Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Cb-46-2012.pdf
PDF · 101.23 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cb/46/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci žalobcu PL - PROFY, spol. s r.o., Orlov č. 344, 065 43 Orlov, IČO: 36 482 153, pr. zast. Mgr. Milošom Čičmancom, advokátom, Rastislavova 36, Poprad proti žalovanému Czechmont, s.r.o., Halenárska 3, 917 01 Trnava, IČO: 43 839 690 v konaní o zaplatenie 73 029,41 eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobcovi istinu vo výške 73 029,41 eur a úrok z omeškania zo sumy 758,57 eur vo výške 8 % ročne od 22.7.2010 do zaplatenia, zo sumy 785,52 eur vo výške 8 % ročne od 22.7.2010 do zaplatenia, zo sumy 3 402,21 eur vo výške 8 % ročne od 29.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 192,19 eur vo výške 8 % ročne od 4.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 61 213,60 eur vo výške 8 % ročne od 4.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 6 650,32 eur vo výške 8 % ročne od 4.10.2010 do zaplatenia a trovy konania vo výške 8 431,19 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 4 381,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 4 049,64 eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom podaným na OS Prešov domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 73 029,41 eur s príslušenstvom z titulu neuhradenej kúpnej ceny za výrobu tovaru špecifikovaného v návrhu. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe objednávok uzatvoril so žalovaným zmluvu o dielo na výrobu oceľových konštrukcií, ktorý vyúčtoval faktúrami, ale žalovaný doposiaľ cenu nezaplatil.
Okresný súd Prešov návrhu vyhovel platobným rozkazom č.k. 21Rob/21/2011-24 zo dňa 19.5.2011.
Žalovaný podal proti tomuto platobnému rozkazu odpor, v ktorom namietal miestnu príslušnosť, pretože miestne príslušným na konanie je Okresný súd Stará Ľubovňa. Ďalej uviedol, že nárok neuznáva, pretože žalobca nepreukázal opodstatnenosť návrhu. K návrhu pripojil objednávky a faktúry, ktoré nepreukazujú, že by jeho nárok bol opodstatnený, že došlo k plneniu, v akom rozsahu a za akých podmienok. Tiež namietal, že žalobca nepreukázal, že by medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o dielo, resp. iný právny vzťah, ani že by skutočne žalobca plnil, že by dielo bolo riadne a bez vád žalovanému odovzdané. Žalobca tiež nepreukázal, že by došlo k dohode o cene diela. Okrem toho má žalovaný voči žalobcovi vlastné pohľadávky, ktoré si v priebehu konania uplatní ako vzájomný návrh.
Vzhľadom na námietku miestnej príslušnosti OS Prešov postúpil vec tunajšiemu súdu.
Súd poučil účastníkov o ich procesných právach a povinnostiach a vo veci nariadil pojednávanie.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaniach a vo svojich písomných vyjadreniach trval na podanom návrhu z dôvodov v nich uvedených. K námietkam žalovaného uviedol, že na základe objednávok žalovaného a ich akceptácie žalobcom boli uzavreté samostatné zmluvy o dielo so stanovenými podmienkami uvedenými na jednotlivých objednávkach. Keďže žalobca nenamietol obsah objednávok, nepredkladal nové podmienky a výhrady, súhlasil s obsahom zmluvy konkludentne. V zmysle § 43c Obč. zákonníka teda prijatie návrhu v danom prípade nastalo začatím výroby predmetu zmluvy, v neposlednom rade jeho odovzdaním. Predmetom jednotlivých zmlúv o dielo bola výroba ťažných nosných rámov STAHLBAU NL 5, 7, 8 a 9 vrátane ich povrchových úprav. Termín dodania bol vždy určený v objednávke. Ďalej popísal priebeh jednotlivých objednávok a fakturácie tovaru vyrobeného podľa nich. Výrobu a existenciu dodaných nosníkov potvrdzujú meracie listy, ktoré slúžia na zaznamenanie kvality a požadovaných rozmerov nosníkov. Poukázal pritom na skutočnosť, že žalovaný zaplatil dve faktúry, a to FV 01-371/2010 za dodanie NL 5 zo dňa 18.6.2010 na sumu 82 859 eur bez DPH na základe objednávky OV-12/2010 zo dňa 30.3.2010 a faktúru č. FV01-307/2010 zo dňa 17.5.2010 vo výške 25 201,82 eur bez DPH na základe jeho objednávky č. OV-9/2010 zo dňa 12.3.2010. Preto je zarážajúce, prečo žalovaný zaplatil časť faktúr zo sporných dodávok bez údajnej neexistencie zmlúv a odovzdávacích protokolov. Tieto je potrebné vyhotovovať len vtedy, ak o to požiada niektorá zo strán v zmysle § 554 Obch. zákonníka, pričom žalovaný takúto podmienku v objednávkach neuviedol. V zmysle § 554 ods. 1 Obch. zákonníka zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním objednávateľovi, v tomto prípade žalovanému, ktorý potvrdil ukončenie a odovzdanie diela na dodacích listoch. Poukázal pritom aj na § 323 Obch. zákonníka, že aj v prípade čiastočného plnenia záväzku dlžníkom možno usudzovať, že plnením dlžník uznal celý záväzok. Zároveň navrhol upraviť petit návrhu tak, že požadoval úrok z omeškania aj zo sumy 6 650,32 eur od 4.10.2010 do zaplatenia.
Právny zástupca žalovaného (v tom čase ešte zastupujúci žalovaného) na pojednávaní dňa 5.6.2013 trval na námietkach uvedených v odpore, pričom na preukázanie vzniku právneho vzťahu navrhol vypočuť svedka F. Q., ktorý v čase vzniku právneho vzťahu bol konateľom žalovaného.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a jeho právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu žalovaného zastupujúceho žalovaného v čase konania pojednávaní, listinnými dôkazmi, najmä objednávkami žalovaného č. OV-08/2010 zo dňa 12.3.2010, č. OV-09/2010 zo dňa 12.3.2010, č. OV-11/2010 zo dňa 30.3.2010, č. OV-11/2010 zo dňa 30.3.2010, č. OV-12/2010 zo dňa 30.3.2010, faktúrami č. FV01-605/2010 zo dňa 7.7.2010, č. FV01-604/2010 zo dňa 7.7.2010, č. FV01-421/2010 zo dňa 15.6.2010, č. FV01-645/2010 zo dňa 15.6.2010, č. FV01-507/2010 zo dňa 2.8.2010, č. FV 01-371/2010 zo dňa 18.6.2010 a č. FV01-307/2010 zo dňa 17.5.2010, výzvou na úhradu zo dňa 15.11.2010, dodacími listami č. DL-505/2010 zo dňa 21.7.2010, č. DL-506/2010 zo dňa 21.7.2010, č. DL-314/2010 zo dňa 3.6.2010, č. DL-243/2010 zo dňa 13.5.2010, č. DL-242/2010 zo dňa 13.5.2010, č. DL-232/2010 zo dňa 13.5.2010, knihou vydaných faktúr, meracími protokolmi na nosníky NL-5 zo dňa 4.6.2010, NL-7 zo dňa 31.5.2010, NL-8 zo dňa 21.5.2010, NL-9 zo dňa 28.6.2010 a zistil nasledovný skutkový stav:
Objednávkou OV-8/2010 zo dňa 12.3.2010 si žalovaný objednal u žalobcu výrobu rámov, a to 1 ks STAHLBAU NL7 (ďalej aj ako „NL7“) a 1 ks STAHLBAU NL8 (ďalej aj ako „NL8“) spolu s povrchovou úpravou a termínmi dodania u NL7 do 15.5.2010 a u NL8 do 18.5.2010. Predmetom objednávky bolo aj navýšenie hmotnosti uvedených rámov NL7 a NL8 k 8.6.2010, všetko v sume 25 987,39 eur s DPH. Po vyhotovení rámov žalobca tieto vyúčtoval žalovanému 2 faktúrami, a to faktúrou č. FV01-306/2010 zo 17.5.2010, splatnou dňa 14.8.2010 za dodanie NL7 a NL8 vo výške 25 201,82 eur s DPH (dodanie bolo potvrdené žalovaným na dodacích listoch DL-232/2010 a DL-242/2010) a faktúrou č. FV01-605/2010 zo dňa 7.7.2010, splatnou dňa 21.7.2010 za navýšenie hmotnosti NL7 a NL8 dodaného dňa 22.6.2010 vo výške 785,57 eur s DPH. Žalovaný doposiaľ zaplatil iba faktúru č. FV01-306/2010.
Objednávkou OV-9/2010 zo dňa 12.3.2010 si žalovaný objednal u žalobcu výrobu rámov, a to 1 ks STAHLBAU NL7 (ďalej aj ako „NL7“) a 1 ks STAHLBAU NL8 (ďalej aj ako „NL8“) spolu s povrchovou úpravou a termínmi dodania u NL7 do 18.5.2010 a u NL8 do 21.5.2010, všetko v sume 25 987,34 eur s DPH. Po vyhotovení rámov žalobca tieto vyúčtoval žalovanému 2 faktúrami, a to faktúrou č. FV01-307/2010 zo 17.5.2010, splatnej dňa 14.8.2010 za dodanie NL7 a NL8 vo výške 25 201,82 eur s
DPH (dodanie bolo potvrdené žalovaným na dodacom liste DL-243/2010) a faktúrou č. FV01-604/2010 zo dňa 7.7.2010, splatnej dňa 21.7.2010, vo výške 785,52 eur s DPH. V druhej faktúre bolo uvedené chybné označenie predmetu faktúry, keďže jej predmetom boli náklady na PÚ zábradlí na NL7 a NL8. Žalovaný doposiaľ zaplatil iba faktúru č. FV01-307/2010.
Objednávkou OV-11/2010 zo dňa 30.3.2010 si žalovaný objednal u žalobcu výrobu 1 ks rámu STAHLBAU NL9 (ďalej aj ako „NL9“) o hmotnosti 32 140 kg, spolu s povrchovou úpravou a termínom dodania dňa 14.5.2010, všetko v sume 61 213,60 eur s DPH. Neskôr bola objednávka OV-11/2010 upravená, pričom mal byť dodaný NL9 o hmotnosti 33 926 kg za cenu 54 299 eur bez DPH (t.j. 64 615,81 eur s DPH) a služby spočívajúce v povrchovej úprave zábradlí vo výške 161,50 eur bez DPH (t.j. 192,19 s DPH). Po vyhotovení rámov žalobca tieto vyúčtoval žalovanému 2 faktúrami, a to faktúrou č. FV01-421/2010 zo dňa 15.6.2010, splatnou dňa 15.8.2010 za dodanie NL9 vo výške 61 213,60 eur s DPH (dodanie bolo potvrdené žalovaným na dodacom liste DL-314/2010) a faktúrou č. FV01-507/2010 zo dňa 2.8.2010, splatnou dňa 3.10.2010 vo výške 192,19 eur s DPH za náklady na povrchovú úpravu zábradlí v zmysle úpravy objednávky. Dodanie bolo potvrdené
žalovaným na dodacom liste DL-505/2010. Žalovaný faktúry č. FV01-421/2010 a č. FV01-507/2010 neuhradil.
Pri dodávaní NL9 bolo zistené, že dodaný rám má hmotnosť 34 304 kg, teda o 2 164 kg viac ako v pôvodnej objednávke a o 378 kg viac ako v upravenej objednávke OV-11/2010, ako to vyplýva z dodacieho listu DL-314/2010. Na základe uvedeného žalobca vyfakturoval rozdiel hmotnosti žalovanému s odpustením 378 kg rozdielu, a to faktúrou č. FV01-645/2010 zo dňa 15.6.2010, splatnou dňa 28.10.2010 vo výške 3 402,21 eur s DPH. Ani túto faktúru žalovaný neuhradil.
Objednávkou OV-12/2010 zo dňa 30.3.2010 si žalovaný objednal u žalobcu výrobu 1 ks rámu STAHLBAU NL5 (ďalej aj ako „NL5“) s povrchovou úpravou a termínom dodania k 1.5.2010 za cenu 82 859 eur bez DPH a povrchovú úpravou zábradlí s termínom dodania dňa 21.7.2010 za cenu 5 588,50 eur bez DPH. Na základe vykonania diela boli žalovanému vystavené 2 faktúry, a to č. FV01-371/2010 zo dňa 18.6.2010, splatnou dňa 18.7.2010, vo výške 82 859,00 eur bez DPH (98 602,21 eur s DPH) za dodanie NL 5 (dodanie podľa tvrdení žalobcu bolo potvrdené žalovaným na dodacom liste DL-275/2010
- tento nebol súdu predložený) a faktúra č. FV01-508/2010 zo dňa 2.8.2010, splatnou dňa 3.10.2010, vo výške 5 588,50 eur bez DPH, t.j. 6 650,32 s DPH za povrchovú úpravu zábradlí (dodanie bolo potvrdené žalovaným na dodacom liste DL-506/2010). Žalovaný doposiaľ zaplatil iba faktúru č. FV01-371/2010.
Výrobu a existenciu nosníkov NL 5, 7, 8 a 9 potvrdzujú meracie protokoly vystavených firmou GOHR, s. r.o., Železničná 9, 082 21 Veľký Šariš.
Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka (ObZ) kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa § 410 ods. 1 ObZ. zmluva o dodaní tovaru, ktorý sa má ešte len vyrobiť, sa považuje za kúpnu zmluvu, ibaže strana, ktorej sa má tovar dodať, sa zaviazala odovzdať druhej strane podstatnú časť vecí, ktoré sú potrebné na výrobu tovaru.
Podľa § 447 Obch. zák. kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
Podľa § 43a ods. 1 OZ včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do 31.1.2013 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný. Súd uvedený nárok právne posúdil ako kúpnu zmluvu, aj keď sa žalobca domáhal plnenia zo zmluvy o dielo, keďže súd nie je viazaný právnym posúdením veci. Súd pri rozhodovaní vychádzal z ustanovenia § 410 ods. 1 ObZ. Z vykonaného dokazovania nemal súd preukázané, že by sa žalovaný zaviazal odovzdať žalobcovi podstatnú časť vecí, ktoré sú potrebné na výrobu tovaru, preto súd vyvodil záver, že žalobca vyrobil trámy objednané žalovaným zo svojho materiálu, teda, že ide o kúpnu zmluvu na tovar, ktorý sa má ešte len vyrobiť.
Predmetom konania je teda zaplatenie dlžnej sumy z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny za dodaný tovar. Základnou povinnosťou predávajúceho je dodať tovar kupujúcemu a previesť na neho vlastnícke právo k predmetu kúpnej zmluvy. Na druhej strane jednou zo základných povinností kupujúceho je zaplatiť predávajúcemu kúpnu cenu, ktorú žalovaný doposiaľ žalobcovi nezaplatil.
Z predložených listinných dôkazov, predovšetkým z faktúr a dodacích listov, mal súd preukázané, že žalobca akceptoval objednávku žalovaného tým, že riadne vyrobil objednaný tovar a tento dodal žalovanému. Žalovaný dve faktúry týkajúce sa výroby objednaných trámov aj zaplatil. Žalovaný namietal, že by medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o dielo, resp. iný právny vzťah, uviedol, že žalobca nepreukázal, v akom rozsahu a za akých podmienok došlo k plneniu, ani to, že by skutočne žalobca plnil, teda že by žalovaný prevzal tovar riadne a bez vád. Tiež namietal, že žalobca nepreukázal, že by došlo k dohode o cene diela.
Všetky uvedené námietky súd vzhľadom na vykonané dokazovanie považuje za bezpredmetné. V prvom rade je potrebné poukázať na skutočnosť, že svoje tvrdenia žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, ani o nich nedoložil žiaden dôkaz, teda neuniesol dôkazné bremeno o ním tvrdených skutočnostiach. Uvedené námietky boli vyvrátené predloženými dôkazmi.
Pokiaľ ide vznik zmluvného vzťahu, je nepochybné, že žalovaný si objednal u žalobcu výrobu vyššie uvedeného tovaru. Uvedená objednávka bola návrhom na uzavretie zmluvy v zmysle cit. § 43a OZ. Z tejto objednávky je zrejmé, čo žalovaný požadoval vyrobiť, v akej lehote, v akej úprave a sám uviedol aj cenu za tovar, ktorú žalobca akceptoval a fakturoval cenu uvádzanú žalovaným (niektoré ceny boli rozdelené do viacerých faktúr, ale ich súčet zodpovedá celkovej cene uvádzanej v objednávke). Námietka týkajúca sa nepreukázania dohodnutej ceny je preto absolútne nedôvodná. Akceptáciu návrhu na uzavretie zmluvy je možné vykonať aj konaním, z ktorého možno vyvodiť súhlas osoby, ktorej bol návrh adresovaný (§ 43b OZ). Žalobca tým, že vyrobil pre žalovaného objednaný tovar, akceptoval návrh žalovaného, teda súd mal jednoznačne preukázané, že medzi účastníkmi vznikol záväzkový vzťah, ktorý súd v zmysle vyššie uvedeného posúdil ako kúpnu zmluvu.
Ďalšie námietky týkajúce sa nepreukázania podmienok zmluvy, rozsahu plnenia a doby plnenia sú tiež nedôvodné, keďže tieto okolnosti vyplývajú z objednávok samotného žalovaného, teda samotný žalovaný si navrhol tieto podmienky. Z dodacích listov a meracích protokolov mal súd preukázané, že tovar bol vyrobený a odovzdaný žalovanému, ktorý jeho prevzatie potvrdil. Aj námietku žalovaného týkajúcu sa nepreukázania dodania tovaru preto súd považuje za nedôvodnú a účelovú. Na povinnosti žalovaného nič nemení ani skutočnosť, že v priebehu konania došlo k prevodu obchodného podielu, teda k zmene spoločníka, konateľa, obchodného mena a sídla žalovaného.
Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd návrhu vyhovel a zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi žalovanú sumu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úrokov z omeškania, pretože nesplnil včas a riadne svoju povinnosť spočívajúcu v zaplatení peňažného záväzku. Keďže výška úrokov z omeškania medzi spornými stranami nebola písomne dohodnutá, súd pri rozhodovaní o výške úrokov z omeškania vychádzal z citovaného § 369 ods. 1 ObZ a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (objednávky boli vykonané pred 31.1.2013). Keďže žalobca si uplatnil úroky z omeškania v nižšej výške, než na aké by mal nárok, súd mu priznal uplatňované úroky z omeškania.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi ako účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie práva proti žalovanému, teda účastníkovi, ktorý úspech vo veci nemal. Tieto trovy pozostávajú zo súdneho poplatku vo výške 4 381,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 4 049,64 eur s DPH, a to
- odmeny za 6 úkonov právnej pomoci - príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie návrhu dňa 24.1.2011, účasť na pojednávaní dňa 5.6.2013, vyjadrenie k veci samej zo dňa 15.7.2013, účasť na pojednávaní dňa 22.10.2013 - odmena za 1 úkon po 572,61 eur bez DPH, teda 687,13 eur s DPH, teda spolu za týchto 5 úkonov 3 435,65 eur s DPH, účasť na pojednávaní dňa 18.3.2014 - odmena za tento úkon 286,31 eur bez DPH, 343,57 eur s DPH, 2 x režijný paušál po 7,41 eur bez DPH, 3 x režijný paušál po 7,81 eur bez DPH, 1 x režijný paušál po 8,04 eur bez DPH, celková náhrada režijných paušálov bez DPH 46,29 eur a 55,55 eur s DPH, celkový súčet odmeny a režijných paušálov s DPH teda činí 3 834,77 eur,
- náhrady cestovného za cesty z Popradu do Starej Ľubovne a späť na pojednávania - dňa 5.6.2013 vo výške 8,20 eur s DPH (96 km x 6,5 l/100 km x 1,365 eur/lit. : 100), dňa 22.10.2013 vo výške 8,61 eur s DPH (96 km x 6,5 l/100 km x 1,380 eur/lit. : 100) a dňa 18.3.2014 vo výške 8,46 eur s DPH (96 km x 6,5 l/100 km x 1,356 eur/lit. : 100) a
- náhrady za stratu času za uvedené cesty na pojednávania, a to dňa 5.6.2013 vo výške 52,08 eur bez DPH (4 polhodiny x 13,02 eur), t.j. 62,48 eur s DPH, dňa 22.10.2013 vo výške 52,08 eur bez DPH (4 polhodiny x 13,02 eur), t.j. 62,48 eur s DPH a dňa 18.3.2014 vo výške 53,60 eur bez DPH (4 polhodiny x 13,40 eur), t.j. 64,32 eur s DPH v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní
od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie
smeruje.
1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.