Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Cb-39-2014.pdf
PDF · 77.72 KB
Case nature
Subarea
17Cb/39/2014
Uznesenie
Okresný súd Martin v právnej veci žalobcu: Jozef Čirip ml., 082 13 Demjata 216, IČO: 40 796 795, proti žalovanému: MARO, s.r.o., Podhradská cesta 2, Sučany 038 52, IČO: 36 407 020, právne zastúpenému: Advokátska kancelária Gallo s.r.o., Jilemnického 4012/30, Martin 036 01, IČO: 36 715 352, o zaplatenie sumy 13.427,76 eur s prísl., takto
rozhodol:
rozhodol:
Konanie sa z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 27.5.2013, sa žalobca domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 13 427,76 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 13 427,76 eur od 03.02.2012 do zaplatenia a nahradenie trov konania. V dôvodoch žaloby uviedol, že na základe Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 23.3.2011 pre žalovaného zabezpečil realizáciu viacúčelových ihrísk. Následne vystavil žalovanému faktúru č. 1/2012 zo dňa 18.1.2012 na sumu 13.427,76 eur. Okresný súd vydal dňa 20.12.2013 platobný rozkaz č.k. 17Cb/235/2011-42, ktorým žalobcovi priznal oslobodenie od platenia od súdneho poplatku. Dňa 10.2.014 bol vydaný platobný rozkaz č.k. 1Rob/308/2013-48, ktorým súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal súčasne žalovaného v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov na úhradu súdneho poplatku za návrh. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný dňa 28.2.2014 odpor, v ktorom namietal právomoc súdu, nakoľko v čl. V bod 2 Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 23.3.2011 bola medzi účastníkmi dohodnutá právomoc rozhodcovského súdu. Na základe uvedeného žiadal, aby súd konanie zastavil. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
Podľa čl. V bod 2 Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 23.3.2011 (ďalej len "Zmluva"), si zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo v budúcnosti vzniknú z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou, budú rozhodované v rozhodcovskom konaní podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní nezávislým rozhodcom Rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o., Nemocničná 16, 966 01 Veľký Krtíš, IČO: 36 414 603, podľa Rokovacieho poriadku tohto súdu.
Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "OSP"), kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 106 ods. 1 OSP, len čo súd k námietke odporcu uplatnenej najneskôr pri prvom jeho úkone vo veci samej zistí, že vec sa má podľa zmluvy účastníkov prejednať v rozhodcovskom konaní, nemôže vec ďalej prejednávať a konanie zastaví; vec však prejedná, ak účastníci vyhlásia, že na zmluve netrvajú alebo ak uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia bolo v Slovenskej republike odopreté. Súd prejedná vec aj vtedy, ak zistí, že vec nemôže byť podľa práva Slovenskej republiky podrobená rozhodcovskej zmluve, alebo že rozhodcovská zmluva je neplatná, prípadne že vôbec neexistuje alebo že jej prejednanie v rozhodcovskom konaní presahuje rámec právomoci priznanej im zmluvou, alebo že rozhodcovský súd odmietol vecou sa zaoberať.
Podľa § 106 ods. 2 OSP, ak bolo konanie pred súdom podľa odseku 1 zastavené a v tej istej veci bol podaný návrh na začatie rozhodcovského konania, zostávajú právne účinky pôvodného návrhu zachované, ak bude návrh na začatie rozhodcovského konania podaný do 30 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o zastavení konania.
Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení Zákona č. 521/2005 Z.z. (ďalej ZRK) v rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.
Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia v rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory a) o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, b) o osobnom stave, c) súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí, d) ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a vyrovnacieho konania.
Podľa § 1 ods. 1 písm. a) ZRK tento zákon upravuje rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike.
Podľa § 12 ods. 6 ZRK zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že svoj spor predložia na rozhodnutie určitému stálemu rozhodcovskému súdu. V tom prípade platí, že sa podrobujú predpisom stáleho rozhodcovského súdu podľa § 13 a 14, ktoré sú platné v čase začatia rozhodcovského konania pred týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej zmluve nedohodli inak.
Súd sa s prihliadnutím na uzatvorenú rozhodcovskú doložku a s ohľadom na námietku žalovaného v odpore zaoberal tým, či má právomoc prejednať a rozhodnúť vec. Ide totiž o nevyhnutnú podmienku konania, ktorou sa súd podľa §§ 103 a 104 OSP musí zaoberať ex offo. Nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľnou prekážkou konania, majúcou za následok zastavenie konania. Pri skúmaní podmienok konania, z listinných dôkazov predložených žalobcom, súd zistil, že v článku V bod 2 Zmluvy účastníci konania uzatvorili rozhodcovskú zmluvu/doložku, podľa ktorej sa majú všetky spory vzniknuté zo Zmluvy rozhodnúť v rozhodcovskom konaní. Súd mal teda za preukázané, že v prejednávanej veci je daná právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie veci. Napriek tomu však skúmal, či nie sú splnené podmienky právomoci súdu na prejednanie a rozhodnutie veci, ustanovené v § 106 ods. 1 OSP, teda či: 1) účastníci konania nevyhlásili, že na rozhodcovskej zmluve/ doložke netrvajú 2) uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia bolo v Slovenskej republike nebolo odopreté 3) vec nemôže byť podľa práva Slovenskej republiky podrobená rozhodcovskej zmluve 4) rozhodcovská zmluva/doložka existuje a nie je neplatná 5) prejednanie veci v rozhodcovskom konaní nepresahuje rámec právomoci priznanej im zmluvou, 6) sa rozhodcovský súd neodmietol vecou sa zaoberať.
Zo skutočností uvedených žalovaným v odpore vyplýva vôľa žalovaného, aby bol viazaný rozhodcovskou doložkou. Žiadne rozhodcovské rozhodnutie či už tuzemské alebo cudzie vo veci vydané
nebolo - žalobca skôr ako sa obrátil na príslušný rozhodcovský orgán podal žalobu na súdu. Vec môže byť podľa práva Slovenskej republiky podrobená rozhodcovskej zmluve, ak: a) ide majetkový spor, vzniknutý z občianskoprávnych a obchodnoprávnych vzťahov (§1 ods. 1 písm. a) ZRK). b) ide o spor, ktorý účastníci konania môžu pred súdom skončiť súdnym zmierom Podľa Občianskeho súdneho poriadku možno uzavrieť súdny zmier vtedy, ak to povaha prejednávanej veci pripúšťa - teda tam, kde predmet konania tvoria také práva a povinnosti, ktoré podľa hmotného práva pripúšťajú, aby sa o nich účastníci právneho vzťahu dohodli. Naopak možnosť uzavrieť súdny zmier je vylúčený predovšetkým vtedy ak ide o statusovú vec alebo v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. c) je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike. V Zmluve miesto rozhodcovského konania je určené tak, že príslušnými na prejednanie a rozhodnutie veci je Stály rozhodcovský súd pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o., pričom rozhodcovský súd je podľa zoznamu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v čase podania žaloby aktívne pôsobiaci a miestom výkonu jeho rozhodcovského konania je Slovenská republika. Spor, ako je špecifikovaný v návrhu na začatie konania (o zaplatenie), je majetkovým sporom, vzniknutým z obchodnoprávnych vzťahov účastníkov konania, ktorý je možné ukončiť v konaní pred súdom súdnym zmierom v zmysle § 99 O.s.p., s miestom rozhodcovského konania v Slovenskej republike, preto nie je vylúčený z prejednávania v rozhodcovskom konaní. Medzi účastníkmi konania bola uzatvorená rozhodcovská doložka, konkrétne je súčasťou Zmluvy v bode V. čl. 2. Zmluva je uzatvorená v písomnej forme, podpísaná za obe zmluvné strany oprávnenými osobami. Žiaden z účastníkov konania platnosť zmluvy, vrátane rozhodcovskej doložky nespochybnil. V konaní nebolo preukázané ani to, že by prejednanie v rozhodcovskom konaní presiahlo rámec právomoci priznanej im dohodou alebo že rozhodcovský súd sa odmietol vecou zaoberať - napokon, vzhľadom na podanie návrhu priamo na všeobecný súd sa vecou rozhodcovský súd nezačal ani zaoberať. Z dôvodu, že podľa rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi účastníkmi konania sa má vec, ktorá je predmetom sporu, prejednať v rozhodcovskom konaní a nie sú dané podmienky na prejednanie veci všeobecným súdom, súd konanie podľa § 106 ods. 1 OSP zastavil. Zastavením konania pred súdom nezanikajú účinky spojené s podaním návrhu na súde (najmä hmotnoprávne účinky), ak navrhovateľ podá návrh na začatie konania rozhodcovskému súdu do 30 dní od doručenia uznesenia o zastavení konania.
Podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP.
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež vráti, ak súd vráti návrh navrhovateľovi pre nedostatok právomoci. Poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti sa vráti, ak bola námietka zaujatosti uplatnená odôvodnene; ak poplatok v takomto prípade ešte nebol zaplatený, súd uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť poplatok zruší. O vrátení poplatku rozhodne i bez návrhu súd, ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok prevzal.
Podľa § 11 ods. 9 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, poplatok za odpor sa vráti, ak sa návrh na začatie konania vzal späť pred začatím pojednávania vo veci samej alebo konanie sa zastavilo pred začatím pojednávania vo veci samej. Pri nezaplatenom poplatku súd poplatok nevyberie a uznesenie o uloženej povinnosti zaplatiť poplatok v celom rozsahu zruší.
Žalovanému v platobnom rozkaze bola uložená povinnosť uhradiť súdny poplatok za návrh z dôvodu, že žalobca bol od platenia súdnych poplatkov oslobodený. Podaným odporom sa platobný rozkaz zrušil, a tým aj povinnosť uhradiť súdny poplatok. Nakoľko z logického výkladu § 11 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. súd konštatuje, že poplatok možno vrátiť, len ak bol zaplatený, súd už o súdnom poplatku za návrh z dôvodu zastavenia konania rozhodovať nebude. O poplatku za odpor súd rovnako v zmysle § 11 ods. 9 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov už nebude rozhodovať, nakoľko konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.