Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/42/2014

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: O. E. E. - Z., L. č.XX, XXX XX C., IČO XX XXX XXX zastúpeného B.. Z. J., advokátom, L. č. XX, XXX XX C. proti žalovanému A.-KE, s.r.o., Z. č.6, XXX XX C., IČO XX XXX XXX zastúpenému B.. M. E. ml., advokátom A. jednoty 8, XXX XX C., o zaplatenie 27.000,00 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č.k. -39 zo dňa 18.6.2013 takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi, na účet jeho právneho zástupcu, trovy odvolacieho konania, ktoré tvoria trovy právneho zastúpenia v sume 46,21 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

odôvodnenie:

Okresný súd Košice II, ako súd prvého stupňa, uznesením zo dňa 18.6.2013 zastavil konanie a žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.057,13 eur do 3 dní na účet právneho zástupcu žalobcu.

V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že žalobca sa dňa 23.1.2013 domáhal zaplatenia žalovanej sumy a podaním zo dňa 27.5.2013 žalobca vzal späť žalobu z dôvodu, že žalovaný dňa 25.1.2013 uhradil na účet žalobcu sumu 9.640,00 eur a dňa 30.1.2013 žalovaný započítaním pohľadávky uhradil žalobcovi sumu 13.000,00 eur, o čom predložil dôkazy. Súd prvého stupňa o zastavení konania rozhodol podľa a o trovách konania podľa druhá veta podľa ktorého, ak sa pre správanie žalovaného vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný trovy konania uhradiť žalovaný. Za oprávnené uznal trovy žalobcu vo výške 1.057,13 eur, ktoré špecifikoval.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, cestou svojho právneho zástupcu, z dôvodu, že uvedený výrok je nesprávny a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a bola mu odňatá možnosť konať pred súdom. Uviedol, že vôbec nebol upovedomený o podaní žaloby, nemal možnosť vyjadriť sa k žalobe a namietať jej oprávnenosť, preto má za to, že mu tým bola odňatá možnosť konať pred súdom. Uviedol, že účastníci konania o dôvodoch omeškania žalovaného komunikovali a žalovaný dal žalobcovi prísľub, že bezodkladne po tom, čo obdrží finančné prostriedky od investora, uhradí žalobcovi celú pohľadávku a svoj sľub aj dodržal a dňa 24.1.2013 mu uhradil sumu 9.640,00 eur z faktúry č.XXXXXXXX na sumu 48.000,00 eur a zvyšnú časť v sume 13.000,00 eur započítal so svojimi pohľadávkami, ktoré evidoval voči žalobcovi titulom neuhradených faktúr č.XX/XXXX a č.XX/XXXX, čím došlo k vyrovnaniu všetkých pohľadávok žalobcu. Po obdržaní napadnutého uznesenia zistil, že žalobca si okrem nároku na zaplatenie vyššie uvedenej faktúry uplatnil aj nárok na doplatok faktúr č.XXXXXXX vo výške 3.000,00 eur, č.XXXXXXXX vo výške 3.000,00 eur, č.XXXXXXXX vo výške 4.000,00 eur a č.XXXXXXXX vo výške 4.000,00 eur, t.j. spolu

14.000,00 eur, pričom táto suma tvorila nesplatné pohľadávky, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti, pretože účastníci konania sa v čl. IV bod 4.2. a 4.11 písm.a/ Zmluvy o dielo č.XX/DM/XXXX dohodli, že žalovaný má zádržné právo 5% z ceny diela až do doby, pokiaľ objednávateľovi nebude zaplatená prvá časť zádržného a ďalších 5% ako garančná zábezpeka. Keďže doposiaľ uvedené skutočnosti nenastali, pohľadávky žalobcu sa nestali splatnými, žalobca nie je oprávnený domáhať sa ich zaplatenia súd by mu nemal v konaní taký nárok priznať. Uvedené skutočnosti oznámil žalovaný žalobcovi aj v liste zo dňa 28.1.2013, ako stanovisku k pokusu o pokonávku. Žalobca až podaním zo dňa 28.5.2013 vzal späť žalobu aj v zvyšnej časti o zaplatenie 14.000,00 eur s odôvodnením, že v prevyšujúcej časti, a to o úhradu sumy 14.000,00 eur sa pokúsi vec riešiť mimosúdnou cestou. Pravdepodobne na základe uvedeného súd priznal žalobcovi náhradu trov konania zo sumy uhradenej žalovaným po podaní žaloby, pričom vôbec neskúmal, či zvyšná časť žaloby bola dôvodná alebo nie a nežiadal žalovaného ani o vyjadrenie k nároku uplatnenému žalobou. Z uvedeného vyplýva, že zvyšná časť nároku bola uplatnená nedôvodne, a preto mala byť žaloba v tejto časti zamietnutá a pomer úspechu a neúspechu žalobcu by bol takmer rovnaký. Žalovaný má za to, že neboli splnené podmienky na rozhodnutie o trovách konania podľa druhá veta a navrhol uznesenie v napadnutom výroku zmeniť tak, účastníkom náhradu trov prvostupňového konania neprizná a pre prípad úspechu uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 589,90 eur.

Žalobca, cestou svojho právneho zástupcu, vo vyjadrení zo dňa 18.10.2013 k odvolaniu žalovaného uviedol, že napadnuté uznesenie je správne po právnej aj vecnej stránke. Uviedol, že tvrdenia žalovaného, že dal žalobcovi prísľub na úhradu pohľadávky po tom, čo obdrží finančné prostriedky od investora, sa nezakladá na pravde a také podmienky ani v zmluve neboli dohodnuté. Pokiaľ ide o sumu 13.000,00 eur, táto bola uhradená po podaní žaloby a pokiaľ ide o sumu 14.000,00 eur, žalobca disponuje so žalobou a v tejto časti vzal späť žalobu, pretože mal záujem o jej vysporiadanie mimosúdnou cestou. Pokiaľ ide o zádržné, žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že by nebolo splatné a že nenastala ani jedna zo skutočnosti podľa bodu 4.11. ZoD. Poukázal na to, že ak sa konanie zastavilo, tak otázka zavinenia sa skúma iba podľa procesného výsledku, a nie podľa pomeru úspechu a neúspechu v zmysle ustanovenia , a preto súd prvého stupňa správne rozhodol o trovách konania podľa druhá veta . Za nedôvodný považuje návrh žalovaného na zmenu rozhodnutia o trovách konania tak, že žiadnemu z účastníkov súd neprizná právo na ich náhradu a žalovanému prizná náhradu trov odvolacieho konania vo výške 589,90 eur, pričom ani odmena za jeden úkon nie je uvedená správne, keďže táto je vo výške 61,41 eur a jej základom je výška priznaných trov konania. Navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správne a uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 81,50 eur /odmena + rež.paušál + DPH/.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 12.3.2014 k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v odvolaní a že žalovaný svojim konaním nijako nezavinil späťvzatie žaloby. Trval na ústnej dohode účastníkov konania, že žalovaný mu dlžnú sumu uhradí po tom, čo mu pohľadávku uhradí investor a túto dohodu aj dodržal a ihneď ako mu investor sumu dňa 24.1.2014 uhradil, tak sumu 9.960,00 eur uhradil žalobcovi a pokiaľ ide o zápočet pohľadávok uviedol, že faktúra č. XX/XXXX na sumu 3.220,00 eur bola splatná dňa XX.X.XXXX a faktúra č.XX/XXXX na sumu 140,00 eur bola splatná dňa 22.1.2013, z čoho vyplýva, že pohľadávky žalovaného boli splatné dávno pred podaním žaloby, a teda k zániku pohľadávky vo výške 3.360,00 eur došlo pred podaním žaloby, preto podanie žaloby i naďalej považuje za nedôvodné. Pokiaľ ide o neuhradenie sumy 14.000,00 eur z predložených dokladov vyplýva právo žalovaného zadržať zábezpeku a v tejto časti považuje žalovaný podanie žaloby za bezdôvodné a zotrval na svojom odvolacom návrhu.

Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení konania nebolo napadnuté odvolaním, a preto tento výrok nadobudol právoplatnosť.

Odvolací súd podľa prejednal odvolanie žalovaného proti uzneseniu súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania, a to podľa bez nariadenia pojednávania.

Z obsahu spisu vyplýva, že žaloba na zaplatenie sumy 27.000,00 eur bola súdu doručená dňa 23.1.2013 a jej predmetom bol nárok na zaplatenie štyroch faktúr v celkovej sume 27.000,00 eur, u ktorých je

uvedená lehota splatnosti od 20.6.2012 do 28.9.2012. K žalobe je pripojená zmluva o dielo v znení uvedenom žalovaným v odvolaní. Po výzve súdu prvého stupňa na zaplatenie súdneho poplatku, žalobca podaním zo dňa 27.5.2013 oznámil súdu, že berie späť žalobu, keďže sumu 9.640,00 eur žalovaný uhradil dňa 25.1.2013, pohľadávka vo výške 3.360,00 eur zanikla jednostranným zápočtom zo dňa 30.1.2013, čím žalovaný uhradil žalovanému sumu 13.000,00 eur a v prevyšujúcej časti, a to o úhradu sumy 14.000,00 eur, v tejto časti sa pokúsi vec riešiť mimosúdnou cestou. Žalobca teda vzal späť žalobu pred začatím pojednávania.

Podľa „ Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.“

Nárok na náhradu trov podľa uvedeného ustanovenia je nárokom, ktorý má oporu v ustanoveniach procesného práva a nie práva hmotného, preto ako uviedol žalobca v odvolacom konaní, zavinenie podľa uvedeného ustanovenia sa posudzuje podľa procesného výsledku. Z tohto hľadiska je žalobcovým zavinením na zastavení konania späťvzatie žaloby, pričom podľa druhej vety uvedeného ustanovenia je potrebné posudzovať, či k tomuto došlo v dôsledku správania žalovaného, napr. tým, že žalovaný zaplatil žalovanú sumu alebo jej časť po začatí konania, pretože v takom prípade zastavenie konania zavinil žalovaný.

Pokiaľ ide o úhradu sumy 9.960,00 eur, žalovaný nespochybnil tvrdenie žalovaného, že uvedená suma bola splatná tak, ako uviedol žalobca v žalobe, t.j. dňa 28.9.2012 a nie je sporné, že uvedená suma bola žalovaným uhradená dňa 25.1.2013, teda po lehote splatnosti a tiež po začatí konania, a preto zastavenie konania ohľadne tejto časti zavinil žalovaný.

Pokiaľ ide o sumu 3.360,00 eur, právo na jej zaplatenie zaniklo jednostranným započítaním pohľadávok, pričom podľa nie je podstatné, kedy došlo k započítaciemu úkonu, ale podstatné je to, kedy došlo k stretu splatnosti pohľadávok. Podľa tvrdenia žalovaného uvedeného vo vyjadrení zo dňa 12.3.2014 a predložených faktúr, pohľadávka žalovaného na zaplatenie faktúry č.XX/ XXXX vo výške 3.220,00 eur bola splatná dňa 28.1.2013 a pohľadávka na zaplatenie faktúry č. XX/ XXXX na sumu 140,00 eur bola splatná dňa 22.1.2013 a keďže pohľadávka žalobcu, na ktorú boli pohľadávky žalovaného započítané bola splatná dňa 28.9.2012, preto k zániku pohľadávky žalobcu v časti na zaplatenie sumy 3.220,00 eur došlo dňa 28.1.2013, kedy sa stretla splatnosť započítavaných pohľadávok, čo je po začatí konania, keďže toto bolo začaté dňa 23.1.2013 a v časti o zaplatenie sumy 140,00 eur k zániku pohľadávky došlo dňa 22.1.2013, t.j. pred začatím konania. Preto zastavenie konania v časti o zaplatenie sumy 3.220,00 eur zavinil žalovaný a v časti o zaplatenie sumy 140,00 eur zavinil žalobca.

Pokiaľ ide o sumu 14.000,00 eur, táto bola síce uplatnená v žalobe, ale žalobca ohľadne nej vzal späť žalobu bez toho, aby uvedená suma bola žalovaným uhradená, a preto sa má za to, že v tejto časti zastavenie konania zavinil žalobca. Za daného stavu je bez právneho významu skúmať, či pohľadávka žalobcu v uvedenej sume bola alebo nebola splatná.

Z uvedeného vyplýva, že v časti o zaplatenie sumy 13.180,00 eur /9960 + 3220/ zastavenie konania zavinil žalovaný a v časti o zaplatenie sumy 14.140,00 eur /14000 + 140/ zavinil žalobca.

To znamená, že podľa druhá veta zo sumy 13.180, eur vzniklo právo na náhradu trov konania žalobcovi a podľa prvá veta zo sumy 14.140, eur vzniklo právo na náhradu trov konania žalovanému.

Trovy konania žalobcu zo sumy 13.180,00 eur tvorí odmena za právne zastupovanie za 3 úkony po 287,14 eur - príprava a prevzatie veci, vypracovanie žaloby a späťvzatie žaloby, rež.paušál 3 x 7,81 eur spolu v sume 884,85 eur a 20% DPH v sume 176,97 eur, čo celkom činí 1.061,82 eur. Odvolací súd

uvádza, že žalobca si správne vyčíslil odmenu za 1 úkon vo výške 287,14 eur a do základu pre jej výpočet nezahrnul sumu 140,00 eur, v rozsahu ktorej jeho pohľadávka v dôsledku započítania zanikla pred začatím konania. Celkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 1.057,13 eur.

Pokiaľ ide o trovy konania žalovaného zo sumy 14.140,00 eur, odvolací súd uvádza, že v konaní pred súdom prvého stupňa mu žiadne trovy konania nevznikli, a preto mu súdom prvého stupňa ani nemohli byť priznané, a teda nie je možné ani ich započítať na trovy žalobcu. Ustanovenie v platnom znení neumožňuje rozhodovať o trovách konania pri zastavení konania podľa pomeru zavinenia účastníkov na zastavení konania, ako to je možné pri rozhodovaní o trovách konania podľa podľa pomeru úspechu účastníkov v konaní.

Keďže žalovaný bol zaviazaný na náhradu trov konania v nižšej sume, než v akej žalobcovi vzniklo právo a keďže odvolanie žalobca nepodal, odvolací súd podľa uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách konania potvrdil ako vecne správne.

V odvolacom konaní bol žalovaný neúspešný, preto podľa a a mu vznikla povinnosť nahradiť žalobcovi, na účet jeho právneho zástupcu, trovy odvolacieho konania za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie zo dňa 18.10.2013 po 30,70 eur /zo základu 1.057,13 eur podľa vyhl.č. /, rež. paušál 7,81 eur a 20% DPH v sume 7,70 eur, t.j. celkom v sume 46,21 eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.