Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2T-80-2013.pdf
PDF · 153.48 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/80/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Miroslava Mazúcha a prísediacich Mgr. Eleny Vojtekovej a Miroslava Blahušiaka na hlavnom pojednávaní konanom 18. 03. 2014 v Martine takto
rozhodol:
Obžalovaný
R.. U. X., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom D. Č.. XX, okres J., zamestnaný v W. X.N. Y. J.,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
v bode 1/
ako zamestnanec územnej samosprávy, vykonávajúci prácu vedúceho odboru evidenčných a správnych služieb J. Ú. T. J., na základe pracovnej zmluvy s J. J. z 28.08.2007 a dohody o zmene pracovných podmienok z 27.08.2008, v presne nezistený deň v mesiaci február 2009 v čase pred 11,00 hod. sa telefonicky spojil, na tel. č. XXXX XXX XXX, s J. J. nar.XX.XX.XXXX, predstavil sa doposiaľ nezisteným menom ako zamestnanec J. Ú., spýtal sa ho, či mu prišlo predvolanie a prečo sa nedostavil, keď mu J. povedal, že mu žiadne predvolanie neprišlo, predvolal ho na ten istý deň okamžite do budovy J. Ú. na T. Q. Č.. X v J. na X. poschodie do presne nezistenej miestnosti k prehliadke, o ktorej mu uviedol, že sa týka brannosti, potom telefonoval aj s triednou učiteľkou, ktorá J. z vyučovania uvoľnila, na základe čoho sa J. J. v ten istý deň v čase okolo 11,30 hod. dostavil na J. Ú. v J., pričom R.. U. X., ktorý bol oblečený v bielom plášti, ho zavolal do uvedenej miestnosti, kde mu následne znova povedal, že je to prehliadka brannosti, že tieto prehliadky majú robiť obvodní lekári, ale že tí to flákajú, takže on bol poverený tieto prehliadky vykonávať, J. mu predložil na jeho výzvu občiansky preukaz a obžalovaný začal vypisovať nejaké papiere, následne ho vyzval, aby sa úplne vyzliekol, prešiel k posteli nachádzajúcej sa v priečkou oddelenej časti miestnosti, kde za ním prišiel aj J. J., ktorého nechal najskôr stáť pri posteli a rukami, na ktoré si nasadil gumené rukavice, mu prehmatal semenníky, potom aj penis, kázal mu stiahnuť si predkožku, čo J. J. spravil, zobral vatovú tyčinku a dal mu ju do žaluďa, toto trvalo niekoľko sekúnd, potom mu kázal ľahnúť si na posteľ na brucho a rozkročiť nohy a prehmatal mu semenníky odzadu, čo trvalo takisto pár sekúnd, potom mu kázal postaviť sa, predkloniť sa a lakťami sa oprieť o posteľ, pričom mu prstom prehmatal konečník, čo tak isto trvalo pár sekúnd, potom ho poslal vedľa do miestnosti, kde si J. J. obliekol trenírky, on prišiel za ním a krajčírskym metrom mu premeral obvod hrudníka, spýtal sa ho na hmotnosť, údaje si zapisoval, potom mu povedal, že sa môže obliecť, že je zdravý chlap, že mu ešte poštou prídu nejaké výsledky a že môže ísť,
v bode2/
ako zamestnanec územnej samosprávy, vykonávajúci prácu vedúceho odboru evidenčných a správnych služieb J. Ú. v J., na základe pracovnej zmluvy s J. J. z 28.08.2007 a dohody o zmene pracovných podmienok z 27.08.2008, dňa 21.04.2009 okolo 16.55 hod. telefonicky, na tel. č. XXX/XXXXXXX, sa spojil s W. S., nar. XX.XX.XXXX, predstavil sa mu, že je pracovníkom J. Ú. J. a spýtal sa ho, že či neprebral predvolanie na J. Ú. na prehliadku, pričom W. S. mu povedal, že nie a tak ho predvolal na bližšie neurčenú prehliadku na deň 22.04.2009 o 07.00 hod. do budovy J. Ú. v J. na T. Q. Č.. X, na X.
poschodie, do miestnosti č. XXX, na základe čoho sa W. S. dňa 22.04.2009 o 07.00 hod. dostavil na J. Ú. v J., kde ho R.. U. X. vyzval na predloženie občianskeho preukazu a povedal mu, že dovŕšil 18. rok a je potrebné, pre riziko rakoviny semenníkov, vykonať prehliadku tela, dal mu vyplniť dotazník k fyzickému stavu tela, ktorý obsahoval údaje o mene, priezvisku, veku, škole, výške, hmotnosti, záujem o šport a či už absolvoval takú prehliadku, a následne ho vyzval, aby sa vyzliekol donaha, premeral mu obvod hrudníka a pásu, počúval fonendoskopom jeho dýchanie, potom ho vyzval, aby si ľahol na stôl, kde mu prehmatal triesla a semenníky, potom mu na penise stiahol predkožku a navliekol mu na penis tlakomer, ktorý nafúkal, následne W. S. upozornil, že ho niečo zaštípe, načo W. S. zacítil zaštípanie na penise, na žaludi, následne mu vrátil občiansky preukaz a povedal, že je to dobré, že rakovinu semenníkov dostávajú chlapci už v 16-tich rokoch, že prehliadka sa vykonáva teraz a potom až po 50-tke, že sa môže obliecť a že či potrebuje potvrdenie do školy, načo W. S. povedal, že nepotrebuje a odišiel do školy,
t e d a
v bode 1/ a v bode 2/
pokračovacím konaním inému spôsobil vážnu ujmu na právach tým, že ho uviedol do omylu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, sčasti na chránenej osobe (v bode 1/),
č í m s p á c h a l
v bode 1/ a v bode 2/
pokračovací prečin poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, sčasti podľa § 375 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona (v bode 1/).
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 375 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j/, písm. l/, § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 8 /osem/ mesiacov a 20 /dvadsať/ dní.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodeného J. J., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom J., I.. Š.. Š. Č.. X/X s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin podal 23.03.2010 pod sp. zn. 2 Pv/232/09 obžalobu na R.. U. X., nar. XX.XX.XXXX pre skutok v bode 1/ a 2/ obžaloby právne posúdený ako pokračovací zločin zneužívania právomocí verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., sčasti podľa § 326 ods.1 písm. b/, ods. 2 písm. a/,b/ c/ Tr. zák. (v bode 1/ obžaloby) a pokračovací prečin poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., sčasti podľa § 375 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zák. (v bode 1/ obžaloby).
Vec bola 23.03.2010 pridelená na prejednanie a rozhodnutie predsedníčke senátu JUDr. Veronike Húšťovej, ktorá bola po oznámení zaujatosti uznesením Krajského súdu v Žiline z 24.5.2010, sp. zn. 2Nto/9/2010 vylúčená z vykonávania úkonov v tejto trestnej veci. Vec bola následne 15.06.2010 pridelená predsedovi senátu Mgr. Miroslavovi Mazúchovi.
Okresný súd Martin rozsudkom z 22. 02. 2012 č. k. 13T/48/2010-334 obžalovaného R.. U. X. uznal vinným v bode 1/ a 2/ z pokračovacieho zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1, písm. b/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, sčasti podľa § 326 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona (v bode 1/) a z pokračovacieho prečinu poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, sčasti podľa § 375 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona (v bode 1/) na tom skutkovom základe, že
v bode 1/
ako zamestnanec Ú. Y., T. R. T. K. P. G. Y. Y. J.F. Ú. T. J., na základe pracovnej zmluvy s J. J. z 28.08.2007 a dohody o zmene pracovných podmienok z 27.08.2008, v presne nezistený deň v mesiaci február 2009 v čase pred 11,00 hod. sa telefonicky spojil, na tel. č. XXXX XXX XXX, s J. J. nar.08.06.1991, predstavil sa doposiaľ nezisteným menom ako zamestnanec J. Ú., spýtal sa ho, či mu prišlo predvolanie a prečo sa nedostavil, keď mu J. povedal, že mu žiadne predvolanie neprišlo, predvolal ho na ten istý deň okamžite do budovy J. Ú. na T. Q. Č.. X v J. na X. poschodie do presne nezistenej miestnosti k prehliadke, o ktorej mu uviedol, že sa týka brannosti, potom telefonoval aj s triednou učiteľkou, ktorá J. z vyučovania uvoľnila, na základe čoho sa J. J. v ten istý deň v čase okolo 11,30 hod. dostavil na J. Ú. T. J., pričom R.. U. X., ktorý bol oblečený v bielom plášti, ho zavolal do uvedenej miestnosti, kde mu následne znova povedal, že je to prehliadka brannosti, že tieto prehliadky majú robiť obvodní lekári, ale že tí to flákajú, takže on bol poverený tieto prehliadky vykonávať, J. mu predložil na jeho výzvu občiansky preukaz a obžalovaný začal vypisovať nejaké papiere, následne ho vyzval, aby sa úplne vyzliekol, prešiel k posteli nachádzajúcej sa v priečkou oddelenej časti miestnosti, kde za ním prišiel aj J. J., ktorého nechal najskôr stáť pri posteli a rukami, na ktoré si nasadil gumené rukavice, mu prehmatal semenníky, potom aj penis, kázal mu stiahnuť si predkožku, čo J. J. spravil, zobral vatovú tyčinku a dal mu ju do žaluďa, toto trvalo niekoľko sekúnd, potom mu kázal ľahnúť si na posteľ na brucho a rozkročiť nohy a prehmatal mu semenníky odzadu, čo trvalo takisto pár sekúnd, potom mu kázal postaviť sa, predkloniť sa a lakťami sa oprieť o posteľ, pričom mu prstom prehmatal konečník, čo tak isto trvalo pár sekúnd, potom ho poslal vedľa do miestnosti, kde si J. J. obliekol trenírky, on prišiel za ním a krajčírskym metrom mu premeral obvod hrudníka, spýtal sa ho na hmotnosť, údaje si zapisoval, potom mu povedal, že sa môže obliecť, že je zdravý chlap, že mu ešte poštou prídu nejaké výsledky a že môže ísť,
v bode 2/
ako zamestnanec Ú. Y., T. R. T. K. P. G. Y. Y. J.É. Ú. v J., na základe pracovnej zmluvy s J. J. z 28.08.2007 a dohody o zmene pracovných podmienok z 27.08.2008, dňa 21.04.2009 okolo 16.55 hod. telefonicky, na tel. č. XXX/XXXXXXX, sa spojil s W. S., nar. XX.XX.XXXX, predstavil sa mu, že je pracovníkom J. Ú. J. a spýtal sa ho, že či neprebral predvolanie na J. Ú. na prehliadku, pričom W. S. mu povedal, že nie a tak ho predvolal na bližšie neurčenú prehliadku na deň 22.04.2009 o 07.00 hod. do budovy J. Ú. T. J. na T. Q.Í. Č.. X, na X. poschodie, do miestnosti č. XXX, na základe čoho sa W. S. dňa 22.04.2009 o 07.00 hod. dostavil na J. Ú.N. v J., kde ho R.. U. X. vyzval na predloženie občianskeho preukazu a povedal mu, že dovŕšil 18. rok a je potrebné, pre riziko rakoviny semenníkov, vykonať prehliadku tela, dal mu vyplniť dotazník k fyzickému stavu tela, ktorý obsahoval údaje o mene, priezvisku, veku, škole, výške, hmotnosti, záujem o šport a či už absolvoval takú prehliadku, a následne ho vyzval, aby sa vyzliekol donaha, premeral mu obvod hrudníka a pásu, počúval fonendoskopom jeho dýchanie, potom ho vyzval, aby si ľahol na stôl, kde mu prehmatal triesla a semenníky, potom mu na penise stiahol predkožku a navliekol mu na penis tlakomer, ktorý nafúkal, následne W. S. upozornil, že ho niečo zaštípe, načo W. S. zacítil zaštípanie na penise, na žaludi, následne mu vrátil občiansky preukaz a povedal, že je to dobré, že rakovinu semenníkov dostávajú chlapci už v 16-tich rokoch, že prehliadka sa vykonáva teraz a potom až po 50-tke, že sa môže obliecť a že či potrebuje potvrdenie do školy, načo W. S. povedal, že nepotrebuje a odišiel do školy, obžalovaný v bode 1/ a 2/ tak konal napriek tomu, že na to v zmysle § 10 a 12 zák. č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov nemal žiadne oprávnenie.
Obžalovanému podľa § 326 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 41 ods. 1 Tr. zák. uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ho na výkon uloženého úhrnného trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodeného J. J.X. s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
Krajský súd v Žiline rozsudkom z 22. 08. 2012, č. k. 2To/67/2012-389 pri nezmenenom výroku o vine obžalovanému podľa § 326 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2, § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 41 ods. 1 Tr. zák. uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky, pričom ho podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodeného J. J. s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 21. 05. 2013, č. k. 4Tdo/8/2013 rozhodol, že rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 22. 08. 2012, sp. zn. 2To/67/2012 a konaním, ktorému predchádzalo bol porušený zákon v ustanoveniach § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3, § 322 ods. 3 Tr. por., § 326 ods. 1 písm. b/ ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák. v neprospech obžalovaného R.. U. X.. Napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a zrušil aj rozsudok Okresného súdu Martin z 22. 02. 2012, sp. zn. 13T/48/2010, aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Okresnému súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu prerokoval a rozhodol. Podľa § 380 ods. 2 Tr. por. rozhodol, že obžalovaného neberie do väzby. V písomnom odôvodnení dovolací súd uviedol, že dovolacie dôvody uplatnené obhajobou podľa § 371 ods. 1 písm. c/ (zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu), písm. e/ (vo veci konal sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania) a písm. g/ (rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom) Tr. por. neboli naplnené. Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. v posudzovanom prípade bol naplnený, pretože rozhodnutie bolo založené na nesprávnom právnom posúdení zistených skutkov, pričom správnosť a úplnosť zistených skutkov dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Okresnému súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu prerokoval a rozhodol, pričom je viazaný pri novom rozhodovaní ustanovením § 391 ods. 1, ods. 2 Tr. por., teda právnym názorom, ktorý vo veci vyslovil dovolací súd.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní 08.12.2010 vyhlásil, že nemá záujem konať o dohode o vine a treste. Vyhlásil, že v bode 1/ obžaloby je nevinný a v bode 2/ obžaloby nepopiera spáchanie skutku. Obžalovaný na položené otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por. odpovedal spôsobom áno. Súd vyhlásenie obžalovaného, že nepopiera spáchanie skutku v bode 2/ obžaloby neprijal najmä z dôvodu, že v priebehu konania namietal závery znaleckého psychiatrického skúmania, ku ktorým podľa jeho obrany znalci bez jeho vyjadrenia sa k trestnej činnosti nemohli dospieť.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného R.. U. X., svedkov poškodených J. J., W. S., svedkov H. J., J.. T. N., J. X., znalca MUDr. Juraja Kosorinského z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a sexuológia, znalkyne MUDr. Sabiny Hrubej z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie psychiatria, znalca MUDr. Antona Stankoviča z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria, znalkyne Mgr. Slávky Jašekovej z odboru psychológia, klinického psychológa z Psychiatrickej liečebne Sučany, so súhlasom prokurátora i obžalovaného prečítal zápisnice o výpovediach svedkov T. U., G. J., M. X., listinné dôkazy, najmä lekársku správu MUDr. Kupčovej, psychiatra, potvrdenie o práceneschopnosti, správu oftalmologickej ambulancie, správu MUDr. Jána Dvorského, správu Psychiatrickej liečebne Sučany, pracovnú zmluvu, správu o pracovnom mieste a jeho charakteristike, pracovný posudok, správu obce Diaková, odpisy registra priestupkov a trestov, náčrtok miesta činu i fotodokumentáciu.
Obžalovaný R.. U. X. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odoprel vypovedať. V prípravnom konaní za prítomnosti svojho obhajcu vypovedal, že z trestnoprávneho hľadiska sa necíti byť vinný zo skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu, pretože neboli naplnené všetky obligatórne znaky skutkových podstát stíhaných trestných činov. Obžalovaný ďalej vypovedal, že sa necíti byť zdravým. Berie antidepresíva a lieky na srdce, má zdravotné problémy s cholesterolom a zlé výsledky pečeňových testov. Má diagnostikovaný glaukóm a podozrenie na rakovinu, nakoľko si našiel hrčku na ľavom semenníku. Uvedené u neho vyvoláva panické a úzkostné stavy. Výslovne požiadal, aby bolo zaprotokolované, že prvú výpoveď na polícii urobil potom, čo mu policajti zatelefonovali na jeho mobilné číslo. Pol hodinu čakal na Obvodnom oddelení Martin - Východ. Po poučení odmietol vypovedať, pretože bol v strese a necítil sa dobre. Vypočúvajúci policajt mu povedal, že je to vlastne už záver vyšetrovania, celý spis má hotový a nemusí sa oboznamovať ani so závermi vyšetrovania, pretože je to zbytočné. Cítil sa psychicky zle, preto nepodal sťažnosť voči obvineniu a nenazrel do spisu. Na druhý deň vyhľadal lekársku odbornú pomoc a ošetrujúca lekárka zaslala list na políciu so stanoviskom, že trpí akútnou stresovou poruchou a nie je schopný vypovedať. Jeho stav bol oproti predchádzajúcemu dňu, keď bol na výsluchu nezmenený. Naviac v čase prvej výpovede nevedel, že konanie, ktoré sa mu kladie za vinu bude posudzované ako zločin. Pri svojom prvom výsluchu nemal obhajcu, hoci v tomto prípade išlo o povinnú obhajobu.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. 03. 2014 vypovedal, že zo skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu je vinný. Vyhlásil, že úprimne ľutuje spáchanie skutkov, poškodeným sa ospravedlňuje, ale chce tiež dodať, že v tom čase nebol celkom zdravý. Mal podozrenie na rakovinu semenníkov a už
predtým bol dvakrát operovaný na srdce. V tom období mu diagnostikovali aj glaukóm a nevedel riešiť túto situáciu, mal úver na byt, lízing na auto a manželka prišla o prácu a celkovú situáciu nezvládol. K svojej osobe ďalej vypovedal, že je zamestnaný v W. X. Y. J. a na dohodu na K. Ú.N. T. D.. Po výkone trestu poberal podporu v nezamestnanosti, lebo mal na ňu nárok a od 01. 02. 2014 pracuje na plný úväzok v W. X. Y. T. J. a od januára 2014 na dohodu na K. Ú. T. D.. Pomáha starostovi, vydáva obecné noviny a je zapisovateľom volebných komisií. V stredisku je manažérom pre záujmovú umeleckú činnosť a ďalšie vzdelávanie. S manželkou sa rozviedol, syn bol jej zverený do výchovy, ale sa s ním pravidelne stretáva a platí výživné. V súčasnosti býva s rodičmi. Po spáchaní činov bol v Šútove, kde mal známu lekárku a na jej predpis bral určitý čas lieky. Všetko prehodnotil, bol určitý čas preč z tohto regiónu, zmenil prácu a zrealizoval aj potrebné lekárske vyšetrenia, kde mu lekári povedali, že netrpí žiadnym závažným ochorením a jeho zdravotný stav sledovali aj vo väznici v Košiciach. Z týchto dôvodov sa v podstate upokojil. Svoje vtedajšie konanie vysvetlil ako skrat vyplývajúci z toho, že bol vo veľkom pracovnom zaťažení, pracoval aj doma a mal predtým aj zdravotné problémy a bolesti, ale vtedy ho ani nenapadlo, že by mohol navštíviť psychológa. K vykonanému trestu v tejto veci vypovedal, že bol zaradený v minimálnom stupni stráženia a niektorí väzni hovoria, že vo väznici sa žije lepšie ako na slobode, najmä tí ktorí nemajú príjem, lebo je tam o nich postarané. Počas výkonu trestu nemal žiadne disciplinárne tresty, bol viackrát odmenený, dokonca keď odchádzal, tak pracoval v oddielovej službe, teda pomáhal s určitými úkonmi pedagógom väznice. Počas výkonu trestu ho navštevovali rodičia, dokonca mohol telefonovať so svojim synom H.. Samozrejme, že rodičia jeho konanie neschvaľovali, ale býva s nimi a pomáhajú mu a taktiež mu pomáha aj K. D., v ktorej bol predtým starostom.
Súd na hlavnom pojednávaní po námietkach obhajoby neprečítal aj výpoveď obžalovaného z č. l. 32-34 z 23.04.2009. Podľa správy MUDr. Marcely Sarnovskej, lekárky Psychiatrickej liečebne Rieka s.r.o. z 24.04.2009 bol obžalovaný R.. U. X. dňa 24.04.2009 hospitalizovaný v psychiatrickej liečebni pre akútnu stresovú reakciu a ošetrujúca lekárka uviedla, že nie je schopný vypovedať v súvislosti s trestným činom, pre ktorý je stíhaný. Podľa potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti bol obžalovaný práceneschopný od 24.04.2009. Vystavenie potvrdenia vyvoláva určité pochybnosti, keďže dátum vystavenia je prepisovaný z dátumu 27.04.2009 na dátum 24.04.2009. Neschopnosť práce je však vyznačená od 24.04.2009. Súd mal z tohto dôvodu vážne pochybnosti o zdravotnom, najmä psychickom stave obžalovaného R.. U. X. pri výsluchu z 24.4.2009 (ťažká stresová situácia) a preto uvedenú zápisnicu o jeho výpovedi na hlavnom pojednávaní nečítal.
Obžalovaný je usvedčovaný výpoveďami svedkov - poškodených W. S. a J. J.. Obaja svedkovia na hlavnom pojednávaní usvedčovali obžalovaného R.. U. X. zo spáchania trestnej činnosti. Svedok W. S. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že niekedy večer v mesiaci apríl roku 2009 do bytu jeho rodičov volal muž. Pýtal si ho k telefónu a povedal mu, aby prišiel na J. Ú. na prehliadku, lebo dovŕšil osemnásty rok veku. Mužovi povedal, že večer to už nestihne. Muž mu preto povedal, že má prísť ráno o siedmej hodine na Š. poschodie, asi na číslo dverí XXX. Spomínal niečo s písomným predvolaním, žiadne mu však neprišlo. Na druhý deň ráno prišiel na J. Ú. a čakal na chodbe. Zaklopal na dvere, ale nikto tam nebol. Potom sa objavil pán X. a povedal, nech ešte počká, že si ho zavolá. O chvíľu ho zavolal do miestnosti a dal mu vypisovať dotazník. V dotazníku uvádzal svoje údaje, najmä o tom, či už absolvoval také vyšetrenie, údaje o hmotnosti a výške. Obžalovaný mal na sebe biely plášť, mal fonendoskop, prístroj na tlak a meter. V miestnosti bolo veľké okno a pod oknom stôl. Na stole bola biela plachta a vankúš. Vľavo bola skriňa a pod oknom stoličky. Vpravo boli ešte nejaké dvere. Cez presklenené okno bolo vidieť dovnútra druhej miestnosti. V tej miestnosti boli police s knihami. Obžalovaný mu potom povedal, aby sa vyzliekol. Ostali na ňom iba ponožky. Zmeral mu obvod hrudníka a pása a fonendoskopom počúval srdce. Potom mu povedal, aby si ľahol na stôl a rukou mu vyšetroval triesla a semenníky. Následne zobral nejaký prístroj, ktorý vyzeral ako tlakomer, nasunul mu ho na penis a potom ho nafúkaval. Obžalovaný mu povedal, že to trochu zaštípe, pocítil pichnutie. Potom mu povedal, že je všetko v poriadku, môže sa obliecť a ďalšia kontrola bude až v päťdesiatke. Na otázky prokurátora svedok vypovedal, že rodičom sa vyšetrenie zdalo čudné. Z tohto dôvodu sa informovali na J. Ú., kde im oznámili, že sa tam nič také nevykonáva. Na druhý deň išli do tej miestnosti spolu s riaditeľkou J. Ú.. Nábytok v miestnosti bol popresúvaný. Stôl bol v strede a okolo neho stoličky. Vyzeralo to ako zasadacia miestnosť. Keď bol na prehliadke ráno, nábytok bol usporiadaný inak. Prehliadku vykonával obžalovaný, ktorého spoznal podľa čŕt tváre, veku a výšky. Obžalovaného taktiež spoznal na polícii podľa obrázkov. Svedok ďalej vypovedal, že obžalovaného počas prehliadky vnímal ako normálneho človeka a nič neštandardné si na ňom nevšimol. Na otázky predsedu senátu vypovedal, že muž, ktorý mu telefonoval sa aj predstavil, ale meno si nepamätá. Povedal mu, že sa má ustanoviť na J. Ú. kde
bude prehliadka, lebo dovŕšil osemnásty rok svojho života. Obžalovaný otvoril kľúčom miestnosť, v ktorej sa vykonávala prehliadka. Keď prišiel do miestnosti obžalovaný spomenul, že mu telefonoval. Z dotazníka sa dozvedel o akú prehliadku ide, lebo v dotazníku boli aj otázky, či absolvoval vyšetrenie pohlavných orgánov. Dotazník mal možno dve, tri strany a boli tam údaje o jeho osobe, fyzických parametroch a o športe. Obžalovaný mu pri konci prehliadky povedal, že už teraz šestnásťroční chlapci dostávajú rakovinu a kvôli tomu je prehliadka. Z celkového vystupovania obžalovaného mal dojem, že je kompetentný na uvedené prehliadky.
Svedok poškodený J. J. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že niekedy dopoludnia vo februári 2009 mu telefonoval na mobilné číslo XXXX XXX XXX nejaký pán. Muž mu oznámil, že sa má dostaviť na J. Ú. T. J.. Povedal mu, že ide o prehliadku brannosti. Taktiež mu povedal, že mu mala prísť písomná pozvánka, ale žiadne písomné pozvanie mu neprišlo. Ten muž telefonoval a pýtal sa, prečo sa na prehliadku neustanovil. Povedal mu, že sa má na prehliadku okamžite ustanoviť. Svedok ďalej vypovedal, že bol v tom čase v škole. Preto išiel za triednou učiteľkou a podal jej mobilný telefón Ten muž jej niečo povedal a na základe toho ho uvoľnila zo školského vyučovania. Svojho staršieho brata sa cestou ešte telefonicky pýtal, aká je to prehliadka. Brat ho ubezpečil, že sa nemá čoho báť, pretože aj on bol na prehliadke ako branec. Povedal mu ešte, že aj jemu volal nejaký muž a pýtal si na neho telefónne číslo. Tiež mu hovoril o prehliadke brannosti. Rovno z vyučovania išiel na J. Ú.N. na číslo dverí, ktoré mu ten muž uviedol. Bolo to na Š. poschodí. Zaklopal na dvere, otvoril mu muž, ktorý mal asi tridsať rokov a mohol mať okolo 170 centimetrov. Mal oblečený biely plášť a krátke vlasy. V prípravnom konaní vypovedal, že nevie, či by ho spoznal. Miestnosť bola predelená priečkou , v ktorej boli dvere a veľké okno. V jednej časti miestnosti bola posteľ na spôsob nemocničnej postele a na nej biela plachta. Na ľavej strane sa nachádzal nábytok a v druhej časti miestnosti stôl, stolička a nejaké skrine. Muž mu povedal, že ide o prehliadku brannosti. Sadol si na stoličku a muž začal vypisovať nejaké papiere. Pýtal sa ho na školu, na partnerku a či sa venuje nejakým športom. Následne ho požiadal, aby sa vyzliekol donaha a začalo sa s prehliadkou. Prehliadku vykonával v druhej miestnosti. Najprv urobil prehliadku semenníkov. Musel si na jeho príkaz ľahnúť na brucho a rozkročiť nohy. Zozadu mu pozrel semenníky a prehmatal mu ich. Potom sa postavil a vykonal mu prehliadku penisu. Prikázal mu stiahnuť si predkožku a paličkou, ktorá sa požíva na výter ucha mu urobil výter, ktorý dal do vrecúška. Potom mu prikázal lakťami oprieť sa o posteľ a urobil mu prehliadku konečníka. Na záver si nasadil rukavice a strčil mu do konečníka prst. Následne mu prikázal ísť do druhej časti miestnosti, kde mu zmeral veľkosť hrudníka a pása. Spýtal sa ho na jeho výšku a hmotnosť. Uvedené údaje zapisoval. Celé vyšetrenie trvalo asi pätnásť až dvadsať minút. Na záver mu povedal, že je zdravý chlap a výsledky mu prídu poštou. Obliekol sa a išiel preč. Tomu mužovi taktiež predložil občiansky preukaz. Matka ho počas prehliadky čakala vo vestibule J. Ú.. Konanie muža považoval za nejaké odborné vyšetrenie, s odstupom času si myslí, že bol zneužitý a sexuálne obťažovaný. Svedok na otázky prokurátora vypovedal, že celú vec začal považovať za neštandardnú až vtedy, keď matka pozerala televízne správy a videla, čo sa malo udiať na J. Ú. T. J.. Preto vypovedal na polícii. Prehliadka mu bola veľmi nepríjemná, preto si toho muža pri prehliadke veľmi nevšímal a nepozeral mu do očí. Hanbil sa. Možno aj preto ho nespoznal z fotografií, ktoré mu predložili policajti. Na otázky obhajcu vypovedal, že si myslí, že mu telefonoval obžalovaný. Na základe telefonátu sa dostavil na určené miesto. Na základe tých televíznych novín bol potom X. obžalovaný a nemal to byť kto iný. Svedok na výslovnú otázku predsedu senátu na hlavnom pojednávaní vypovedal:„Ten muž, ktorý ma tam vtedy prehliadal, je tu prítomný obžalovaný.“ Na ďalšie otázky vypovedal, že obžalovaný vykonávajúc prehliadku mal oblečený biely plášť. V miestnosti bol sám. Obžalovaný mu povedal, že ide o prehliadku, ktorú zanedbávajú odborní lekári a preto bol poverený na vykonávanie takýchto prehliadok. Z jeho konania mal dojem, že je lekár. Mal totiž oblečený biely plášť, rukavice, vyzeral vierohodne. Počúval mu fonendoskopom srdce. Mal meter aj váhu, meral výšku aj hmotnosť a zapisoval to do nejakých papierov. Údaje zapisoval v jednej miestnosti a prehliadku robil v druhej miestnosti. Obžalovaný opätovne na priamu otázku vypovedal, že obžalovaný je tou osobou, ktorá ho na mestskom úrade vyšetrovala. Obžalovaného na hlavnom pojednávaní spoznal na základe fyzických znakov, obrysu tváre a postavy. Súhlasil s obžalobou, pretože obžalovaný je osobou, ktorá ho prehliadala. V prípade, že by bol obžalovaný niekto iný nepovedal by, že ten iný je osobou, ktorá vykonávala prehliadku. Keď obžalovaného stretol prvýkrát na súde, hneď si pomyslel, že je tou osobou vykonávajúcou prehliadku. Výpoveď svedka S. dopĺňa výpis hovorov, podľa ktorých obžalovaný dňa 21.4.2009 o 16,55 h. telefonoval na telefónne číslo XXXXXXX patriace rodine poškodeného W.Á. S. (č. l. 209 spisu). Výpovede svedka J. J. dopĺňajú aj výpovede svedkov H. J.Š., G. J. a T. U.. Svedkyňa H. J. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že možno niekedy v marci 2009 bola so synom na J. Ú.. Syna čakala
vo vestibule. Vrátil sa asi o 25 minút, vyzeral rozrušene a vystrašene. Povedal, že takú prehliadku ešte nezažil. Muž mu kázal dať si dole všetko a celého ho prezeral. Taktiež semenníky a konečník. Keď sa spýtala známych, povedali jej, že sa takéto prehliadky už nerobia. Neskôr videla reportáž na Markíze a preto vec išla ohlásiť. V ten deň jej volal aj starší syn G., ktorý sa jej pýtal, či prišlo domov nejaké predvolanie J.. Domov im však určite nič neprišlo. Na hlavnom pojednávaní doplnila svoju výpoveď s tým, že syn bol z prehliadky šokovaný, bol celý červený a hneď chcel odísť z J. Ú. preč. Bolo to v doobedňajších hodinách a syna musela zo školy pustiť triedna učiteľka. Syn v apríli 2009 dovŕšil osemnásty rok. S výpoveďami korešponduje aj výpoveď svedka G. J., ktorá bola na hlavnom pojednávaní prečítaná. Svedok 29.05.2009 vypovedal, že asi tak pred tromi, štyrmi mesiacmi dozadu mu v doobedňajších hodinách telefonoval na jeho mobilný telefón muž a pýtal si kontakt na brata J., pretože sa má zúčastniť braneckého odvodu. Spýtal sa ho, prečo ho telefonicky kontaktuje. Povedal, aby to bolo rýchlejšie. Povedal mu, že brat nemá prísť k vojakom, ale na J. Ú.. Uviedol mu , že to oznámi svojmu bratovi. Tomu mužovi dal telefonický kontakt na svojho brata. Následne mu volal brat a povedal mu, že mu volal ten muž z J. Ú.N. za účelom vykonania prehliadky. S bratom sa už o tom nebavil. Po nejakom čase videli správy v televízii. Mama hovorila, že prehliadka sa jej zdala veľmi čudná a o prehliadke nedostal žiadne potvrdenie. Svedkyňa T. U., triedna učiteľka poškodeného J. J. vypovedala, že prišiel za ňou J. J. a povedal jej, že musí ísť na zdravotnú prehliadku na J. Ú.. Veľmi sa tomu začudovala a pýtala sa ho, či má nejakú pozvánku. J. J. jej len povedal, že má telefónne číslo na toho muža. Z mobilného telefónu zavolal a muža jej dal k telefónu. Muž jej povedal, že žiaka pozval na J. Ú. na zdravotnú prehliadku. Preto J. J. vypísala priepustku. Ten telefonát bol v doobedňajších hodinách. V podstate si telefonátom iba overovala, či J. J. má ísť na J. Ú. na zdravotnú prehliadku. Obžaloba predložila aj list. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní potvrdil, že list písal svojej rodine. V liste okrem iného uviedol: „ Ahoj rodinka... je mi ľúto čo sa stalo, neviem čo ma to napadlo, lenže môžem si za to sám. Priznal som sa, považujú to za prečin proti právam iných. Väzenie mi, že vraj nehrozí, len podmienka alebo zmier. Tak sa hanbím, v robote som dal výpoveď, odovzdal som aj mobil, budem písať mame do práce na email. Neviem si predstaviť bývať tu v J., rozhodne ma nehľadajte, M. bude vedieť kde som. Budem sa chcieť presťahovať mimo SR, nedokázal by som sa tu niekomu pozrieť do očí. Ak môžete odpustite mi, keby sa ma niekto pýtal, prečo som to spravil, tak odpoviem neviem, nešlo o nijaký sex, alebo erotiku, ale aj tak je to hnus. Ľutujem to, ale najviac Vás všetkých ostatných. Príde čas, keď sa možno ešte uvidíme. Ahojte U..“ Súd na hlavnom pojednávaní prečítal tento list, pretože bol podľa zaobstaraných dôkazov dobrovoľne predložený rodinou obžalovaného polícii. Obhajoba síce prečítanie na hlavnom pojednávaní namietala s tým, že tieto osoby neboli poučené o povinnosti vydať vec dôležitú pre trestné konanie. Z obsahu dokazovania však vyplýva, že rodina obžalovaného nebola vyzvaná na vydanie tohto listu, ale z vlastnej vôle a dobrovoľne ho k trestnému konaniu polícii predložila. Súd je toho názoru, že z týchto dôvodov mohla byť písomnosť prečítaná na hlavnom pojednávaní ako listinný dôkaz.
Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je z neho uznaný za vinného vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaný je z konania usvedčovaný najmä výpoveďami priamych svedkov - poškodených J. J. a W. S.. Poškodení podrobne popísali konanie obžalovaného R.. U. X.. J. J. na hlavnom pojednávaní jednoznačne vypovedal, že obžalovaný je tou osobou, ktorá vykonávala jeho prehliadku na J. Ú. T. J.. Poškodený vysvetlil z akých dôvodov pravdepodobne neopoznal obžalovaného pri rekognícii vykonávanej predložením fotoalbumu. V tejto súvislosti súd musí poznamenať, že v zásade sa rekognícia - znovuspoznávanie osôb vykonáva naživo a nie predložením fotografií osôb. Uvedený nedostatok z prípravného konania však bol odstránený výpoveďou poškodeného J. J. na hlavnom pojednávaní, ktorý s určitosťou vypovedal, že obžalovaný R.. U. X. je tou osobou, ktorá ho prehliadala a ak by bola obžalovaná iná osoba, tak by ju určite neoznačil za osobu vykonávajúcu jeho prehliadku. S výpoveďou poškodeného naviac korešpondujú, sú v zhode a dodávajú im vierohodnosť aj výpovede nepriamych svedkov - matky, brata a triednej učiteľky J. J.. Dôležitým prvkom podporujúcim vierohodnosť výpovedí oboch poškodených je zhodnosť týchto výpovedí o obsahoch telefonátoch obžalovaného, predstavenie sa ako pracovníka mestského úradu, údajného doručovania písomnej pozvánky, miestnosti na J. Ú., oblečenie v bielom plášti, vypisovanie písomného dotazníka a obsah požadovaných údajov obžalovaným a obdobný priebeh „prehliadky“. Aj tieto uvedené konkrétne skutočnosti zhodujúce sa v oboch výpovediach poškodených sú okolnosťami vedúcimi súd k záveru, že obžalovaný sa dopustil protiprávneho konania voči obom poškodeným. Dôležitou skutočnosťou je i okolnosť, že obžalovaný sa dopustil špecifického protiprávneho konania voči obom poškodeným v priestoroch J. Ú. T. J., teda v miestnosti, ku ktorej má prístup obmedzený okruh osôb. Nakoniec sa obžalovaný k spáchaniu trestnej činnosti v celom rozsahu
priznal a svoje konanie oľutoval. Súd však nemal preukázané, že obžalovaný v evidencii územnej samosprávy vyhľadal údaje poškodených, preto tieto okolnosti zo skutkovej vety vypustil.
Znalkyňa Mgr. Slávka Jašeková z odboru psychológie v znaleckom posudku z 30.06.2009 a jeho dodatku z 30.10.2009 dospela k záveru, že z psychologického hľadiska je obžalovaný nezrelou osobnosťou s črtami sociálnej, emocionálnej a psychosexuálnej nezrelosti. Prítomné sú narcistické črty. Je egocentricky nastavený a uprednostňuje neosobné aspekty života. Výrazným problémom sú hyperkompenzačné tendencie a veľká snaha o potláčanie konfliktných tém, pričom sa jedná o osobnostný obranný mechanizmus vytesnenia. Témy, ktoré sa snaží obžalovaný vytesňovať súvisia predovšetkým s telesnou oblasťou a v osobnosti sú zdrojom veľkého vnútorného napätia, s ktorým si nevie primerane poradiť. Zvýšené vnútorné napätia potom môžu rezultovať do spoločenských maladaptívnych prejavov so zníženou schopnosťou racionálnej sebakontroly. Aktuálna úroveň rozumových schopností obžalovaného spadá do stredného pásma priemernej inteligencie s výraznejšou prevahou v oblasti verbálnej inteligencie. Pamäťové aj rozumové schopnosti obžalovaného sú primeraným predpokladom pre správne vnímanie, uchovanie si informácií v pamäti a ich správnu reprodukciu. Myslenie obžalovaného je v jasných situáciách primerané. Vzťahy obžalovaného k iným osobám sú poznačené predovšetkým jeho organizáciou osobnosti. Egocentrické a narcistické črty svedčia o tom, že k postojom a k potrebám druhých je menej citlivý a sústreďuje sa hlavne na seba. Je zaujatý viac neosobnými aspektmi života ako interpersonálnymi vzťahmi. V rámci zníženia vlastnej úzkosti sa môže u obžalovaného prejaviť aj maladaptívne správanie. Podľa záverov znaleckého posudku č. 49/2009 z 26.11.2009 znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a sexuológia MUDr. Juraja Kosorinského obžalovaný je psychosexuálne nezrelá osobnosť s menej pevnou a nevyhranenou sexuálnou orientáciou, pričom tento osobnostný fenomén je potlačovaný a hlboko vytesnený až do nevedomia. Obžalovaný sa stotožňuje a identifikuje s heterosexuálnou orientáciou a rolou. Obžalovaný je abnormálnou osobnosťou s črtami narcizmu (chorobná láska k vlastnému telu, márnivosť, sebaláska) s prežívanou hostilitou (nepriateľstvom, sklon ublížiť inému človeku) voči okoliu a ľuďom, ktorí majú napĺňať jeho potreby a očakávania. Uvedené abnormity hlavne v psychosexuálnej oblasti, ako je psychosexuálna nezrelosť, nevyhranenosť sexuálnej orientácie a narcizmus nie sú takej intenzity a kvalitatívnej charakteristiky, aby sa mohli považovať za hlboko založenú, tzv. jadrovú sexuálnu deviáciu. Ide o osobnostnú úchylku. Obžalovaný v čase spáchania činu trpel uvedenou osobnostnou úchylkou s uvedenými prejavmi správania k objektom, ktoré bolo iracionálne. Obžalovaný konal v stave zvýšeného emocionálneho napätia a záťaže. Išlo o odreagovanie kumulácie dlhodobých vnútorných, psychologických problémov (strach z rakoviny, nedôvera k lekárom, psychosexuálne konflikty), išlo v podstate o „prenos a vytesnenie“ pocitov vlastného ochorenia a eventuálne iných intrapsychických konfliktov hlbinnými, nevedomými obrannými mechanizmami osobnosti. Zo sexuologického hľadiska obžalovaný nemohol v čase činu svoje konanie náležite ovládať a jeho ovládacia schopnosť bola v čase páchania činu v podstatnej miere znížená vplyvom osobnostnej deviácie, stresujúcej a záťažovej situácie a stavom uvedeného odreagovania kumulácie dlhodobých vnútorných (intrapsychických) konfliktov. Zo sexuologického hľadiska však pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný. Jeho osobnostná sexuálna úchylka a reaktivita nie je hlboko založená a je skôr potlačená do nevedomia. Nie je indikovaná žiadna forma ochrannej sexuologickej liečby. Znalec na hlavnom pojednávaní doplnil svoj znalecký posudok a vypovedal, že ovládacie schopnosti obžalovaného boli znížené v podstatnej miere. Zníženie ovládacích schopností sa však ani neblížilo k ich úplnému vymiznutiu. Obžalovaný sa pri znaleckom skúmaní odmietol vyjadriť k trestnej činnosti, z ktorej bol podozrivý. Znalec neskúmal rozpoznávacie schopnosti, k tým sa vyjadrovali znalkyne z odvetvia psychiatrie, ktoré vyšetrovali duševný stav obžalovaného. Podľa znaleckého posudku č. 4/2010 a 7/2010 z 10.02.2010 znalkýň s odboru zdravotníctvo a farmácia, psychiatria MUDr. Sabiny Hrubej a MUDr. Hildegardy Nagyovej, vychádzajúcich i z obsahu predchádzajúcich znaleckých posudkov Mgr. Jašekovej a MUDr. Kosorínskeho, obžalovaný X. netrpí duševnou poruchou. V čase spáchania trestného činu neboli jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti narušené a obžalovaný chápe význam a zmysel trestného konania. Znalkyne nenavrhli obžalovanému uložiť žiadnu ochrannú liečbu, lebo pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný z hľadiska jeho duševného stavu. Obžalovaný sa počas vyšetrenia odmietol vyjadriť k stíhanej trestnej činnosti, odmietnutie vyjadrenia však nemalo žiadny vplyv na závery znaleckého posudku. Pri skúmaní duševného stavu totiž vychádzali z celého obsahu spisového materiálu, skúmali aktuálny psychický stav, sociálne zaradenie, anamnézu i zdravotnú dokumentáciu obžalovaného. Čas venovaný vyšetreniu obžalovaného bol postačujúci k vypracovaniu záverov znaleckého posudku, okrem vyšetrenia použili aj výsledky psychologického i sexuologického skúmania.
Vyššie uvedenými znaleckými skúmaniami mal súd v konaní preukázané, že rozpoznávacie aj ovládacie schopnosti obžalovaného boli v čase činu zachované. Ovládacie schopnosti obžalovaného ani podľa znaleckého skúmania sexuológa neboli úplne vymiznuté. Súd mal znaleckým skúmaním preukázané, že obžalovaný bol v čase činu príčetný.
Obhajoba v celom priebehu trestného konania namietala, že znalci z odboru psychiatrie nemohli dôjsť k relevantným znaleckým záverom, pretože obžalovaný sa v rámci vyšetrení odmietol vyjadriť k trestnej činnosti, z ktorej bol podozrivý. Znalci však na hlavnom pojednávaní dostatočne vysvetlili, že vyjadrenie obžalovaného k trestnej činnosti nebolo jediným a najpodstatnejším podkladom k znaleckým záverom. Znalci vychádzali z celkového vyšetrenia obžalovaného, z jeho anamnézy, zdravotnej dokumentácie, ako aj z celého obsahu zaobstaraných dôkazov v spisovom materiály. Znalkyne z odboru psychiatrie pri skúmaní duševného stavu tiež vychádzali zo sexuologického a psychologického posudku, pri ktorých sa obžalovaný taktiež odmietol vyjadriť k stíhanej trestnej činnosti a napriek tomu aj títo znalci dospeli k znaleckým záverom. Znalec MUDr. Anton Stankovič z odboru psychiatrie, ktorý bol do konania pribratý ako znalec a znalecký posudok nevypracoval, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný odmietal odpovedať na položené otázky a preto nemohli dospieť k znaleckým záverom. Pri skúmaní nemali údaje o sexuálnej oblasti. Znalec však vypovedal, že sa bežne robia znalecké posudky, pri ktorom skúmajú duševný stav zomrelej osoby, najmä v prípadoch skúmania príčetnosti už zomrelej osoby v čase spisovania závetu. V takýchto prípadoch vychádzajú najmä zo zdravotnej dokumentácie zomrelého, výpovedí svedkov a ďalších objektívnych údajov. Všetky podklady potom v rámci znaleckého skúmania vyhodnocujú komplexne. Súd z týchto dôvodov dospel k záveru, že výpoveď znalca MUDr. Antona Stankoviča nepreukazuje, že by znalkyne z odboru psychiatrie nemohli dospieť k relevantným znaleckým záverom z vyšetrenia duševného stavu obžalovaného.
Súd na hlavnom pojednávaní odmietol vykonať dôkaz predložený obhajobou označený ako časť znaleckého posudku z inej veci, pretože nemal bezpečne preukázané, akým spôsobom bola táto listina, zrejme z inej trestnej veci nadobudnutá a podľa obsahu malo ísť o okolnosť, ktorá bola zistená inými, už vykonanými dôkazmi.
Súd konanie obžalovaného v bode 1/ a 2/ právne posúdil, viazaný právnym názorom dovolacieho súdu, na rozhodnutie, ktorého odkazuje, ako pokračovací prečin poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., sčasti podľa § 375 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. (v bode 2/). Obžalovaný nepochybne konal v úmysle spôsobiť poškodeným imateriálnu škodu na ich právach zaručených Ústavou Slovenskej republiky a zásadami dobrých mravov - nedotknuteľnosť osoby, osobná sloboda, ľudská dôstojnosť, osobná česť, dobrá povesť obsiahnutých najmä v ustanoveniach článkov 16, 17 a 19 Ústavy Slovenskej republiky. Obžalovaný svojim aktívnym konaním spôsobil vážnu ujmu na právach poškodených, keď ich podvodným konaním predvolal do priestorov mestského úradu. Obaja poškodení, dokonca matka, brat a triedna učiteľka obžalovanému uverili a nemali pochybnosť o predvolaní a jeho následnom správaní najmä z dôvodu, že konal z pozície pracovníka J. J., poškodených predvolal do budovy J. Ú. a v priestoroch územnej samosprávy obžalovaný vykonával tzv. ich prehliadku. V týchto súvislostiach je potrebné uviesť, že súdna prax považuje konanie páchateľa, ktorý využije omyl poškodeného spočívajúci v tom, že ho považuje pri ošetrení v nemocnici za lekára a z tohto dôvodu strpí z jeho strany ohmatávanie na nahom tele a neskôr i vo vnútri prirodzenia za trestný čin poškodzovania cudzích práv podľa § 375 Tr. zák. Obžalovaný sa konania dopustil ľsťou (použitím úskoku), keď poškodeným uvádzal viaceré nepravdivé okolnosti - údajné písomné predvolanie, povinná zdravotná prehliadka pri dovŕšení osemnásteho roku veku, budova mestského úradu, biely plášť, pomôcky, vypisovanie dotazníka a vydávanie sa v priestoroch mestského úradu za lekára, ktorý má povinnosť vykonávať takúto zdravotnú prehliadku. Obžalovaný konal tak, že nielen poškodení, ale aj ich rodinní príslušníci a učiteľka uverili jeho úskočnému správaniu. Jeho konanie možno charakterizovať ako veľmi premyslene a prefíkane úskočné. V rámci svojho konania sa obžalovaný konania dopustil i na chránenej osobe, teda osobe mladšej ako 18 rokov, pretože poškodený J. mu na jeho výzvu v priestoroch J. Ú. predložil občiansky preukaz, z ktorého je zrejmý aj dátum jeho narodenia. Obžalovaný mal preukázateľne vedomosť o jeho veku. Súd vykonaným dokazovaním nemal preukázané, že obžalovaný sa konania voči poškodeným dopustil z osobitného motívu - sexuálneho motívu, preto skutok na rozdiel od obžaloby právne neposúdil i podľa písm. c), ods. 2, § 326 Tr. zák.
Podľa správy H.. J. F. z J. J. z 26. 04. 2012 na vstup do matriky má každá matrikárka svoje utajené heslo. Každá zmena vykonávaná matrikárkou v matričnej agende sa automaticky prenesie do systému REGOB. Matrikárka si pri svojej činnosti overuje skutočnosti, ale len v prípadoch týkajúcich sa konkrétnych klientov, ktorých vybavuje. Za účelom jednotného a bezpečného vstupu užívateľov do informačného systému majú matrikárky čipové karty, pričom pri prvom použití čipovej karty si každá matrikárka zvolí heslo. V súčasnosti sa z dôvodu pretrvávajúcich technických problémov čipové karty nepoužívajú a do systému sa vstupuje priamo bez karty. Každá matrikárka používa svoje utajené heslo, ktoré si pravidelne mení a navzájom si ich medzi sebou nesprístupňujú. Pri každom vstupe do systému pri prehliadaní vykonávaných zmien osobných údajov je možné identifikovať matrikárku, ktorá takúto zmenu vykonala. Na základe uvedených skutočností nie je možné aby iná ako poverená osoba vstupovala do tohto systému. Taktiež v tomto prípade nie je možné poskytovať informácie iným osobám, ako tým, ktorých sa týka. Nie je možné, aby žiadna iná osoba (zamestnanci, či tretie osoby, ktorý nie sú matrikármi) nahliadali do matričných kníh. Odbor evidenčných a správnych služieb nemal v činnostiach postup podľa zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, teda obžalovaný zaradený na tento odbor nevykonával činnosť podľa tohto zákona.
Obžalovaný konal v priamom úmysle, tak ako je to uvedené v § 15 písm. a/ Tr. zák.
Spoločenská nebezpečnosť konania obžalovaného je zvýšená tým, že čin v oboch prípadoch dôsledne naplánoval, pripravil, telefonoval z budovy J. Ú., predvolával poškodených na zdravotnú prehliadku ako zamestnanec územnej samosprávy a na svoje konanie použil priestory J. Ú.. Dokonca neváhal požiadať o uvoľnenie z vyučovania poškodeného W. S. jeho triednu učiteľku. Svojim neoprávnením a premysleným konaním bezprecedentným spôsobom zasiahol najmä do osobnej slobody oboch poškodených a ich práv na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti a dobrej povesti.
Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu vychádzal najmä z ustanovení § 34, 36, 37, 38 Tr. zák. Obžalovaný sa dopustil závažného trestného činu dvomi čiastkovými útokmi a na dvoch osobách, pričom jednou osobou bola aj osoba mladšia ako 18 rokov, teda dieťa. Obžalovaný sa čiastkových útokov dopustil v budove J. Ú. T. J., telefonoval poškodeným a v jednom prípade dokonca aj triednej učiteľke žiaka s tým, aby ho uvoľnila z vyučovania. Na spáchanie čiastkových útokov sa dôsledne pripravil, zabezpečil si priestory, oblečenie aj pomôcky, aby tak takmer dokonalým spôsobom zmiatol poškodených, ktorí potom konali tak, ako si obžalovaný želal a podrobili sa jeho „lekárskej prehliadke“. Konanie obžalovaného bolo vysoko nemravné. Súd z týchto dôvodov obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody. Na druhej strane obžalovanému pri výmere trestu poľahčovalo, že doposiaľ súdom potrestaný nebol a v závere súdneho pojednávania dňa 18.03.2014 svoje konanie v celom rozsahu priznal a oľutoval (poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zák.). Súd priťažujúce okolnosti nezistil. Súd z týchto dôvodov obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov a 20 dní, teda v dolnej polovici v zákonom stanovenej trestnej sadzby. Takto uložený trest, pri použitej právnej kvalifikácii skutku podľa záveru súdu zodpovedá individuálnej aj generálnej prevencii trestu a prevychová obžalovaného k tomu, aby sa v budúcnosti nedopúšťal obdobného, prípadne iného protiprávneho konania a odradí aj ostatných členov spoločnosti od páchania obdobnej trestnej činnosti.
Poškodený W. S. v trestnom konaním náhradu škody voči obžalovanému neuplatňoval. Súd poškodeného J. J. s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie, pretože na vyslovenie povinnosti na náhradu škody nemal dostatočné podklady a na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Martine do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný úči- nok ( § 306/2 ). Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.