Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_10P-1-2014.pdf
PDF · 72.59 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/1/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica samosudcom JUDr. Milanom Trylčom vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1. B. K., G.. XX.X.XXXX, 2. M. K., G.. XX.X.XXXX, a 3. A. K., G.. X.X.XXXX, všetky deti bydlisko u matky, deti zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, deti rodičov: M. K., G.. XX.XX.XXXX, bydlisko A., I. XXXX/XXX, a B.G. K., G.. X.X.XXXX, bydlisko A., I. XXXX/XXX, vo veci zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom, takto
rozhodol:
Súd maloleté deti B. K., G.. XX.X.XXXX, M. K., G.. XX.X.XXXX a A. K., G.. X.X.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloleté deti v bežných veciach zastupovať a spravovať ich majetok a otec je povinný platiť výživné na každé z detí mesačne sumami vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd styk otca s maloletými deťmi neurčuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Uznesením zo dňa 12.2.2014 tunajší súd aj bez návrhu začal konanie vo veci zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom B. K., G.. XX.X.XXXX, M. K., G.. XX.X.XXXX, a A. K., G.. X.X.XXXX, keďže maloleté deti, pôvodne zverené do osobnej starostlivosti otca (rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 30.11.2012), sa presťahovali do domácnosti matky. Obaja rodičia so zmenou zverenia detí súhlasili a uviedli, že súhlasia aj s výškou výživného tak, ako je táto určená vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Rodičia styk otca s deťmi upraviť nežiadali.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Podľa § 157 ods. 3 O.s.p. ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Rozsudok bol vyhlásený za účasti matky, otca a kolízneho opatrovníka mal. detí, a títo sa vzdali práva podať odvolanie.
Súd uvádza, že v čase rozhodovania súdu vo veci bola matka mal. detí nezamestnaná, evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, a bola poberateľkou dávky a príspevkov v hmotnej núdzi a prídavkov na tri deti v sume spolu 333,- € mesačne. Otec mal. detí bol rovnako nezamestnaný a evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, s občasným príjmom z brigádnickej činnosti. Všetci bývali spoločne v jednej domácnosti na adrese A., I. XXXX/XX.
O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a vzhľadom k tomu, že konanie vo veci sa začalo bez návrhu, súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie, nakoľko všetci účastníci sa po jeho vyhlásení a odôvodnení vzdali práva podať odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).