Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-1944-1999.pdf
PDF · 69.72 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-0Er/1944/1999
Uznesenie
Okresný súd Košice-okolie v exekučnej veci oprávneného: W. D., C.. X.XX.XXXX, S. Q. XXX, proti povinnému: B. Š.,, C.. XX.X.XXXX, S. L. XX, M., vedenej u JUDr. Lenky Borovskej, náhradníčky súdneho exekútora JUDr. Jána Borovského, Exekútorský úrad Košice, Kováčska 32, pod sp. zn. 1EX 1987/99, v konaní o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi, trovy exekúcie v sume 57,90 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
V hore uvedenej exekučnej veci bol doručený tunajšiemu súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie
Ak podá návrh na zastavenie exekúcie oprávnený, ide vždy o dôvod zastavenia podľa § 57 ods. 1 písm. c). Súd vtedy nemusí skúmať, či sú dané súčasne aj iné dôvody zastavenia exekúcie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti / Exekučný poriadok/ v platnom znení, exekúciu súd zastaví, ak zastavenie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd exekúciu na návrh oprávneného zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 citovaného zákona trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 196 Exekučného poriadku patrí exekútorovi za výkon exekučnej činnosti odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu (§ 3 z.č. 222/2004 Z.z.) zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. Podľa § 197 ods. 1 EP náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 14 ods. 1 vyhl. Č. 288/1995 Z.z.. v znení účinnom na toto konanie, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a/ podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a b/ paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa odseku 2 cit. ust. vyhlášky základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti Podľa odseku 3 je paušálne suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti 3,32 Eur. Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou, upravuje § 15 cit. vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, pričom táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Vyhláška v § 14 ods. 2 druhá veta ukladá exekútorovi povinnosť odôvodniť počet uplatnených hodín účelne vynaložených na exekúciu časovou špecifikáciou jednotlivých úkonov, a túto predložiť súdu, čo však neznamená, že súd je povinný prevziať bez ďalšieho výpočet trov , resp. stotožniť sa s rozsahom času, ktorý podľa exekútora bol účelne vynaložený na exekúciu do zastavenia, čo vyplýva zo znenia § 200 ods. 2 EP. Pokiaľ sa postupuje pri stanovení výšky odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky, je nevyhnutné ustáliť počet hodín účelne vynaložených na exekúciu. Účelnosť sa pritom posudzuje podľa spôsobu exekúcie, podľa jednotlivých procesných a faktických prekážok vznikajúcich pri vykonávaní exekúcie, ako aj podľa rozsahu exekúcie, ktorý je daný výškou a druhom vynucovaného plnenia. Čo treba považovať za jednotlivé úkony exekučnej činnosti v zmysle vyššie citovaného ustanovenia, vyhláška ani EP nestanovujú, pričom je potrebné poukázať i na znenie § 25 vyhlášky, podľa ktorého v odmene exekútora je zahrnutá už aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou, čo znamená i konkrétne písomné spracovanie jednotlivého úkonu exekútora.
Na základe dekrétu zo dňa 13.6.2011 ustanovila Slovenská komora exekútorov dňa JUDr. Lenku Borovskú za náhradníka súdneho exekútora JUDr. Jána Borovského, ktorého úrad zanikol úmrtím.
Podľa § 16 EP pri zániku výkonu funkcie exekútora podľa odseku 1 komora určí náhradníka. Za náhradníka vymenuje komora v lehote 30 dní od zániku funkcie podľa odseku 1 exekútora, ktorý na vymenovanie za náhradníka udelí súhlas. Ak nebolo možné vymenovať za náhradníka žiadneho exekútora s jeho súhlasom, stáva sa po uplynutí tejto lehoty náhradníkom exekútor, ktorý bol zástupcom exekútora, ktorého výkon funkcie exekútora zanikol. Náhradník exekútora vykonáva exekučnú činnosť vo svojom mene a v konaniach pokračuje na základe pôvodného poverenia.
Vzhľadom na uvedené priznal súd súdnemu exekútorovi trovy vo výške 57,90 Eur, ktoré pozostávajú z odmeny za 8úkony po 3,32 Eur (získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručovanie ex. príkazu a príkazu na zač. ex., zisťovanie platiteľa mzdy pov.3x a majetku pov), z náhrady za hotové výdavky (poštovné 17,23 Eur, cestovné 3,80 Eur, poplatky 0,66 Eur) + DPH 20% v sume 9,65 Eur. Podľa počtu hodín exekučnej činnosti nepriznal žiadnu sumu, nakoľko súdny exekútor si neuplatnil úkon, ktorý by priamo súvisel s výkonom exekúcie, keďže za časový výkon exekučnej činnosti možno uznať iba úkony bezprostredne smerujúce k vymoženiu pohľadávky. Z uvedeného dôvodu súd neuznal uplatnenú činnosť za prevzatie návrhu a vyhotovenie vyúčtovania, pretože ako uviedol táto uplatnenú činnosť nesmeruje k výkonu exekučnej činnosti, ale ide len o administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou (§ 25 vyhlášky), ktoré sú zahrnuté v odmene exekútora.
Podľa § 235 ods. 2 EP exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002 sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 203 Exekučného poriadku v znení ku dňu začatia exekúcie, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Základnou zásadou exekučného konania je, že trovy exekúcie uhrádza povinný (§ 197). Iba výnimočne, môže súd zaviazať k náhrade trov exekúcie i oprávneného pričom skúma zavinenie oprávneného. Citované zák. ust. teda ukladá súdu, aby v rámci rozhodnutia preskúmal,
či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie (či procesne zavinil zastavenie konania). A práve oprávnený procesne zavinil zastavenie exekúcie, pretože podal návrh na jej zastavenie, a pokiaľ súd rozhodne o zastavení podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, musí adekvátne zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného, pretože k zastaveniu došlo v dôsledku jeho procesného úkonu, ktorým znemožnil súdnemu exekútorovi vymôcť aspoň trovy exekúcie.
V zmysle uvedeného k náhrade priznaných trov súdnemu exekútorovi zaviazal súd oprávneného s poukazom na § 200 ods. 2 a 203 EP, nakoľko návrh na zastavenie a tým procesné zavinenie na zastavení exekúcie nesie oprávnený.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.