realizovaných príkazov z účtu a ak žalobca tvrdí, že si uplatňuje nárok len na istine, tak súd na jej úhradu započítal v súlade s citovaným s ustanovením § 556 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý na daný právny vzťah aplikoval ako uviedol vyššie ako aj vzhľadom na vyššie uvedené sumu uhradenú žalovaným a teda 270,60 eur a takto potom zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 393,28 eur predstavujúcej rozdiel medzi poskytnutou sumou finančných prostriedkov a vykonanými úhradami a čo do zvyšku žalobu zamietol.
Žalovaný sa s plnením svojho záväzku dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 8,25% ročne, ktorá výška je v súlade s citovanými ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády a to dňom 7.1.2014 ako požadoval žalobca vo svojej žalobe, teda dňom spísania žalobného návrhu až do zaplatenia a to len zo súdom priznanej sumy.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 151 ods. 8 Občianskeho súdneho poriadku vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Žalobca sa podaným návrhom domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 626,48 eur, pričom súd jeho žalobe vyhovel v časti o zaplatenie 393,28 eur, čo predstavuje úspech žalobcu 63 % a žalovaného 37 % a to v časti, v ktorej súd žalobu zamietol. Takto po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu vznikol žalobcovi nárok na náhradu trov konania v pomere 26%.
Odmena za jeden úkon právnej služby podľa § 10 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ( ďalej len „vyhlášky“ ) predstavuje sumu 39,84 eur.
Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu odmenu za dva úkony - prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie na súd podľa § 13a ods. 1 písm. a), c), cit. vyhl. spolu v sume 79,68 eur. Trovy právneho zastúpenia teda pozostávajú z odmeny v sume 79,68 eur a z režijného paušálu za dva úkony v sume 16,08 eur - 8,04 eur za jeden úkon podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. a k tomu DPH vo výške 20% z priznaných položiek v zmysle § 18 ods. 3 cit. vyhl., teda 20% zo sumy 95,76 eur, t.j.19,15 eur. Takto trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 114,91 eur.
Ako súd uviedol vyššie, žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 26%, preto zaviazal žalovaného na zaplatenie trov právneho zastúpenia v sume 29,88 eur ( 26% zo sumy 114,91 eur ) a iných trov konania pozostávajúcich z poplatku z návrhu na začatie konania, pričom žalobca uhradil poplatok v sume 37,50 eur a preto mu vznikol nárok na náhradu trov v sume 9,75 eur ( 26% zo sumy 37,50 eur ).
Berúc do úvahy osobné, sociálne a majetkové pomery žalovaného povolil súd v súlade s ust. § 160 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, zaplatiť žalovanému sumu, na zaplatenie ktorej bol zaviazaný, v mesačných splátkach za podmienok uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.