Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Cb-58-2013.pdf
PDF · 91.08 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-6Cb/58/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske samosudkyňou JUDr. Alenou Blaškovou, v právnej veci navrhovateľa : CD Consulting s.r.o. IČO: 264 29 705, Nagano Offece Center, K červenému dvoru 3269/25a 130 00 Praha 3 zastúpený : Fridrich Paľko s.r.o. IČO: 360864 421 so sídlom Grösslingová 4, 811 09 Bratislava proti odporcovi: P. P., X. XXX, XXX XX X., o zaplatenie 1045,01 eur s prísl. takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 1045,01 eur so 6% ročným úrokom zo zmenkovej sumy 1045,01 eur od 10.6.2011 do zaplatenia , zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 3,48 eur, náhradu trov konania v sume 62,50 eur a právneho zastúpenia v sume 343,04 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd vo zvyšku návrh z a m i e t a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal plnenia zo zmenky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady /ES/ č. 861/2007 Z. z. , ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu , zaplatenia zmenkovej sumy 1045,01 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 10.6.2011 do zaplatenia, 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy 1045,01 eur od 27.7.2011 do zaplatenia ako indosatár, ktorý je nadobúdateľom zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 25.10.2010 na zmenkovú sumu 1045,01 eur. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou " na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. Zmenka bola vystavená dňa 25.10.2010 na sumu 1045,01 eur pričom do jej textu bola poňatý aj záväzok odporcu zaplatiť túto pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25% denným úrokom od 10.6.2011 a za miesto splatenia bolo určené sídlo zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu , pričom vystaviteľ uhradil na zmenkovú sumu 0,00 eur a na úroky uhradil 0,00 eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou "bez protestu" indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Navrhovateľ podľa článku 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady /ES/ č. 861/2007 č. 861/2007Z.z. domáhal vydania rozsudku, ktorým súd zaviaže odporcu zaplatiť zmenkovú sumu 1045,01 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 1045,01 eur od 10.6.2011 do zaplatenia, 6% úrok zo zmenkovej sumy od 27.7.2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy 3,48 eur a trovy konania.
Súd nariadil vo veci pojednávanie a konal v neprítomnosti účastníkov podľa § 101 ods.2 OSP, ktorí mali doručenie predvolania riadne vykázané.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa prostredníctvom jeho zástupcu, oboznámením sa s obsahom návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady /ES/č. 861/2007 č.l.1-3, zmenky č.l.4, výpisu z obchodného registra navrhovateľa č.l.5, tlačiva
B t.j. žiadosti o doplnenie návrhu č.l.28, odpovede na žiadosť zo dňa 18.7.2013 č.l.31, pripojeného rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43CoZm/18/2013 zo dňa 28.11.2013 č.l.49 až 68, doplnenia argumentácie navrhovateľa vrátane pripojených rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v Prešove č.l.71-99 a zistil tento skutkový a právny stav:
Zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že navrhovateľ uplatňuje právo zo zmenky v zmysle nariadenia č. 861/2007 , ktorým sa ustanovuje európske konanie s nízkou hodnotou sporu, pričom súd nariadi pojednávanie len ak to považuje za potrebné, vystaviteľom zmenky je odporca, pôvodným majiteľom zmenky bola Spoločnosť Pohotovosť s .r.o., ktorá indosovala zmenku na navrhovateľa. Na zmenke sa nachádza údaj o splatnosti zmenky podľa § 33 ods.1 zákona zmenkového a šekového s uvedením slov: "zaplatím túto zmenku pri predložení a zároveň je na zmenke uvedený údaj s uvedením lehoty na predloženie zmenky podľa § 34 ods.1 zákona zmenkového a šekového. Poukázala na to, že navrhovateľ si uplatňuje právo z platne vyplnenej zmenky , pričom poukázala na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici a Prešove, ktoré podporujú argumentáciu navrhovateľa v tom smere, že nárok vyplývajúci navrhovateľovi zo zmenky voči odporcovi sa má posudzovať ako nezávislý vzťah, poukázala na argumentáciu krajských súdov, že zmenka je platná a neobsahuje dva údaje splatnosti, preto žiadala návrhu vyhovieť.
Odporcovi bolo doručené tlačivo C do vlastných rúk spolu s návrhom a prílohami, pričom sa v súdom stanovenej lehote nevyjadril.
Podľa článku 1 Nariadenia /ES/ č. 861/2007 toto nariadenie upravuje európske konanie pre pohľadávky s nízkou hodnotou sporu, ktorého cieľom je zjednodušenie a zrýchlenie konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných sporoch a zníženie nákladov. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu predstavuje pre strany alternatívu konaní existujúcich podľa práva členského štátu.
Podľa článku 2 ods.1 nariadenia /ES/ č. 861/2007 toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušného súdu alebo tribunálu nepresahuje 2000 eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci.
Podľa článku 3 Nariadenia /ES/ č. 861/2007 na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci. Bydlisko sa určuje v súlade s článkom 59 a 60 nariadenia /ES/ č. 44/2001. Relevantným okamihom pre určenie či ide o cezhraničný spor, je dátum, keď sa príslušnému súdu alebo tribunálu doručilo tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky.
Podľa článku 25 ods.1 písm. a/ Nariadenie /ES/č. 861/2007 do 1.1.2008 členské štáty oznámia Komisii, ktoré súdy alebo tribunály sú príslušné vydať rozsudok v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu.
Podľa článku 19 "Nariadenia", pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom štátu v ktorom sa konanie vedie.
Podľa článku I § 75 zákona č. 190/1950Sb. Zákona zmenkového a šekového , vlastná zmenka obsahuje: l./ označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná, 2/bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, 3/ údaj zročnosti, 4/údaj miesta kde sa má platiť, 5/ meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť 6/ dátum a miesto vystavenia zmenky, 7/ podpis vystaviteľa.
Podľa č. l. I §5 ods.1 ZŠZ v zmenke zročnej na videnie, alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.
Podľa č.l. I § 5ods.2 ZŠZ úrokovú mieru treba udať na zmenke, ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.
Podľa č.l. I §5 ods.3 ZŠZ úrok sa počíta od dáta vystavenie zmenky, pokiaľ nie je určený iný deň.
Podľa č.l. I § 34 ods.1 ZŠZ zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do 1 roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť dlhšiu lehotu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.
Podľa čl. I § 10 ZŠZ ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne, alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
Podľa č.l. I § 17 ZŠZ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi, alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal na škodu dlžníka.
Podľa § 3 ods. l Občianskeho zákonníka Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo obchádza alebo sa priči dobrým mravom.
Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že navrhovateľ uplatnil svoju pohľadávku vyplnením vzorového tlačiva A v zmysle článku 4 bod 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady /ES/ č. 861/2007 z 11.7.2007 , ktorým sa ustanovuje európske konanie s nízkou hodnotou sporu. V zmysle návrhu si navrhovateľ uplatňoval zmenkovú sumu sumy 1045,01 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 1045,01 eur od 10.6.2011 do zaplatenia, 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy 1045,01 eur od 27.7.2011 do zaplatenia , zmenkovú odmenu 1/3% zmenkovej sumy teda 3,48 eur a náhradu trov konania . Navrhovateľ pripojil originál zmenky č. 304600985vystavenej na rad Pohotovosť s.r.o. dňa 25.10.2010na zmenkovú sumu 1045,01 eur . Súd vystavil tlačivo B podľa nariadenia a doručil ho navrhovateľovi, ktorý zaslal súdu dňa 18.7.2013 odpoveď že nemá čo k veci doplniť ani opraviť, lebo nárok si uplatnil zo zmenky, ktorej originál súdu predložil. Odporca prevzal tlačivo C na žalobnú odpoveď, pričom sa v súdom stanovenej lehote v zmysle nariadenia, pričom v súdom stanovenej lehote nevyjadril. Súd nariadil pojednávanie z dôvodu iného právneho posúdenia pokiaľ ide o uplatňované úroky vo výške 0,25% denne., lebo predstavuje 91,25% ročne v rozpore s § 39 OZ a § 3 OZ. Pojem dobrých mravov zákon bližšie nevymedzuje, pôjde teda o individuálne posúdenie obsahu a účelu právneho úkonu podľa konkrétnych okolností z hľadiska jeho rozporu so základnými, v spoločnosti všeobecne uznávanými a platnými morálnymi normami. Určujúca pre výklad tohto pojmu je súdna judikatúra, ktorá je zatiaľ vzácna. V judikatúre európskych štátov je tento pojem vyjadrovaný formuláciou o "pocite spolupatričnosti všetkých spravodlivo uvažujúcich ľudí", ktorá napriek svojej vágnosti zabraňuje tomu, aby hlavným merítkom pri posudzovaní rozporu s dobrými mravmi boli normy uznávané tým ktorým sudcom. Dovolací obchodný senát NS SR vo svojom rozhodnutí Obdo V/2003 vymedzil dobré mravy ako správanie obvyklé, poctivé a spravodlivé, zodpovedajúce základným, v spoločnosti prevládajúcim morálnym zásadám.
Okresný súd zistil, že zmenka, z ktorej si navrhovateľ uplatňuje nároky v konaní bola vystavená odporcom na rad prvého zmenkového veriteľa, ktorým bola spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. Navrhovateľ si svoje právo zo zmenky uplatňuje ako indosár po tom čo bola zmenka indosamentom prevedená z pôvodného veriteľa na rad ktorého bola zmenka vystavená. Zmenka, ktorú navrhovateľ predložil má všetky náležitosti platnej zmenky, v zmysle zákona zmenkového a šekového ide o platnú zmenku v zmysle č.l. I § 75 zmenkou, ktorá obsahuje všetky predpísané náležitosti vlastnej zmenky. Vystavenie platnej zmenky predstavuje pre dlžníka vznik záväzku, ktorým bezpodmienečne sľubuje zaplatenie zmenkovej sumy tomu, kto bude pri predložení zmenky jej majiteľom. Povaha zmenky ako abstraktného cenného papiera, prísne oddeleného od kauzálneho dôvodu vystavenia zmenky je daná historickým vývojom zmenky, ktorý bol podmienený jej primárnym účelom. Zmenka sa vyvinula
ako cenný papier, ktorý pre jeho aktuálneho majiteľa znamená právo na zaplatenie sumy uvedenej v zmenke a to od osoby, ktorá je priamym zmenkovým dlžníkom, prípadne od osoby od osôb, ktoré sú regresnými zmenkovými dlžníkmi. Toto právo majiteľa zmenky muselo byť nespochybniteľné a preto na jeho preukázanie muselo stačiť predloženie zmenky. Predpisy zmenkového práva v rôznych krajinách sú zhodné v tom, že pre vystavenie zmenky musia byť dodržané prísne formálne pravidlá a tiež v tom, že zaplatenie zmenky je jednoduché a rýchle. V prípade, že dlžník nevznesie námietky, v tom prípade je dlžník povinný splniť svoj , že zaplatí zmenkovú sumu do rúk toho, ktorý predloží zmenku v čase splatnosti a musí si byť toho vedomý. V čase vystavenia zmenky pritom nemôže vedieť kto bude jej majiteľom v čase splatnosti a musí si byť toho vedomý. Samotná neznalosť zmenkového práva však neospravedlňuje. Zmenkové právo vyžaduje, aby na listine na ktorej je zmenka vystavená bolo výrazne uvedené, že je to zmenka, aby ju nebolo možné zameniť s bežným uznaním dlhu. Zmenka nie je v našom právnom poriadku bežným inštitútom, keď zákon č. 191/1950 Sb. vychádza zo ženevských konvencií prijatých na Konferencii o zjednotení zmenkového práva , ktorá sa konala v Ženeve v roku 1930. Spájanie navrhovateľa ktorý zmenku nadobudol indosamentom s kauzálnym vzťahom medzi dlžníkom a prvým majiteľom zmenky je možné výlučne až na základe vznesenia námietky zo strany dlžníka a zároveň za predpokladu, že by dlžník uniesol dôkazné bremeno v zmysle článku I §10 a čl. I §17 zákona šekového a zmenkového. V danom prípade dlžník žiadnu námietku voči zmenke nevzniesol, pričom v danom prípade je dôkazné bremeno výlučne na strane odporcu ako zmenkového dlžníka.
Úkony, ktoré sa vzťahujú na zmenku sú právnymi úkonmi a preto na posúdenie ich platnosti subsidiárne možno použiť Občiansky zákonník § 39 Občianskeho zákonníka keď neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom a účelom odporuje zákonu, obchádza ho alebo sa prieči dobrým mravom. S poukazom na uvedené súd považuje úrok z omeškania vo výške 0,25 % za každý deň omeškania čo je suma 91,25% ročne v rozpore s § 3 Občianskeho zákonníka to jest v rozpore s dobrými mravmi za absolútne neplatný, preto k tejto absolútnej neplatnosti prihliadol ex offo a návrh v časti úroku z omeškania vo výške 0,25%za každý deň omeškania návrh ako nedôvodný zamietol. Súd priznal navrhovateľovi 6% zmenkový úrok od splatnosti zmenkového úroku uvedeného v zmenke.
Súd preto rozhodol tak, že zaviazal odporcu na zaplatenie výške 1045,01 eur so 6% ročným úrokom zo zmenkovej sumy 1045,01 eur od 10.6.2011 do zaplatenia , zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 3,48 eur.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 OSP tak, že navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania, lebo neúspech navrhovateľa bol v konaní len nepatrný a závisel od úvahy súdu, a to za zaplatený súdny poplatok v sume 62,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby podľa vyhl.č.655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb podľa § 10 ods. l písm. a/ a b/ vyhl. á 61,41 eura x 4=245,64 eur, 4 x režijný paušál podľa § 16 ods.3 vyhl. á 7,81 eura x 3 = 23,43 eur, l x 8,04 eur t.j. 31,07 eur, náhradu cestovného za spotrebované hmoty § 15 písm. a/ vyhl. Bratislava - Partizánske a späť 252 km x 0,183 pri spotrebe 5,5 l/100 km a cene paliva 1,433 =65,98, náhrada za stratu času Bratislava - Partizánske a späť 8 polhodín á 13,01 eur t.j. 104,08 eur . Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa náhradu trov právneho zastúpenia v sume 245,64 eur. Súd zistil že v ten istý deň právny zástupca navrhovateľa zastupoval v piatich veciach, preto mu priznal jednu pätinu z režijného paušálu 31,07:5 t.j.6,21 eur, jednu pätinu z cestovného v sume 65,98 eur:5 =13,20eur a jednu pätinu z náhrady za stratu času 104,08eur :5=20,82eur . Celkom 245,64+ 6,21 + 13,20+20,82= 285,87eur + 20% DPH 57,17 eur spolu 343,04 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa podľa § 149 OSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Partizánske na Krajský súd v Trenčíne.
V zmysle § 205 ods. 1 a 2 OSP, sa v odvolaní má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).