Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/5/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Biednikovej a sudcov JUDr. Pavla Sládka a JUDr. Ivana Ilavského v trestnej veci proti obžalovanému U. Q. , pre prečin výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20, § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Trnave zo dňa 9.10.2013 sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom dňa 18. marca 2014 takto

rozhodol:

Podľa odvolanie obžalovaného U. Q., nar. X.X.XXXX, sa zamieta.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný U. Q. uznaný za vinného z prečinu výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20, § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že spolu už s právoplatne odsúdeným J. F. dňa 6. januára 2011 v čase približne o 21.00 hodine v Trnave na križovatke ulíc Hlboká - Spartakovská pri reštaurácii McDonald zastavili a vystúpili z osobného motorového vozidla zn. Audi A6, evidenčné číslo TT-XXXDN, následne pristúpili k vedľa stojacemu osobnému motorovému vozidlu zn. Fiat Punto, evidenčné číslo TT-XXX DX, v ktorom sa nachádzali štyria ľudia, ktoré sa predtým snažili predbehnúť, kedy po predchádzajúcich gestikuláciách, verbálnom konflikte a vulgárnych nadávkach cez otvorené predné okno na strane spolujazdca fyzicky napadli D. M. tým spôsobom, že viackrát udreli rukou do oblasti tváre a snažili sa ho cez okno vytiahnuť z vozidla, pričom odsúdený J. F. vytiahol teleskopický obušok a týmto udrel D. M. po zápästí pravej ruky, zároveň ako chcel vodič motorového vozidla zn. Fiat Punto z miesta odísť a začal s ním cúvať, odsúdený J. F. obuškom rozbil pravé zadné okno na vozidle a obvinení kopli do pravých predných dverí vozidla, ktoré prevalili , čím spôsobili poškodením motorového vozidla zn. Fiat Punto jeho majiteľke J. F. škodu vo výške 240, Eur a D. M. zranenie vo forme modrín tváre a ruky, ktoré si nevyžiadalo lekárske ošetrenie. Za to mu bol uložený podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s použitím , Tr. zák., , Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa , Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 16 mesiacov. Podľa súd poškodeného strany D. M., bytom I. U. R., F. č. XXX/XX, L. F., bytom A. - L., Q. č. XXXX/XX a J. F., bytom tamtiež odkázal s nárokmi na náhradu škody na občiansko-súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Domáhal sa oslobodenia spod obžaloby minimálne pre nedostatok dôkazov, pričom poukázal na to, že k spáchaniu trestnej činnosti sa doznal odsúdený J. F. a svedkovia jasne uviedli, že bol od vozidla ďalej a s ním do styku nedošli a potvrdili, že len vykrikoval okolo J. F.. Tieto skutočnosti potvrdzujú jeho obhajobu v tom smere, že sa snažil obžalovaného J. F. mierniť a on sám sa ničoho nedopustil. Na verejnom zasadnutí doplnil prostredníctvom právnej zástupkyne dôvody odvolania v tom smere, že predmetnú trestnú vec prejednával nepríslušný súd, keďže táto trestná vec súvisí s trestnou vecou, ktorá sa má prejednávať na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku.

Krajský súd ako súd odvolací z podnetu riadne a včas podaného odvolania obžalovaným preskúmal v zmysle zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie i správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, vykonané dôkazy náležite vyhodnotil a vyvodil z nich správne skutkové i právne závery. V odôvodnení napadnutého rozsudku stručne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel. Výsledky vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní preukazujú v súlade so stavom veci a zákonom, že obžalovaný U. Q. sa dopustil žalovanej trestnej činnosti tak, ako to je uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Obžalovaný U. Q. spáchanie skutku poprel, a uviedol, že on napadnúť nikoho nechcel, pričom k napadnutiu vozidla ani osádky nedošlo. Rovnako ako okresný súd ani odvolací súd obrane obžalovaného neuveril. Zo spáchania žalovaného skutku je obžalovaný bez pochybností usvedčovaný najmä výpoveďou svedka a poškodeného U. M., ktorý uviedol, že to bol práve obžalovaný U. Q., ktorý mu zasadil tri , štyri údery. Tak obžalovaného U. Q. ako i už odsúdeného J. F. opoznal z policajných fotografií. Skutočnosť, že obžalovaný ako i už právoplatne odsúdený J. F. napádali poškodeného M., kričali a nadávali, svojou výpoveďou potvrdila i svedkyňa L. F. a napokon i svedkyňa Q. F., i keď táto uviedla, že obžalovaný U. Q. stál trochu ďalej. Na základe týchto ale i ďalších dôkazov, ktoré sú zadokumentované v spisovom materiáli, a ktorým odvolací súd nezistil dôvod neveriť, si výrok o vine i právnej kvalifikácii konania obžalovaného osvojil z prvostupňového rozsudku. Okresný súd nepochybil ani pri úvahách o voľbe druhu a výmery trestu, a obžalovanému uložil trest v zmysle zásad rozhodných pre ukladanie trestov tak, ako sú tieto uvedené v ustanovení Tr. zák. Súd prvého stupňa správne neprihliadol na predchádzajúce odsúdenie obžalovaného U. Q., a zvážiac následok, zavinenie i spôsob spáchania činu, tomuto uložil trest odňatia slobody pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby stanovenej pri tomto trestnom čine, ktorá je až do troch rokov. Výkon uloženého trestu obžalovanému podmienečne uložil na skúšobnú dobo vo výmere 16 mesiacov, a preto možno uzavrieť, že obžalovanému bol uložený vyslovene výchovný trest, ktorý je trestom zákonným a spôsobilým naplniť cieľ individuálnej i generálnej prevencie. Vo vzťahu k námietkam vznesením na verejnom zasadnutí v tom smere, že na prejednanie a rozhodnutie predmetnej trestnej veci nebol príslušný okresný súd ale Špecializovaný trestný súd v Pezinku, odvolací súd uvádza, že tieto nie sú relevantné, keďže nezistil žiadny zákonný dôvod na takýto postup. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolanie obžalovaného U. Q. zamietol podľa ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.