Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cob-132-2012.pdf
PDF · 106.8 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cob/132/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členov senátu JUDr. Natálie Čekanovej a JUDr. Ondreja Samaša v právnej veci žalobcu: ZSE Distribúcia, a.s. so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO 36 361 518, právne zastúpeného GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o. so sídlom Vodná 3, 040 01 Košice, IČO 36 730 564, proti žalovanému: Bytová agentúra rezortu ministerstva obrany so sídlom Gen. Viesta 7, 911 50 Trenčín, IČO 34 000 666, o zaplatenie 958,65 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu i žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 38Cb/215/2010-143 zo dňa 19. júla 2012 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 70,90 Eur pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 958,65 Eur a nahradiť mu trovy konania vo výške 1 283,40 Eur, pozostávajúcich zo súdneho poplatku vo výške 57 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 1 226,40 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak o nároku žalobcu na zaplatenie 958,65 Eur titulom náhrady škody uplatnenej v zmysle príslušných ustanovení zák.č. 656/2004 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov. Vykonaným dokazovaním, najmä výsluchom účastníkov, svedkov A. A., P. S. a B. K. a oboznámením listinných dôkazov, najmä záznamu o kontrole odberného miesta zo dňa 03.02.2009 a z protokolu o zistení neoprávneného odberu zo dňa 03.02.2009 mal za preukázané, že pri kontrole odberného miesta žalovaného nachádzajúceho sa v objekte na ulici Armádna 2 v Trenčíne bola zistená existencia namontovaného elektromeru č. 3474446 EJ 914 s rokom výroby 85/88, ktorý nebol evidovaný v evidencii žalobcu a meranie spotreby elektriny týmto elektromerom nezodpovedalo podmienkam podľa § 35 ods.1, 2
zák.č. 656/2004 Z.z. v spojení s § 2 písm. b/ bod 16 tohto zákona, pretože ak sa v danom mieste nachádzal elektromer išlo o odberné miesto na odber elektriny a žalovaný mal oprávnenie uzavrieť so žalobcom na tento odber zmluvu podľa § 24 ods.2 písm. i) v spojení
s 29 ods.1 písm. b/ a písm. c/ tohto zákona. Žalobcom kontrolou zistenú skutkovú situáciu dňa 03.02.2009 o výskyte elektromeru na rozvodoch elektriny u žalovaného, ktorý žalobca nemal vo svojej evidencii, súd prvého stupňa označil za rozhodujúcu skutočnosť pre právne posúdenie, že podľa 39 ods. 1 písm. a/ a c/ zák.č. 656/2004 Z.z. išlo o neoprávnený odber elektriny. V súvislosti s námietkou žalovaného, že kontrola odberného miesta bola žalobcom vykonaná bez vedomia a účasti jeho ako
odberateľa, súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že zo zák.č. 656/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2009 nevyplývala pre žalobcu povinnosť informovať žalovaného ako odberateľa vopred o vykonaní kontroly konkrétneho odberného miesta. Prvostupňový súd zdôraznil, že túto povinnosť má žalobca len v prípade, kedy dochádza k výmene elektromera a prítomnosť odberateľa je potrebná za účelom zistenia stavu meradla na elektromere, ktorý sa vymieňa, a to s poukazom na ust. § 35 ods. 7 zák.č. 656/2004 Z.z. Ďalej súd prvého stupňa konštatoval, že nakoľko žalovaný porušil povinnosť uzavrieť zmluvu so žalobcom pre odberné miesto, ktorého spotreba elektriny u žalovaného bola meraná žalobcom neevidovaným elektromerom, žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody podľa § 39 ods. 2 zák.č. 656/2004 Z.z., pri výpočte ktorej žalobca správne postupoval podľa § 1 ods. 1, 2 vyhl.č. 154/2005 Z.z. Takto vzniknutú škodu vyčíslil v znaleckom posudku č. 10/2009 zo dňa 07.05.2009 U.. O. A., znalec v odbore elektrotechnika, odvetvie elektroenergetické stroje a zariadenia, ktorý vychádzal pri jeho vyhotovení z protokolu o zistení neoprávneného odberu zo dňa 03.02.2009, zo záznamu o kontrole odberného miesta zo dňa 03.02.2009, z fotodokumentácie zisteného skutkového stavu a z posudku na meradlo vyhotoveného Metrologickým pracoviskom Košice, oddelením technických veličín, laboratóriom elektrických veličín č. 331.1/09-0150 zo dňa 11.03.2009. Z obsahu predmetného znaleckého posudku o výške škody, ktorý súd prvého stupňa vyhodnotil ako jeden z listinných dôkazov, vyplynulo, že neoprávnený odber trval posledných šesť mesiacov od jeho zistenia, teda v období od 05.08.2008 do 03.02.2009, spolu 182 dní, na neevidovanom meradle č. 3474446 typu EJ 914, jednofázovom jednotarifovom elektromere bola zaevidovaná spotreba so zohľadnením zníženia o 5 kWh, ktoré sa obvykle zaznamenávajú pri overovaní, v množstve 3 152 kWh, s tým, že za použitia § 1 ods.1 vyhl.č. 154/2005 Z.z. bola najvyššia systémová odchýlka v r. 2008 vo výške 0,269836 eur/kWh a v r. 2009 vo výške 0,258361 eur/kWh. Denná spotreba bola vypočítaná ako podiel množstva 3 152 kWh a počtu 182 dní neoprávneného odberu, čo predstavuje 17,318681 kWh spotreby denne. Za obdobie od 05.08.2008 do 31.12.2008, t.j. 148 dní predstavuje škoda sumu 17,318681 kWh x 148 dní x 0,269836 = 691, 64 Eur. Za obdobie od 01.01.2009 do 03.02.2009, t.j. 34 dní predstavuje škoda sumu 17,318681 kWh x 34 dní x 0,258361 = 152,13 Eur. Škoda za rok 2008 a za rok 2009 predstavuje spolu sumu 843,77 Eur, náklady spojené so zistením a odstránením neoprávneného odberu boli žalobcom uplatnené vo výške 63,42 Eur, ktorých výška bola preukázaná kalkuláciou nákladov označených ako tarifa nákladového strediska 142603 za výkon kontroly odberného miesta 2 zamestnancami v trvaní jednej hodiny. Suma 51,47 Eur predstavuje sumu zodpovedajúcu dani z pridanej hodnoty za spotrebu elektriny, kedy pri odbere 3 152 kWh predstavuje cena spotrebovanej elektriny sumu 270,89 Eur pri sadzbe dane z pridanej hodnoty vo výške 19 %. Súd prvého stupňa vyhodnotil ako právne irelevantné námietky žalovaného uvádzané v priebehu konania, spočívajúce v tom, že podľa jeho názoru žalobca nepreukázal opodstatnenosť vystavenia protokolu č. 1046/20/2009 zo dňa 03.02.2009, že nepreukázal skutočnosť, že by sa elektromer č. 3474446 pri kontrole dňa 03.02.2009 skutočne fyzicky nachádzal v bytovom dome na ul. Armádna 2 v Trenčíne, a že bol zapojený na odber elektriny, a že žalobca nepreukázal opodstatnenosť použitia stavu na elektromere pre výpočet požadovanej sumy, a teda ani správnosť výpočtu škody a napokon, že žalovaný nebol prizvaný ku kontrole vykonanej dňa 03.02.2009. Vzhľadom na zistený skutkový stav a na právnu úpravu obsiahnutú v ust. § 29 ods. 1, 2, § 35 ods. 1, 2, 4, 7, 8, § 39 ods. 1, 2 zák.č. 656/2004 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31.12.2009, ako aj v ust. § 415, § 420 ods. 1, 3 a § 488 Obč. zák. konštatoval, že žalobcom uplatnená náhrada škody je dôvodná čo do základu a výšky, preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 57 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 1 226,40 Eur. Pokiaľ ide o náhradu trov právneho zastúpenia, nepriznal žalobcovi náhradu za 1 úkon právnej služby, a to písomné podanie zo dňa 02.11.2011, pretože na tento úkon žalobca nebol vyzvaný a išlo o úkon, ktorý mohol a mal realizovať prednesom na ústnom pojednávaní, keďže išlo o úkon súvisiaci s jeho dôkaznou povinnosťou ohľadne uplatneného peňažného nároku.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obaja účastníci.
Žalovaný sa odvolal proti rozsudku prvostupňového súdu vo všetkých jeho výrokoch a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne, lebo v danom prípade neboli naplnené pojmové znaky vzniku zodpovednosti za škodu. Uviedol, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, lebo nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.
Pochybenie súdu prvého stupňa vzhliadol v tom, že súd nevykonal dôkaz potrebný na zistenie, či žaloba je opodstatnená, aj keď on takýto dôkaz navrhol, keď žiadal, aby bol fyzicky predložený elektromer výrobné číslo 3474446, a to za účelom zistenia, či vôbec elektromer tohto výrobného čísla uvedený v protokole zo dňa 03.02.2009 existuje, a ak áno, aký stav odberu je na ňom zaznamenaný. Nevykonanie tohto dôkazu považoval za zásadné pochybenie, lebo otázku existencie predmetného elektromeru v spojení s vykonaním ostatných dôkazov považoval za rozhodujúcu. Súdu prvého stupňa vytýkal, že ten svojim rozsudkom pripustil, aby sa žalobca ako dodávateľ elektrickej energie na trhu v SR naďalej správal k svojim klientom z pozície dominantnosti. Znamená to, že žalobca ako dominantný dodávateľ aj naďalej môže svoju kontrolnú činnosť odberných miest vykonávať bez účasti klientov a v prípade zistenia problému klienta ho môže automaticky považovať za neoprávneného odberateľa, a to i napriek tomu, že vo svojom vlastnom internom predpise s účasťou klienta pri výkone kontroly odberného miesta ráta. Uviedol, že nie je zrejmé, na aký účel žalobca takýto interný predpis sám dobrovoľne prijal, hoci zákon č. 656/2004 Z.z. o energetike mu takú povinnosť neukladá, ale ani nezakazuje. Možno predpokladať, že sám žalobca si uvedomuje dôležitosť účasti klienta pri odbere kontroly odberného miesta a potrebu etického správania sa ku svojim klientom, najmä k tým dlhoročným a bezproblémovým. Súd prvého stupňa neposkytol ochranu zákazníkom žalobcu, keď sa svojim rozsudkom nepokúsil o prelomenie neadekvátneho správania sa žalobcu. O tom, že správanie žalobcu možno označiť za neadekvátne, svedčí aj skutočnosť, že Národná rada SR v roku 2012 schválila nový zákon o energetike s účinnosťou od 01.09.2012, v ktorom zákonodarca na rozdiel od znenia doposiaľ platného zákona žalobcovi ukladá povinnosť zapracovať do zmluvy okrem miesta, spôsobu a lehoty uplatňovania reklamácie, aj spôsob a lehoty na uplatňovanie dostupných prostriedkov na urovnanie sporu, čím sa má predísť podobným súdnym sporom. Súd prvého stupňa ďalej pochybil, keď nevykonal dôkazy na preukázanie času a miesta vyhotovenia dokumentácie pripojenej k žalobe i napriek tomu, že on, žalovaný, tento dôkaz navrhol vykonať. Nebolo totiž preukázané, že fotodokumentácia bola vyhotovená nepochybne na mieste a v čase vykonávania kontroly odberného miesta, takže potom nie je vylúčené, že mohla vzniknúť hocikedy a hocikde inde. Súd prvého stupňa sa nevysporiadal ani s jeho námietkou ohľadne výpočtu požadovanej finančnej náhrady, keď sa uspokojil len s jednoduchým výpočtom, kedy žalobca vydelil zaregistrovaný stav na elektromere, (ktorý však nebol nijaké preukázaný) maximálnym možným počtom dní, počas ktorých mal odber trvať. On, žalovaný, totiž nemal žiadnu možnosť presvedčiť sa o zaznamenanom stave odberu na elektromere v okamihu jeho demontáže, a teda o správnosti použitého údaja pre výpočet požadovanej sumy. Žalovaný ďalej súdu prvého stupňa vytýkal, že jeho obranu vyhodnotil v predmetnom spore ako obranu bez významu na skutkové a právne posúdenie veci, a to bez toho, aby uviedol dôvody, pre ktoré túto obranu považoval za bezvýznamnú. Žalovaný zdôraznil, že súd sa mal s každým jeho tvrdením samostatne vysporiadať a uviesť konkrétny dôvod, pre ktorý ho považoval za skutkovo a právne bezvýznamný.
Žalobca sa odvolal proti rozsudku prvostupňového súdu len v časti výroku o náhrade trov konania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v ním napadnutej časti zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť mu trovy prvostupňového konania v celkovej výške 1 559,65 Eur pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 57 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 1502,65 Eur. Uviedol, že súd prvého stupňa okrem toho, že mu nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za písomné podanie zo dňa 02.11.2011, nepriznal mu ani úkon právnej služby spočívajúci v rokovaní s protistranou, o ktorom ako dôkaz bol doložený dňa 19.04.2012 do súdneho spisu e-mail zo dňa 09.01.2012 spolu s prílohami. Súd prvého stupňa sa týmto úkonom právnej služby pri rozhodovaní o náhrade trov vôbec nezaoberal, pričom išlo o rokovanie s protistranou uskutočnené dňa 18.12.2001 v trvaní dvoch hodín, ktorý si vo vyčíslení trov konania zo dňa 03.07.2012 riadne uplatnil vo výške 276,25 Eur, a to v zmysle § 10 od. 1, § 14 ods. 2 písm. b) a § 16 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. Odmena za tento úkon pozostáva zo sumy 2 x 34,30 Eur (2/3-iny hodnoty úkonu) + 7,41 Eur režijný paušál, 72,69 Eur náhrada cestovného, 74,10 Eur náhrada za stratu času cestou na rokovanie z Bratislavy do Trenčína a späť, spolu vo výške 230,21 Eur + 20% DPH vo výške 46,04 Eur. Zdôraznil, že pokiaľ sa súd prvého stupňa s takto uplatnenou náhradou vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal, nezdôvodnil, prečo za rokovanie s protistranou náhradu nepriznal, jeho rozhodnutie je v tejto časti nesprávne a nepreskúmateľné. Vyjadril presvedčenie, že patrí mu náhrada spočívajúca v trovách právneho zastúpenia aj za rokovanie s protistranou tak, ako bola uplatnená v písomnom vyčíslení trov zo dňa 03.07.2012. Zároveň uviedol, že trovy odvolacieho konania v súvislosti s podaným odvolaním proti výroku o trovách prvostupňového konania nepožaduje.
Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. K tvrdeniu žalovaného o tom, že v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že neoprávnený odber bol riadne zistený a tento skutkový stav bol aj náležite zdokumentovaný, poukázal na fotodokumentáciu nachádzajúcu sa v spise. Zdôraznil, že z fotografií je zrejmý stav elektromera, ktorý súhlasil so stavom uvedeným v protokole o zistení neoprávneného odberu, v zázname o kontrole odberného miesta, a tiež s posudkom na meradlo vydaným Slovenskou legálnou metrológiou, n.o. Z uvedeného totiž vyplýva, že fotodokumentácia bola vykonaná v deň vykonania kontroly, nakoľko dňa 06.03.2009 bol už elektromer posudzovaný. Je teda zrejmé, že elektromer č. 3474446 fyzicky existoval na predmetnom odbernom mieste a následne bol dodaný na posúdenie vykonané Slovenskou legálnou metrológiou, n.o. Ďalej poukázal na skutočnosť, že on nie je dodávateľom elektrickej energie, ale je jej distribútorom a kontroly odberných miest vykonáva v súlade s platnými právnymi predpismi. Zdôraznil, že žiaden zákon nepredpisuje spôsob, akým sa má kontrola odberného miesta vykonať, preto on, žalobca vypracoval pre svojich zamestnancov interné predpisy - postupy, ako majú pri vykonávaní kontrol postupovať. Pri kontrole odberného miesta môže byť aj odberateľ, avšak vzhľadom na účel kontroly to nie je nevyhnutnou podmienkou, bez ktorej by sa výkon kontroly nemohol uskutočniť. Predmetné kontroly sú totiž vykonávané práve za účelom zistenia strát elektriny spôsobených neoprávnenými odbermi, ktoré by za predpokladu prítomnosti odberateľa stratili svoje opodstatnenie. Prijatie nového zákona o energetike nijako nesúviselo s tým, že by jeho konanie pri vykonávaní kontrol bolo neadekvátne, ale bolo realizované v súvilosti s členstvom Slovenskej republiky v Európskej únii, v dôsledku čoho bola Slovenská republika povinná implementovať do zákona o energetike nariadenie EÚ, najmä ohľadne zlepšenia práv spotrebiteľa a liberalizáciou trhu s elektrinou a plynom. Ďalej zdôraznil, že žalobca pri výške škody vychádzal zo znaleckého posudku vyhotoveného znalcom z príslušného odboru a škodu vyčíslil tak, že vychádzal zo skutočnej reálnej škody. Spôsob jej vyčíslenia bol ovplyvnený aj tým, že žalovaný nemal uzavretú zmluvu na odber elektriny, preto nebolo možné použiť sadzbu produktu dohodnutého v zmluve. Tvrdenie žalovaného o tom, že neboli preukázané základné predpoklady na náhradu škody, a že ani on sám predmetný odber nevníma ako neoprávnený, keď na neho nepodal trestné oznámenie, žalobca považoval za účelové vzhľadom k tomu, že v súlade s platnými právnymi predpismi sa môže domáhať náhrady škody v občianskom súdnom konaní bez ohľadu na to, či trestné oznámenie vo veci podal alebo nie. Zároveň si uplatnil a vyčíslil náhradu trov odvolacieho konania za písomné vyjadrenie k odvolaniu žalovaného vo výške 70,90 Eur.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce v rozsahu podaných odvolaní podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú dôvody pre jeho zrušenie, ani pre zmenu, a že napadnutý rozsudok je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Žalovaný založil dôvody svojho odvolania na tom, že v konaní nebola preukázaná fyzická existencia elektromeru výr.č. 3474446, ani jeho reálne zapojenie a spôsob zapojenia, že nebol preukázaný stav počítadla na predmetnom elektromere v čase jeho demontáže, ani jeho funkčnosť, a tiež nebola preukázaná správnosť výpočtu žalovanej sumy, najmä z hľadiska správnosti zistenia dennej potreby ako základnej položky pre výpočet celkovej spotreby elektriny. Žalovaný argumentoval tým, že kontrolnú činnosť v odbernom mieste nachádzajúcom sa v objekte na ul. Armádna 2 v Trenčíne vykonal žalobca bez jeho účasti, v dôsledku čoho on nemal možnosť presvedčiť sa o správnosti postupu žalobcu pri vykonaní kontroly a o správnosti ním uvádzaných zistení ohľadne neevidovaného elektromera, z ktorých žalobca následne odvodil vznik a výšku škody. Žalovaný v tejto súvislosti poukazoval na interné predpisy žalobcu, ktoré počítali s možnosťou účasti kontrolovaného subjektu pri vykonaní kontroly odberného miesta.
Odvolací súd po preskúmaní takto vymedzených odvolacích dôvodov, totožných s tvrdeniami, na ktorých žalovaný založil svoju obranu v spore aj v konaní pred súdom prvého stupňa, konštatuje, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver o povinnosti žalovaného nahradiť škodu v dôsledku neoprávneného odberu elektriny podľa § 39 ods. 2 zák.č. 656/2004 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov, účinného do 31.12.2009.
Pre záver o tom, že v danom prípade išlo o neoprávnený odber v zmysle ust. § 39 ods. 1 písm. a), c) citovaného zákona, mal súd prvého stupňa podklady v skutkovom zistení najmä na základe výpovede svedka B. K., ktorý potvrdil existenciu neevidovaného elektromera zistenú pri vykonaní kontroly odberného miesta na ul. Armádnej 2 v Trenčíne v objekte žalovaného v roku 2009. Táto skutočnosť vyplynula aj zo svedeckých výpovedí A. A. a P. S., ktorí sa vyjadrovali aj k fotodokumentácii zabezpečenej v súvislosti s demontážou sporného elektromera. S. A. vypovedal, že z fotodokumentácie zistil, že neevidovaný elektromer v uvedenom odbernom mieste namontovaný bol, nevedel však uviesť, kto ho tam namontoval. Svedok S. potvrdil, že aj keď on osobne sa kontroly odberného miesta dňa 03.11.2009 nezúčastnil, pracovníci, ktorí kontrolu vykonali, predložili mu protokol s prílohou o zistení neoprávneného odberu, ktoré on následne spracoval a vypočítal výšku škody vzniknutú neoprávneným odberom. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný hodnovernosť týchto svedeckých výpovedí nespochybnil, nepredložil súdu dôkazy, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že v odbernom mieste sa neevidovaný elektromer vôbec nenachádzal, alebo sa tam síce nachádzal, ale s iným číslom, než tvrdil žalobca.
Súd prvého stupňa sa správne vysporiadal aj s námietkou žalovaného ohľadne údajného porušenia povinnosti žalobcu pri vykonaní kontroly odberného miesta, ktorú zrealizoval v jeho neprítomnosti, keď s odkazom na právnu úpravu obsiahnutú v príslušných ustanoveniach zák.č. 656/2004 Z.z. o energetike zdôraznil, že zo žiadneho z ustanovení citovaného zákona nevyplynula žalobcovi povinnosť informovať žalovaného vopred o vykonaní kontroly v konkrétnom odbernom mieste. Tu odvolací súd musí prisvedčiť žalobcovi, že taký postup (oznámenie vykonania kontroly vopred) by sa zrejme minul účinkom vykonania kontroly za účelom zistení neoprávnených odberov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti neobstojí tvrdenie žalovaného o nepreukázaní správnosti výpočtu žalovanej sumy z hľadiska správnosti zistenia dennej spotreby, lebo za situácie, keď žalovaný preukázateľne odoberal elektrinu neevidovaným elektromerom bez uzavretej zmluvy, žalobca pri výpočte skutočne vzniknutej škody správne postupoval podľa § 1 ods. 1, 2 vyhl.č. 154/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, pričom vychádzal zo stavu spotreby zaregistrovanom na neevidovanom elektromere č. 3474446. Spôsob výpočtu škody vyplýva zo znaleckého posudku predloženého žalobcom, ktorého záver žalovaný nespochybnil, nenavrhol vykonať znalecké dokazovanie znalcom ustanoveným súdom, ale len vo všeobecnosti namietal správnosť výpočtu škody tvrdením, že v danom prípade vôbec neboli splnené zákonné predpoklady vzniku nároku na náhradu škody.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa dôkladne zaoberal a vysporiadal so všetkými tvrdeniami a námietkami žalovaného (totožnými s tými, ktoré opätovne uviedol v odvolaní) a náležite svoje rozhodnutie o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi škodu vo výške 958,65 Eur, odôvodnil. Na odôvodnenie rozhodnutia v tejto časti prisúdeného nároku odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v podrobnostiach odkazuje.
Ani preskúmaním napadnutého rozsudku v časti výroku o náhrade trov konania v rozsahu odvolania podaného žalobcom, odvolací súd nevzhliadol žiadne dôvody pre jeho zmenu, tak, ako to žiadal žalobca. Pokiaľ žalobca prvostupňovému súdu vytýkal, že ten sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania v odôvodnení svojho rozsudku nijako nevysporiadal s jeho riadne uplatneným nárokom na náhradu za úkon právnej služby spočívajúci v rokovaní s protistranou dňa 18.12.2011 v trvaní 2 hodín vrátane paušálnej náhrady, cestovného a náhrady za stratu času v celkovej výške 276,25 Eur (vrátane DPH), treba žalobcovi prisvedčiť, že jeho námietka je opodstatnená, avšak táto skutočnosť nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia prvostupňového súdu o trovách konania.
Z odvolania žalobcu vyplýva, že realizáciu úkonu právnej služby spočívajúceho v rokovaní s protistranou dňa 18.12.2011 v trvaní 2 hodín preukazuje e-mailovou správou zo dňa 09.01.2012, ktorá bola do súdneho spisu založená zástupcom žalovaného dňa 19.04.2012 spolu s prílohami. Odvolací súd z obsahu e-mailovej správy zo dňa 09.01.2012, na ktorú sa odvolával žalobca (v spise sa nachádzajúcej na č.l. 96) zistil, že stretnutie strán sa uskutočnilo dňa 08.12.2011, teda nie 18.12.2011, ako to tvrdil žalobca v odvolaní a ako to uviedol aj vo vyčíslení náhrady trov konania zo dňa 03.07.2012 (v spise na č.l. 138). Okrem nesúladu dátumu konania rokovania odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že z uvedenej e-
mailovej správy, ktorá by mala byť dôkazom o vykonaní úkonu právnej služby v trvaní 2 hodín, nevyplýva dĺžka stretnutia a ani to, kto sa ho zúčastnil. Za situácie, keď bol sporný dátum vykonania úkonu právnej služby, ktorého náhradu žalobca uplatňuje a okrem e-mailu zo dňa 09.01.2012 žalobca súdu nepredložil iné dôkazy nasvedčujúce poskytnutiu tvrdenej právnej služby, odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovi náhradu týchto trov vo výške ním uplatnenej spolu v sume 276,25 Eur nie je možné priznať.
Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo všetkých jeho výrokoch ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní prevažne úspešný (jeho neúspech ohľadne náhrady trov predstavoval len nepatrnú časť) priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 70,90 Eur (1 úkon a 51,45 Eur + 7,63 Eur paušálna náhrada + DPH podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z.) za písomné vyjadrenie k odvolaniu.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.