Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-245-2013.pdf
PDF · 78.35 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/245/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Evy Behranovej v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpený spoločnosťou ERASMUS LEGAL, s.r.o., Bratislava, Justičná 9, IČO: 36 789 615, proti odporcovi: V. O., bytom A., P. XXXX, adresa na doručovanie: I. - N., M. R. I. XXX, o zaplatenie 183,39 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 3C/478/2012-20 zo dňa 17. apríla 2013 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporcovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa a odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to ustanoveniami § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 1, 2, 3, 4 a 5, ďalej ustanoveniami Občianskeho zákonníka: § 544 ods. 1 a 2. Skutkovo z vykonaného dokazovania zistil, že návrh navrhovateľa nebol dôvodný ani sčasti. Medzi účastníkmi konania vznikla platne zmluva o úvere. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť spotrebiteľovi úver a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi má charakter spotrebiteľského úveru. Ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré musí spotrebiteľ po uplynutí dohodnutej doby vrátiť. Po preskúmaní úverovej zmluvy súd prvého stupňa zistil, že neobsahuje úrok, jeho výšku, ako to predpokladá ustanovenie § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. Táto skutočnosť nie je uvedená ani v úverových podmienkach. V konaní nebolo preukázané, naopak výpoveďou odporcu bolo vyvrátené, že by bol odporca s týmito podmienkami podľa § 3 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. pred uzavretím zmluvy oboznámený. Vzhľadom k týmto zisteným a preukázaným skutočnostiam súd prvého stupňa považoval zmluvu o spotrebiteľskom úvere za platnú, pretože odporcovi bol poskytnutý úver na nákup tovaru. Ak však zmluva neobsahuje údaj o úroku, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný. Odporca podľa splátkového kalendára predloženého navrhovateľom uhradil celkom sumu 868,55 eur. Pri bezúročnom úvere mal uhradiť 680,41 eur. Odporcovi zanikol dlh zaplatením čiastky 680,41 eur ešte pred tým, ako ho navrhovateľ vyzýval na zaplateniu sumy 225,78 eur výzvou zo dňa 24.03.2009. Z toho dôvodu výzva, podľa ktorej mala nastať splatnosť celého dlhu, je právne bezvýznamná a súd prvého stupňa sa s ňou nezaoberal. Keďže odporca zaplatil navrhovateľovi do začatia súdneho konania vyššiu sumu, z dôvodu úhrady bezúročného úveru, súd prvého stupňa návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. Záväzok odporcu voči navrhovateľovi teda zanikol ešte pred začatím súdneho konania. Súd prvého stupňa z toho dôvodu ani neskúmal, či spotrebiteľská zmluva obsahuje alebo neobsahuje pre spotrebiteľa neprijateľné podmienky. V konaní nešlo priamo o plnenie spotrebiteľa zo zmluvných
podmienok, ktoré by ho v dôsledku ich neprijateľnosti nezaväzovali. V konaní mal plný úspech odporca, náhradu trov priznať nežiadal, preto mu ich súd prvého stupňa nepriznal.
Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa včas podal odvolanie navrhovateľ z dôvodov podľa § 205 ods. 1 písm. d) a písm. f) O.s.p. Poukázal na uzatvorenú úverovú zmluvu zo dňa 14.03.2007, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú úverové zmluvné podmienky navrhovateľa. S poukazom na ustanovenia § 4 ods. 2 až 5 zákona č. 258/2001 Z.z. navrhovateľ má za to, že uzavretá úverová zmluva spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti tak, aby mohol byť poskytnutý úver považovaný za úver s úrokmi a poplatkami. V čase uzatvorenia zmluvy medzi obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nepatril údaj o výške úrokovej sadzby. Napriek tomu, že navrhovateľ nebol v zmysle platnej právnej úpravy povinný uvádzať v zmluve výšku úroku z úveru, táto z uzatvorenej zmluvy nesporne vyplýva. V zmysle ustanovenia § 1 hlavy V. úverových podmienok výška úroku sa zistí ako rozdiel súčinu výšky mesačnej splátky a počtu splátok a výšky poskytnutého úveru. Na základe toho celková výška úroku z úveru predstavuje sumu 312,22 eur. Navrhovateľ navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a vyhovel návrhu navrhovateľa zo dňa 01.11.2012 v celom rozsahu vrátane trov prvostupňového konania. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania za zaplatený súdny poplatok za odvolanie a trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril, odvolací návrh nepodal.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, 204 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 202 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z.).
Odvolací súd vo veci rozhodol podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, nakoľko vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejedná sa o konanie, v ktorom by súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a <. bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde ani o konanie vo veciach porušovania zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.
Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
V preskúmavanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pričom konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že predmetná zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko veriteľ poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru (§ 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch) ako aj spotrebiteľskou zmluvou podľa Občianskeho zákonníka a zákona o ochrane spotrebiteľa.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy medzi účastníkmi zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj
súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť.
Ustanovenie § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch stanovuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu a taxatívne stanovuje, aké náležitosti musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať. Absencia niektorých týchto náležitostí nespôsobuje neplatnosť zmluvy, ak už bol poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo ak bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba, z dôvodu ochrany spotrebiteľa. Sankcia neplatnosti by neprimerane tvrdo dopadala na spotrebiteľa, ktorý by tým stratil výhodu splátok, a mohol by sa tak dostať do ťažko riešiteľnej situácie, pretože spravidla finančné prostriedky z úveru už použil a nemá možnosť ich bezprostredne splatiť v celej výške. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia úverovej zmluvy namiesto sankcie neplatnosti sankcionoval veriteľa tým, že od spotrebiteľa nemôže požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch). Tieto údaje musí obsahovať priamo zmluva o spotrebiteľskom úvere už v okamihu jej uzatvárania, pričom majú byť uvedené zrozumiteľne a dostatočne veľkým písmom.
Súd prvého stupňa v preskúmavanej veci dospel k správnemu záveru, že úverová zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania neobsahuje úrok a jeho výšku. Skutočnosť, že v ustanovení § 1 hlavy V. úverových podmienok je slovne uvedený spôsob vypočítania výšky úroku, nespĺňa náležitosti citovaných zákonných ustanovení. Výšku úroku jednoznačne a zrozumiteľne mala obsahovať samotná úverová zmluva ako záväzný právny úkon medzi účastníkmi konania.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
V odvolacom konaní bol v plnom rozsahu úspešný odporca, v dôsledku čoho mu v zmysle ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolacom konaní neúspešnému odvolateľovi. Odporca si náhradu trov odvolacieho konania návrhom podľa ustan. § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil, preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.