Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tos/25/2014

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudcov JUDr. Jána Vanka a JUDr. Ľubici Medveckej, PhD., v trestnej veci proti odsúdenému V. C., pre trestný čin úverového podvodu podľa Tr. v znení účinnom do 31.12.2005, o sťažnosti odsúdeného V. C., proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 14.01.2014 sp. zn. , na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 18.03.2014, takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného V. C. z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej len súd I. stupňa) podľa , Tr. v znení účinnom do 31.12.2005 (ďalej len „Tr. zák.“), zamietol žiadosť odsúdeného V. C. (ďalej len odsúdený) o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 2 /dva/ roky so zaradením do II. /druhej/ nápravnovýchovnej skupiny, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Svidník sp. zn. zo dňa 26.10.2005, právoplatným dňa 09.12.2005 v spojení s uznesením Okresného súdu Svidník sp. zn. zo dňa 16.01.2012.

V odôvodnení napadnutého uznesenia konštatoval, že odsúdený splnil iba formálnu podmienku výkonom polovice uloženého trestu odňatia slobody, avšak nesplnil ani jednu z materiálnych podmienok, keď nepreukázal určitý stupeň polepšenia sa, hoci počas výkonu trestu získal tri disciplinárne odmeny. Disciplinárne potrestaný nebol. Podľa názoru súdu I. stupňa odsúdený nepreukázal polepšenie, bol vedený k uvedomovaniu si dôsledkov páchania trestnej činnosti, pričom neprejavil záujem, aby sa zbavil všetkých záporných vlastností a sklonov, ktoré ho viedli k trestným činom, pre ktoré bol odsúdený, je nekritický k spáchanej trestnej činnosti a navyše jeho postoj k uvedeným aktivitám je pasívny pri besedách, či individuálnych pohovoroch. Resocializácia u odsúdeného je menej priaznivá z dôvodu opakovane páchanej trestnej činnosti. Jeho prístup k plneniu programu zaobchádzania nepoukazuje na pozitívne zmeny v postojoch k vlastnej resocializácii. Počas výkonu trestu odňatia slobody bol u odsúdeného zaznamenaný nedostatok v dodržiavaní zásad ustrojenosti.

Podľa hodnotenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce, odsúdený nepreukázal splnenie podmienok na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu a neodporučil ho podmienečne prepustiť.

Ďalej uviedol, že odsúdený sa podmienkam a požiadavkám výkonu trestu celkom neprispôsobil, nechce sa napraviť a viesť riadny život. Od odsúdeného nemožno dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Konštatoval, že odsúdený sa v minulosti viackrát dostal do rozporu so zákonom, pričom tresty odňatia slobody, ktoré mu boli uložené za uplynulé obdobie, neviedli k jeho náprave a prevýchove. Prihliadol aj

na typ ústavu a stupeň jeho stráženia pričom mal za to, že v súčasnosti zodpovedá miere prevýchovy odsúdeného a možnostiam jeho resocializácie.

Vzhľadom na nesplnenie všetkých materiálnych podmienok prepustenia zo strany odsúdeného, nemožno od neho dôvodne očakávať, že v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody povedie riadny život a nebude v trestnej činnosti pokračovať.

Dospel k záveru, že na odsúdeného bude i naďalej potrebné pôsobiť výchovnými prostriedkami počas výkonu trestu odňatia slobody v ústave so stredným stupňom stráženia, nakoľko si nevytvoril podmienky na podmienečné prepustenie.

Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení, odsúdený podal sťažnosť, ktorú bližšie písomne nezdôvodnil.

Krajský súd v Nitre, ako nadriadený súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou podľa , , preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.

Podľa § 61 ods. 1 Tr. zák. po výkone polovice uloženého alebo podľa rozhodnutia prezidenta republiky zmierneného trestu odňatia slobody môže súd odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení prihliadne súd na to, do ktorej nápravnovýchovnej skupiny je odsúdený zaradený.

Po preskúmaní spisového materiálu nadriadený súd zistil, že odsúdený splnil len formálnu podmienku vykonaním polovice uloženého trestu odňatia slobody.

Správne súd I. stupňa poukázal na to, že u odsúdeného nebolo preukázané splnenie druhej z materiálnych podmienok a to, že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život v súlade s právnymi, morálnymi a etickými normami spoločnosti, kde súd posudzoval všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám, celý doterajší život, povahu a charakter trestnej činnosti, pre ktorú je vo výkone trestu.

Súd I. stupňa taktiež správne pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení prihliadol aj na skutočnosť, že odsúdený bol zaradený na výkon trestu odňatia slobody do II. nápravnovýchovnej skupiny /v súčasnosti je to ústav na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia/, pričom vzhľadom na jeho prevýchovu je potrebné aj naďalej na odsúdeného pôsobiť v tomto ústave, ktorý účinne zabezpečí jeho ďalšiu resocializáciu.

Nadriadený súd dospel k záveru, že na odsúdeného podmienečný odklad trestu zrejme nemal dostatočný preventívny účinok, pretože následne v súdom určenej skúšobnej dobe opätovne spáchal trestný čin. Formálny postoj k vlastnej trestnej činnosti preukázal opakovaným páchaním trestných činov zväčša majetkového charakteru. Očakávania, že výkon trestu mal na odsúdeného dostatočný výchovný charakter a bude sa vyhýbať protiprávnemu konaniu doposiaľ nepreukázal.

Na podklade hore uvedených skutočností a s odkazom na zákonné správne dôvody napadnutého uznesenia, bola sťažnosť odsúdeného ako nedôvodná zamietnutá, keďže neboli zistené ani žiadne nesprávnosti v konaní, ktoré napadnutému uzneseniu predchádzalo.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný

prostriedok.